Ale čo ak plačete obzvlášť často? Je to normálne a čo môže byť dôvodom? Tu sú odpovede odborníkov.

Často si myslíme, že plač je niečo nehodné dospelého človeka, niečo nepríjemné, nepríjemné, znak nadmernej emocionálnej citlivosti. Plač však môže byť pre nás prospešný. Po prvé, znižuje fyzickú aj emocionálnu bolesť, ako ukazujú výskumy. Po druhé, slzy tiež podporujú tvorbu endorfínov a oxytocínu, čím pomáhajú znižovať stres.

Prečo niektorí ľudia plačú častejšie ako iní? Tu sú možné dôvody.

1. ROZVINUTÁ EMPATIA

Niektorí ľudia sú mimoriadne citliví na emócie ľudí okolo seba. Niekedy sa nazývajú empati alebo vysoko citliví ľudia. “Odhaduje sa, že 15 – 20 % populácie je kategorizovaných ako vysoko citlivých. Ich nervový systém reaguje na podnety silnejšie – v dôsledku toho majú silnejšie a hlbšie zážitky ako ostatní,” vysvetľuje psychoterapeutka Margaret Paulová.

2. VPLYV SKÚSENOSTÍ Z RANÉHO DETSTVA

Nepodceňujte vplyv skúseností z raného detstva. “Prečo niektorí ľudia plačú častejšie ako iní? Veľa to súvisí so vzorom správania, ktorý nám nastavili rodičia. V niektorých rodinách sa deti učia, že plač je niečo hanblivé alebo škaredé, a deti sa naučia držať sa späť a nedávať najavo svoje pocity,” vysvetľuje psychologička Babita Spinelliová.

Na druhej strane, ak sa vaši rodičia nestretli s vaším plačom v detstve s negatívnou reakciou a prejavovanie vašich emócií je v rodine povolené alebo dokonca podporované, je pravdepodobné, že sa u vás nevyvinie vnútorná potreba zadržiavať slzy.

3. VYČERPANIE A VYHORENIE

Je to pravdepodobné najmä vtedy, ak ste predtým nezaznamenali sklon k plaču, ale v poslednom čase často nedokážete zadržať slzy. Príčinou môže byť zvýšený stres, vyhorenie, fyzické alebo emocionálne vyčerpanie. Najmä chronický nedostatok spánku môže zhoršiť našu schopnosť ovládať emócie. A samotný stres nás robí emočne labilnejšími a podráždenejšími.

4. GENETICKÉ PREDISPOZÍCIE

Výskum ukazuje, že naša emocionálna citlivosť je čiastočne genetická a ovplyvnená dedičnosťou. Vedci dokonca zistili rozdiely vo fungovaní mozgu u ľudí s vysokou emocionalitou – napríklad väčší prietok krvi v oblastiach zodpovedných za naše emócie.

5. POTLAČENÉ TRAUMATICKÉ ZÁŽITKY

“Teória, že traumatické zážitky môžu byť “uložené” v našom tele, získava v posledných rokoch medzi výskumníkmi na popularite. Keď zrazu začneme bez zjavnej príčiny vzlykať, je to často spôsobené potlačenými emóciami, ktoré sme si zakázali prežiť a ktoré “vybuchujú”,” uvádza Babita Spinelli.

Existuje mnoho techník určených na liečbu potlačených traumatických zážitkov, ako je napríklad “liečenie vnútorného dieťaťa”. V mnohých prípadoch bude užitočné navštíviť terapeuta, ktorý pomôže spracovať ťažké spomienky a obnoviť pocit sebadôvery a bezpečia.

6. POHLAVIE

Iste, znie to ako rodový stereotyp, ale vedecké dôkazy to čiastočne potvrdzujú. Zo štatistického hľadiska ženy naozaj plačú častejšie. Vedci zároveň zatiaľ nevedia, či je to spôsobené skôr biologickými zvláštnosťami alebo vplyvom výchovy. Zároveň je známe, že ženský mozog sa od mužského líši najmä zvýšenou schopnosťou empatie a väčšou náchylnosťou na stres.

“Rozvinutá empatia pomáha ženám prejavovať lásku a starostlivosť, ale môže tiež vyvolávať najsilnejšie emocionálne reakcie. Okrem toho zvýšená aktivita v emocionálnych centrách mozgu zvyšuje riziko úzkosti a depresie,” vysvetľuje neurofyziológ a psychiater Daniel Amen.

Svoju úlohu môže zohrávať aj menštruačný cyklus. Ženy s predmenštruačným syndrómom (PMS) často prežívajú emócie intenzívnejšie počas určitých fáz cyklu.

7. PREJAVY DEPRESIE A ÚZKOSTI

Ak sa v poslednom čase nedokážete častejšie ubrániť plaču, môže to byť príznakom psychických zdravotných problémov.

Neschopnosť regulovať svoje emócie (vrátane častého nekontrolovaného plaču) môže byť príznakom depresie alebo úzkostnej poruchy. Ak sa aj vy v poslednom čase cítite depresívne, apaticky, beznádejne alebo neustále úzkostlivo, oplatí sa poradiť so psychológom.

ZÁVER

Plač sám o sebe nie je prejavom slabosti, naopak, je pre nás prospešný, pretože nám pomáha upokojiť sa a zbaviť sa stresu. Podporuje tiež tvorbu endorfínov a ďalších “hormónov šťastia”.

Napriek tomu však príliš častý plač môže byť známkou psychickej nepohody (najmä ak ste k nemu v minulosti neboli náchylní). V tomto prípade je dôležité nesnažiť sa svoje emócie potlačiť, ale pochopiť ich a nájsť príčinu problému. Ak si nedokážete poradiť sami, mali by ste vyhľadať pomoc psychológa alebo psychoterapeuta.