Tento pojem si zvyčajne spájame s kariérou, ale vyhorenie sa môže vyskytnúť aj v rodinnom živote, v materstve, a dokonca aj v tvorivosti. Ako ho rozpoznať? Ako ho odlíšiť od depresie? A hlavne, ako s ním bojovať?
AKO SA PREJAVUJE VYHORENIE
Väčšina z nás je presvedčená, že vyhorenie sa týka niekoho iného. Kedysi som si to myslel aj ja. Pri slove vyhorenie som si v duchu predstavila prázdny hliníkový obal spod čajovej sviečky a v ňom na dne zvyšok zhoreného knôtu. Nie, to nie som ja. Zdá sa nám, že takéto veci sa stávajú len tým, ktorí pracujú vo dne v noci a doslova horia v práci. Vlastný stav si zvyčajne vysvetľujeme únavou, ale toto je tichá zákernosť vyhorenia – vkráda sa nepozorovane.
V istom okamihu si uvedomíte, že z teplého plameňa vo vnútri zostal len spálený knôt. Kedy som si sám všimol príznaky vyhorenia? Asi vtedy, keď sa vytratili pozitívne emócie a ich miesto zaujalo mierne podráždenie. „Je to naozaj ono? To nie je možné! Som predsa psychológ!“
O správnosti svojho podozrenia som sa presvedčil neskôr, keď som sám prišiel na psychoterapiu. Spomínate si na starý vtip o falošných vianočných ozdobách, ktoré sú síce pekné, ale „nerobia radosť“? Nuž, tak to bolo aj v mojom prípade. Nie že by ma netešili, ale nechcelo sa mi zapájať do silvestrovského zhonu, stavať stromček, zdobiť dom, behať po darčeky.
A po novoročných sviatkoch sa nič nezmenilo. Vtedy mi bolo jasné, že je čas niečo zmeniť
V mojom prípade „sviečka“ nezhorela. Slovo „vyhorenie“ veľmi presne hovorí o tom, čo sa deje vo vnútri človeka – cíti sa vyhorený. Spočiatku to nemusí byť badateľné: človek nemá náladu. Nemá silu, nemá emócie. Zamyslime sa nad tým, stáva sa to každému, každý sa unaví a vôbec, život je komplikovaná vec.
Ak ste však prvé zvonenie prehliadli, časom sa tenký zvuk varovného zvončeka zmení na ohlušujúce zvonenie. Objavuje sa pocit úzkosti, nespokojnosti so všetkým a so všetkými. Nechce sa komunikovať ani s blízkymi. Práca, ktorá bola kedysi radosťou, sa prestáva páčiť. To, čo prinášalo radosť a potešenie, začína čoraz viac dráždiť. Postupne sa zvyšuje podráždenosť voči kolegom a blízkym, klesá sebavedomie. Objavujú sa záchvaty zúfalstva.
V tomto stave je čoraz ťažšie komunikovať s ľuďmi. Svet sa vykresľuje v čiernych a sivých farbách. Všetko sa vníma ostro, bolestivo. A aby to nebolo také bolestivé, psychika vypína emócie, chráni sa. Organizmus začína pracovať v úspornom režime, vynakladá sily len na to najnutnejšie. Na vitálne procesy. A potom prichádza ľahostajnosť voči všetkému. To je to ohlušujúce zvonenie.
PREČO DOCHÁDZA K VYHORENIU
Je dôležité si uvedomiť, že zdroje psychiky a tela nie sú nekonečné. Napríklad nemôžeme zostať dlho hore, telo potrebuje spánok. Takisto nie je možné podávať v práci každý deň stopercentný výkon. Každý z nás má svoj vlastný limit a ten závisí od mnohých faktorov. Závisí od životného štýlu človeka, od situácie, v ktorej sa nachádza, od ročného obdobia a dennej doby.
Napríklad na komunikáciu s nepríjemnými ľuďmi vynakladáme oveľa viac energie ako zvyčajne. A ak človek pravidelne prekračuje túto hranicu, začína sa vyčerpanie, po ktorom nasleduje vyhorenie.
Z hľadiska psychosomatiky trpí vyhorením ten, kto mal v detstve zlé vzťahy s rodičom rovnakého pohlavia.
Táto situácia v rodine sa stáva základom mnohých problémov. Dieťa sa zo všetkých síl snaží získať pozornosť rodičov, zaslúžiť si ich lásku. A pokračuje v tom aj naďalej, keď sa stane dospelým. Napríklad prenáša na šéfa úlohu svojho rodiča a snaží sa získať jeho lásku alebo aspoň uznanie jeho zásluh. Ak sa tak nestane, klesá sebavedomie, sebadôvera sa vyparuje. Vzniká pocit márnosti úsilia. „Mám pocit, že bojujem s veternými mlynmi,“ týmito slovami opísal tento stav jeden z mojich klientov.
