Ktorá emócia nás spaľuje okrem vášne?

Tá je tak krásna, tak žiarivá, preteká celým telom… Ale nejdeme sa baviť o partnerských vzťahoch a se…e. A je tu niečo úplne z iného súdka…  Je to ZÁVISŤ!!

S touto vlastnosťou sa žije, ale že veľmi, veľmi, veľmi zle…. Niekedy nás oberá o čistý rozum a v úplne najhoršom prípade o priateľov. Je to niečo, čo vie byť veľmi  čierne, deprimujúce, vie nás veľmi zožierať. A veľmi ťažko, ale ozaj ťažko si tento cit pripúšťame vôbec sami pred sebou. A už vôbec nie sa tým niekomu priznať. Veď by sme sa priznali, akí sme slabosi, ako sa dáme ovládať niekým iným, kto o tom vlastne zrejme ani netuší…  A áno, s horkou slinou priznávame, že sú to ľudia, na ktorých sa možno každý deň usmievame, s kým v piatok večer ideme na pohárik… Myslíme si – sú ľudia, ktorým osud doprial viac ako nám. Potichu vieme škrípať zubami, cítime niečo v hrdle, čo nám nedovolí poriadne sa nadýchnuť, srdce sa rozbúši…

Ale poďme sa na túto skľučujúcu emóciu pozrieť bližšie. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že závisť môže byť aj troška dobrá vlastnosť. Áno, môže. Môže nás veľmi, míľovými krokmi posunúť vpred. Jasné,  závisí od každého človeka, od osobnosti. Každý deň sa stretávame s ľuďmi, o ktorých máme určite mylnú predstavu, že im celý ich úspech padol neviem odkiaľ… z neba… od úspešných a bohatých rodičov… neviem…

Vidím kolegyňu, ktorá zase prišla v krásnych šatách… a tá postava… Ide ma zadusiť, to je závisť. Ale nie som úplná sviňa, aj svoje emócie viem navonok ovládať, tak ju pochválim. Ona poďakuje a dozvedám sa, mimochodom už po x-tý krát, že štyri krát do týždňa chodí ráno do fitka. Super!!! Aj ja by som… ale… Ale? Nie je žiadne ale. Môžem. Len… sa mi strašne, strašne nechce. Aj ja si viem privstať, áno, ale len kvôli tomu, aby som zbehla do najbližších potravín si kúpiť parádne krásne veľké rožky, ešte teplé, áno, dva, samozrejme biele ešte s belšou úžasnou slovenskou treskou…

Ideme ďalej… Závisť mužov.

Snažia sa. Niekedy ozaj nad rámec svojich síl. Potom príde kolega, sused, kamarát… na novom krásnom aute. Nie, dotyčný nevyhral v lotérii. Len sa pár rokov snažil. V práci sa išiel zodrať, dal sa na kurz neviem akého jazyka, od swahilčiny po dnes už obyčajnú angličtinu, ktorú vie, samozrejme, okrem mňa, už každý maturant… A v neposlednom rade bol odvážny. Dal výpoveď v predchádzajúcom zamestnaní, rozposlal životopisy do x firiem, išiel na pohovory, kde sa nás už dnes pomaly pýtajú na intímnosti každého druhu, popozerajú naše facebookové, instagramové profily… A áno, tak sa niekomu tiež podarí byť úspešnejší…

Ale my to prehliadame. Alebo skôr, nechceme to vidieť. Vidíme len parádne letné a samozrejme aj zimné dovolenky, nové auto… vymenený nafukovací bazén za krásny keramický.

A ide nás rozhodiť.

A teraz je namieste otázka – Komu týmto škodíme?

Samozrejme sami sebe. Len a len sebe! Ruku na srdce – určite každý máme vo svojej blízkosti človeka, ktorého máme veľmi radi. Alebo mali by sme to ho veľmi radi… Možno niekedy v minulosti sme ho mali veľmi radi… Len osud to zariadil troška inak a ten človek je zrazu v niečom pred nami. Hanbíme sa priznať, akí sme vlastne úbohí, že pozeráme väčšinou len na materiálne veci, prípadne na to, ako kto vyzerá!!! Veď o tom život nie je!!! Ale vieme to. Vieme to všetci. V podstate to aj tak cítime.

Naučme sa viacej sa ovládať. Pochváliť niekoho, kto je o trocha /a možno aj o viac/ šikovnejší ako my. Uvedomme si, že aj v takej pochvale je vidieť našu veľkosť, nie závisť. Určite budeme spokojnejší. Nevadí, že s trochou celulitídy na stehnách. Alebo so šatami spred troch rokov. Alebo s malým starším autom na dvore.

Zrazu prídeme na to, že je veľmi dobré sa obklopovať takýmto ľuďmi. Máme ich radi. Sú našou veľkou inšpiráciou. A pokiaľ to nie sú úplní necitliví aroganti, uznajme im ich úspech. Uvidíte, že sa bude potom lepšie zaspávať. A hlavne s tou vidinou, že tu máme okolo seba ľudí, ktorí sú možno niekde inde, ale majú nás radi. A aj my ich. A to je to najhlavnejšie.