Pochybnosti a sklamania niekedy premôžu každého. A ak podľahneme deštruktívnym myšlienkam, môžeme uveriť, že všetko je beznádejné, a skĺznuť do stavu večného zlyhania. Keď si však uvedomíme, kam nás naše myšlienky vedú, môžeme veci zvrátiť.

AKÉ MYŠLIENKY VÁM BRÁNIA V NAPREDOVANÍ

Musím s klientmi pracovať na ťažkých skúsenostiach z minulosti a zakaždým vidím, ako ich premáha nedôvera. Pochybujú o svojej hodnote, o svojej schopnosti zlepšiť sa, alebo dokonca o tom, že si niečo lepšie zaslúžia.

Na ceste k uzdraveniu vnútorná logika vyvracia ťažké myšlienky:

  • „Som úplný zúfalec a nemôžem s tým nič urobiť.“
  • „Môj život je neporiadok, bez ohľadu na to, ako veľmi sa ho snažím napraviť.“
  • „Je to beznádejné. Asi mi nie je súdené byť šťastný.“

Tieto sebazničujúce úvahy môžu byť veľmi bolestivé a uväzniť vás v pasci sebapotláčania. Koniec koncov, ak je zlepšenie beznádejné, nie je sa o čo ani pokúšať.

Možno nie každý dospel do bodu beznádeje, ako niektorí klienti, ale mnohí pravdepodobne zažili pochybnosti a neistotu viac ako raz. Keď ideme s neistotou a necháme sa ňou viesť, vzďaľujeme sa od toho, čo je vážne a dôležité.

AKO SA ZBAVIŤ TÝCHTO POSTOJOV

Preto vždy pracujem na odzbrojení myšlienok. Aby ste odzbrojili deštruktívny postoj, musíte ho zbaviť jeho obvyklej funkcie. Vezmite si napríklad myšlienku „Nie som dosť dobrý“. Je to nesmierne ťaživá, deprimujúca myšlienka, ktorá často vedie k väčšej túžbe a utrpeniu. Ak si však „nie som dosť dobrý“ budete spievať do melódie piesne „Happy Birthday“, stratí svoj pôvodný význam. Slová sú stále rovnaké, ale účinok – funkcia – sa mení.

Odzbrojujúcich techník, ktoré prinášajú tento výsledok, je veľa. Mnohým ľuďom, s ktorými som pracoval, sa podarilo odzbrojiť svoje myšlienky, teda odobrať im moc. A hoci sú odzbrojovacie techniky účinné pri práci s vnútorným kritikom, v určitom momente sa klient vráti k objektivite: „Ale veď je to pravda!“

Mnohí húževnato lipnú na svojej neistote, pretože sú presvedčení, že je to pravda:

  • „Nemám ani cent.“
  • „Môj manželský partner ma už nemiluje.“
  • „Môj život je nočná mora.“
  • „Bol som zbavený občianskych práv.“
  • „Diagnostikovali mi rakovinu.“

AKO MÔŽE POMÔCŤ TERAPIA PRIJATIA A ZODPOVEDNOSTI

Samozrejme, je oveľa jednoduchšie zbaviť sa pochybností, ak si všeobecne uvedomíte, že tieto myšlienky nie sú opodstatnené. Keď sú však najhlbšie obavy oprávnené, všetko je oveľa ťažšie. V takýchto chvíľach je človek v pokušení pustiť sa do hádky, začať človeka presviedčať, že „nie je všetko stratené“ alebo „ešte je tu budúcnosť“. To však vedie len k zbytočným výhovorkám a situáciu ešte zhoršuje.

Ja som však zmenil taktiku. Terapia prijatím a zodpovednosťou sa nesnaží zistiť, nakoľko je daná myšlienka pravdivá. Navyše nezáleží až tak na tom, či je pozitívna alebo negatívna. Na ničom z toho nezáleží. Dôležité je, čomu a ako myšlienka slúži. Koniec koncov, myšlienky sú nástroje. Tlačia vás k nasledovaniu cieľov a hodnôt, alebo vás, naopak, ťahajú k sebazničujúcemu správaniu.

Hodnota myšlienky sa nemeria jej platnosťou, ale tým, ako pôsobí a čo s nami robí

Negatívne tvrdenie „Som zlý priateľ“ vás môže prinútiť k väčšej ohľaduplnosti voči ľuďom. Negatívne a určite pravdivé tvrdenie ako „zomriem“ nám môže pomôcť zamyslieť sa nad tým, ako žijeme svoj život. Nepríjemná pravda ako „Môj osobný život je v troskách“ môže byť dôvodom na registráciu na zoznamke. A rovnako tak celkom pozitívne tvrdenie „Som vždy vo všetkom najúžasnejší“ môže zničiť vzťahy s ostatnými a urobiť z nás narcistu.

Obsah myšlienky nie je až taký dôležitý. Nie je dôležité ani to, či je pravdivá alebo nie. Dôležité je len to, kam vedie. Dôležité je len jej pôsobenie. Nabudúce, keď vaša myseľ začne bľabotať o chybách a nedostatkoch a váš vnútorný kritik zvýši hlasitosť, aby ste to lepšie počuli a určite tomu uverili, pretože je to pravda, spýtajte sa sami seba: „Pomáha mi táto myšlienka nejako žiť a napredovať?“ Ak áno, skvelé! A ak nie, je čas spomenúť si na optimistickú melódiu piesne Happy Birthday.