Podľa niektorých odborníkov akýkoľvek psychický problém, od úzkosti, depresie, strachu z intimity alebo zlyhania až po domáce násilie, v konečnom dôsledku vyúsťuje do problému nízkeho sebavedomia. Určiť jeho úroveň však väčšinou nie je jednoduché. Tu je niekoľko vodítok.

ČO JE SEBAÚCTA

Toto slovo počúvame na každom kroku, najmä pokiaľ ide o duševné zdravie. Od 70. rokov 20. storočia sa v školách v mnohých krajinách kladie dôraz na to, aby sa deti cítili lepšie. Predpokladá sa, že vysoké sebavedomie je základom sebadôvery a prostriedkom v boji proti depresii, ak ho dieťa má od útleho veku. Čím menej negatívnych hodnotení o sebe majú, tým úspešnejšie budú nielen v škole, ale aj v živote všeobecne.

Čo je to sebaúcta? Definícia je stále dosť nejasná. Niektorí ju kladú na roveň narcizmu alebo schopnosti presadiť sa na vrchole. Na rozdiel od skutočného narcizmu však primeraná sebaúcta zahŕňa zdravú empatiu.

Zjednodušene povedané, sebaúcta je predstava človeka o vlastnej hodnote.

Môže sa zakladať na vonkajšom úspechu (kariéra, vzdelanie, finančný blahobyt) alebo byť určovaná vnútornými faktormi: emocionálnym stavom a predstavami o zmysle života. Vníma sa osoba ako milá, úzkostlivá, pociťuje hanbu? To sú len niektoré zo zložitého súboru komplexných pocitov, na ktorých je založená sebaidentifikácia a pocit hodnoty.

Psychológ Robert Firestone vo svojej knihe Identita v ohrození píše: “Narcizmus zahŕňa vymyslený obraz seba samého, ktorý sa vytvára, keď rodičia nahrádzajú prázdnu chválu a falošnú podporu skutočnou láskou a prijatím, ktoré nie sú schopní dieťaťu dať.”

Keď rodičia indoktrinujú dieťa, že je najlepšie, a ono vie, že nie je, životné hodnoty a vlastné úsilie sa v očiach dieťaťa znehodnocujú. Prázdne komplimenty plodia závisť a aroganciu a nakoniec narcizmus. Zdravé sebavedomie predpokladá nestrannosť a schopnosť znášať rôzne druhy spätnej väzby – nielen pochvalu, ale aj kritiku.

AKO MERAŤ SEBAÚCTU

Meranie jeho úrovne je do značnej miery subjektívny proces. Jednou z najbežnejších techník je takzvaná Rosenbergova škála sebaúcty. Účastník testu musí určiť, do akej miery súhlasí alebo nesúhlasí s každým z 50 ponúkaných výrokov.

Sebaúcta nie je vrodená vlastnosť. Všetko, čo človek zažije, tak či onak prispieva k jeho zvyšovaniu alebo znižovaniu.

Ale aj keby dieťa muselo čeliť nepriaznivým vonkajším faktorom, emocionálna podpora rodičov môže pomôcť formovať zdravý postoj k sebe samému. Naopak, tvrdá kritika z ich strany, fyzické tresty, chlad, výsmech potenciálne hrozia zničením sebaúcty.

Ak máte vysoké sebavedomie, je pravdepodobné, že ste:

  1. vždy viete, čo máte na daný problém povedať,
  2. cítite sa skôr sebavedome ako previnilo,
  3. zriedkavo pociťujete úzkosť,
  4. veríte, že ste schopní dosiahnuť svoje ciele,
  5. považujete sa za rovnocenného s ostatnými ľuďmi,
  6. zaujímate sa o seba,
  7. viete riešiť problémy bez manipulácie,
  8. zvládate životné kolízie bez paniky,
  9. stojíte si za tým, čomu veríte.

Ak máte nízke sebavedomie, pravdepodobne ste:

  1. Bojíte sa byť sami so sebou,
  2. pochybujete o svojej schopnosti uspieť,
  3. vyberáte si nesprávnych partnerov,
  4. kritizujete ostatných,
  5. neviete byť flexibilní,
  6. ste náchylní cítiť hanbu pri rôznych príležitostiach,
  7. máte sklon k depresiám,
  8. uprednostňujete záujmy iných ľudí pred svojimi vlastnými,
  9. trpíte úzkosťou.

Ako si môžete zlepšiť svoje sebavedomie? Jedným zo spôsobov je odvážiť sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a získať nové skúsenosti. Naučiť sa spoliehať na seba je prvým krokom k tomu, aby ste si uvedomili svoju hodnotu.