Spravodlivosti pre introvertov bolo konečne učinené zadosť: za posledných niekoľko rokov sa pokojné a do vnútra zamerané správanie stalo nielen prijateľným, ale aj módnym. Introverzia sa však často zamieňa za jej obmedzenejšiu, plachú, ale liečiteľnú „príbuznú“ – sociálnu úzkosť.

„Čože, ďalší termín?!“ – niektorí ľudia zdesene vykríknu. Žiaľ, áno, ale musíte si ho osvojiť, pretože introverzia a sociálna úzkosť sú dva rôzne pojmy a v praxi sa často jeden nahrádza druhým. Aj keď sa vyskytujú sociálne úzkostní introverti, vy môžete byť úzkostný extrovert. Napríklad chcete ísť s kolegami do baru, ale obávate sa, že by ich vaša spoločnosť nemusela veľmi potešiť. Alebo sa chcete stretnúť v spoločnosti, ale bojíte sa, že poviete nejakú hlúposť. Poďme zistiť, čím sa odlišuje sociálne úzkostlivý človek od introverta.

1. INTROVERTI SA RODIA AKO INTROVERTI, SOCIÁLNE ÚZKOSTLIVÍ SA STÁVAJÚ SOCIÁLNE ÚZKOSTLIVÝMI

Introverzia je vrodená vlastnosť, neoddeliteľná súčasť osobnosti. Dieťa sa nerodí sociálne úzkostlivé, hoci k tomu môže mať predispozície. Na rozvoj úzkosti majú vplyv rôzne faktory: skoré sociálne odmietanie, ktoré dieťa učí, že rovesníci sú zlí a kritickí, indoktrinované postoje rodičov (nikdy nežiadajte o pomoc, lebo ostatní vás za to odsúdia).

Možno, že byť stredobodom pozornosti spôsobilo, že sa dieťa cítilo tak nepríjemne, že sa začalo vyhýbať publicite.

Dobrou správou je, že sa môžete vrátiť k raným lekciám o ľuďoch, ktorí sú povinní súdiť a kritizovať, a naučiť sa nové, život potvrdzujúce „veci“.

2. INTROVERTI MAJÚ RADI SAMOTU

Veľmi radi sú sami so sebou. Iba v samote, jeden na jedného s milovanou osobou alebo vo veľmi malej spoločnosti ľudí, ktorým dôveruje, dostane takýto človek príležitosť „dobiť batérie“, oddýchnuť si, doplniť nedostatok energie.

Úzkosť je spôsobená strachom, čo znamená, že samota spôsobuje, že človek náchylný na ňu je menej úzkostný.

Prináša vám to šťastie? Nie – skôr pocit úľavy. Čo, samozrejme, tiež nie je zlé, ale vyhýbaním sa ľuďom človek naďalej zostáva osamelý alebo neistý. Musí odmietnuť účasť na podujatiach, ktoré ho zaujímajú, pretože sa bojí, že sa bude cítiť trápne alebo sa dostane do problémov.

3. INTROVERTI SÚ PRESVEDČENÍ O SVOJICH SCHOPNOSTIACH, ÚZKOSTLIVÍ ĽUDIA NIE SÚ

Úzkostný človek je presvedčený, že nič nedokáže a nemá čo povedať. Je presvedčený, že aj keď otvorí ústa, nič dobré z toho nevyjde: buď nebude pochopený, alebo nebude mať podporu. Introverti sú si celkom istí svojimi sociálnymi schopnosťami a dokážu ich „zapnúť“, keď je to potrebné. Vyžaduje si to síce úsilie, ale na druhý deň môžu ľahko nabrať sily čítaním knihy na pohovke alebo obedom s blízkym priateľom.

4. ÚZKOSTLIVÍ ĽUDIA SÚ VIAC FIXOVANÍ NA NÁZORY DRUHÝCH AKO INTROVERTI

Sme spoločenské tvory a záleží nám na tom, čo si o nás myslia ostatní – aspoň tí, ktorých máme radi a ktorých rešpektujeme. Často sa snažíme vštepovať si, aby sme boli sami sebou, nemôžeme sa nechať brzdiť názormi iných ľudí, ale sotva je možné sa od nich stopercentne oslobodiť. Sociálne úzkostliví ľudia sa príliš obávajú názorov iných. Sú si istí, že nespĺňajú nejaké všeobecne uznávané normy, ľudia okolo nich si o nich myslia niečo negatívne, odsudzujú ich, zavrhujú.

5. KOREŇOM SOCIÁLNEJ ÚZKOSTI JE PERFEKCIONIZMUS

Takíto ľudia sú si istí: len ak sa stanú „dokonalými“, ľudia okolo nich ich prestanú posudzovať a kritizovať. Nacvičujú si, čo povedia čašníkovi, keď príde rad na objednávku, alebo premýšľajú nad nadchádzajúcim dialógom so zákazníckym servisom. Zdá sa však, že čašníci a dispečeri už v živote počuli všetko a na to, že zákazník bol zmätený a zajakavý, za chvíľu zabudnú.