Ak chcete o niekom vedieť viac, stačí sa pozrieť na to, ako sa správa k ostatným. Koniec koncov, čím viac si vážime a milujeme seba, tým viac sa správame k svojim blízkym so starostlivosťou a záujmom.

Pri čítaní ďalšieho príbehu o domácom násilí mi priateľ podráždene povedal: “Absolútne nechápem, čo sa im odohráva v mozgu! Ako môžeš na jednej strane takto týrať človeka a na druhej strane to tak dlho tolerovať! Je to šialené.”

Keď sa stretávame so správaním druhých, ktoré si nevieme vysvetliť, často hovoríme o ich šialenosti alebo hlúposti.

Je ťažké preniknúť do vedomia niekoho iného, a ak sa nechováte ako niekto, komu nerozumiete, neostáva vám nič iné, len zmätene zdvihnúť ruky. Alebo sa môžete pokúsiť nájsť odpoveď pomocou logiky a vlastnej skúsenosti: Prečo?

ČO NÁM HOVORÍ NÁŠ POSTOJ K DRUHÝM

Pri tomto hľadaní sa môžeme oprieť o princíp, ktorý už dávno objavili psychológovia a filozofi: v komunikácii s druhými nemôžeme vystúpiť nad úroveň nášho vzťahu k sebe samým. Inými slovami: to, ako sa správame k druhým, naznačuje, ako sa správame sami k sebe. Ten, kto sa neustále hanbí za druhých, sa hanbí sám za seba. Kto vylieva nenávisť na druhých, nenávidí sám seba.

Zlé

Je známym paradoxom, že mnohí manželia a manželky, ktorí terorizujú svoje rodiny, sa vôbec necítia byť silnými agresormi, ale nešťastnými obeťami tých, ktorých trápia. Ako je to možné?

Faktom je, že vo vnútri psychiky týchto tyranov sa už nachádza vlastný vnútorný tyran.

A ten, úplne nepoznaný, tyranizuje tú časť ich osobnosti, ktorá je prístupná vedomiu. Tohto vnútorného tyrana nevidia, je im neprístupný (ako bez zrkadla nevidíme svoj výzor) – a tento obraz premietajú na tých, ktorí sú im blízki.

Ale obeť má aj svojho vnútorného tyrana, ktorý ju terorizuje a zbavuje ju práva na sebaúctu. Nevidí v sebe žiadnu hodnotu, a tak sa jej vzťah so skutočným vonkajším tyranom stáva dôležitejším ako jej osobné blaho.

Ale obeť má aj svojho vnútorného tyrana, ktorý ju terorizuje a zbavuje ju práva na sebaúctu. Nevidí v sebe žiadnu hodnotu, a tak sa jej vzťah so skutočným vonkajším tyranom stáva dôležitejším ako jej osobné blaho.

Dobro

Pravidlo „ako u seba, tak u druhých“ platí v pozitívnom zmysle. Starostlivosť o seba sa začína starostlivosťou o druhého. Keď rešpektujeme svoje vlastné priania a potreby, učíme sa rešpektovať priania a potreby druhých.

Ak sa odmietneme starať o seba a úplne sa venujeme druhým, upierame tým aj druhým právo starať sa o seba bez nás.

Takto sa rodí nutkanie „dusiť starostlivosťou“ a „konať dobro“. Čím viac sa obetujeme, tým viac obetí vyžadujeme od druhých.

AKO LEPŠIE SPOZNAŤ SAMÝCH SEBA PROSTREDNÍCTVOM KOMUNIKÁCIE S DRUHÝMI

Ak teda chcem pochopiť vnútorný svet druhého, pozriem sa na to, ako sa správa k ľuďom okolo seba. A ak chcem niečo vidieť na sebe, venujem pozornosť tomu, ako sa správam k iným ľuďom. A ak sa mi nedarí s ľuďmi, vyzerá to tak, že sa mi nedarí predovšetkým so sebou samým. Pretože úroveň komunikácie s inými ľuďmi je daná predovšetkým úrovňou komunikácie so sebou samým.