V AKÝCH OBLASTIACH DOCHÁDZA K VYHORENIU
Kedysi sa verilo, že vyhorenie môže byť spôsobené len prácou. Teraz sa však čoraz častejšie stretávam s vyhorením v rodine. Dochádza k nemu vtedy, keď vás nebaví to, čo robíte pre rodinu. Keď váš vklad prevyšuje váš výkon. Všetko, čo robíte, sa považuje za samozrejmosť. Hoci práca v rodine aj v kancelárii má veľa spoločného. Rodina je v podstate tiež práca, len bez voľných dní.
Mnohé moje klientky sa sťažujú, že sa im nedostáva podpory od ich blízkych. Žene sa zdá, že je odsúdená na to, aby „ťahala za kratší koniec“. Večer poviete rodine, že ste unavená, ale v odpovedi počujete: „Čo si celý deň robila? Veď sedíš doma!“
Po týchto slovách nasledujú pocity bezmocnosti, urazenosti, beznádeje a – najčastejšie – hnevu.
Práve ten sa skrýva za nechuťou a bezmocnosťou. To je podľa môjho názoru hlavný rozdiel medzi syndrómom emocionálneho vyhorenia a depresiou. Depresia je založená na strachu, vyhorenie je založené na hneve. Príznaky sú také podobné, že pre odborníkov môže byť ťažké ich odlíšiť.
Pre väčšinu žien, ktoré si zvolili rodinu ako svoje hlavné zamestnanie, sa vyhorenie stalo skutočnosťou. Vyhorenie je možné aj u tvorivých ľudí, v kruhoch, kde panuje tvrdá konkurencia, napríklad v modelingovej branži.
Zvyčajne sa ľudia so syndrómom emocionálneho vyhorenia obracajú na odborníkov vtedy, keď už niet síl, túžob, emócií. V tomto stave sa človek prestáva starať predovšetkým o seba. Ale práve cez túto starostlivosť vedie cesta k uzdraveniu.
AKO SA VYROVNAŤ S VYHORENÍM
Ako sa teda vrátiť do „normálu“, premeniť čierny knôt späť na rovnomerný a krásny plameň?
1. Pomôžte vnútornému dieťaťu
Ako rodič vyjadruje lásku? Väčšinou prostredníctvom tela: láskavými dotykmi, pohladením, objatím. A to je prvá vec, ktorú môžete urobiť sami. Venujte pozornosť svojmu telu. Urobte si automasáž. Trenie tela kefou zdola nahor je veľmi dobré na lymfu. Ďalšou možnosťou je poklepávanie meridiánov, ktoré prebiehajú po rukách a nohách zhora nadol a zdola nahor. Šiju a ramená si môžete jednoducho masírovať vo chvíli, keď sa uprostred dňa cítite unavení.
2. Pracovné problémy nechajte v práci
Ako: Pomocou oblečenia. Po návrate z práce domov sa prezlečte. Okamžite. Do niečoho, čo máte radi, čo je pohodlné a krásne. Rituál prezliekania sa môže zapnúť alebo vypnúť úlohu, ktorá vám tak uberá energiu. Ak máte v práci prezúvky, prezúvanie na konci dňa sa môže stať práve týmto rituálom: keď skončíte prácu, vyzujete si „pracovné“ topánky a spolu s nimi necháte v kancelárii všetky pracovné problémy. Rovnako je to aj doma. Keď si obujete domáce oblečenie, akoby ste sa zapli do role, ktorá je v danej chvíli potrebná: hostiteľka, matka, milovaná manželka.
3. Meditujte
Ide o každodennú prax očisťovania mysle. Práve nepokojná myseľ vytvára napätie, ktoré vyčerpáva všetky naše sily. Venujte tomu pozornosť.
4. Zapojte sa do fyzických aktivít
Snažte sa k nim pristupovať vedome, aby ste pri cvičení cítili svoje telo. Nechajte svoju myseľ sústrediť sa práve na pocity vo vašom tele, nie na pracovné momenty, ktoré boli alebo budú. Do tohto bodu by som zaradil akékoľvek telesné praktiky – kúpeľ, masáž, chôdzu, beh, plávanie. Vnímajte svoje telo, každý sval!
5. Praktizujte digitálny detox a dýchajte
Denne. Na niekoľko minút vypnite všetky komunikačné prostriedky, počítač, hudbu, kino. Počas tohto času sa venujte vedomému dýchaniu. Päť minút pozorovania toho, ako dýchate, bude stačiť na to, aby ste poskytli svojmu telu čas na načerpanie energie. Je to len vašich päť minút, nikoho iného.
6. Spánok
Zdravý spánok je najlepší spôsob regenerácie. Snažte sa postupne znižovať svoju aktivitu do večera. Aby ste predišli nespavosti, môžete si uvariť upokojujúci čaj z medovky, valeriány, materinej dúšky alebo mäty piepornej. Doprajte si dostatok spánku! Toto je môj obľúbený liek na rôzne ochorenia a naozaj pomáha.