Pozitívna psychológia ubezpečuje: šťastie možno pritiahnuť na svoju stranu. Ako ho môžeme dosiahnuť častejšie?

ČO TO JE

Typy

Šťastie je objektom túžby aj predmetom predsudkov. Predpokladá sa, že existujú dva typy šťastných ľudí:

  • Tí, ktorí “zbierajú” priaznivé prípady jednoducho preto, že sa narodili pod šťastnou hviezdou,
  • tí, ktorí dostali dar z nebies (výhra v lotérii, osudové stretnutia, nevysvetliteľné vyliečenie).

Typy

Psychológ, autor kníh “Chvála šťastia” a “Chvála optimizmu”, jeden z priekopníkov pozitívnej psychológie vo Francúzsku Philippe Gabillier sa domnieva, že tento postulát je potrebné doplniť, inak zostaneme v rámci mágie a fatalizmu. “Je pravda, že sa vyskytuje náhodné šťastie, ale existuje aj iný druh šťastia, ktorý možno ‘postrčiť’ a kultivovať, a takéto šťastie je dostupné každému.”

Tento prístup je v súlade s názormi Richarda Wisemana, psychológa z britskej University of Hertfordshire a odborníka na “faktor šťastia”. Jeho štúdium stoviek šťastných ľudí mu umožnilo zistiť, že existujú dva druhy šťastia:

  • pasívne (výhra v lotérii),
  • a psychologické, ktoré vzniká ako výsledok dobrovoľného rozhodnutia, vedomého formulovania osobného postoja.

Ďalším jeho objavom je, že druhý druh šťastia sa môže obnovovať, preto ho psychológ nazýva “dlhodobé šťastie”.

Komponenty

Oba typy šťastia majú päť zložiek:

  • včasné stretnutie (správna osoba v správnom čase),
  • kľúčové informácie, ktoré sa hodia,
  • otvorenosť novým veciam (príležitosť získať pozitívne skúsenosti),
  • neočakávaná žiadosť,
  • osudová udalosť, ktorá naruší bežný chod života.

ČO ROBIŤ

“Ak chcete predĺžiť šťastie,” upresňuje Philippe Gabillier, “musíte pripraviť pôdu, v ktorej sa môžu rozvíjať a upevňovať semená priaznivých príležitostí. To sa dá uskutočniť len vtedy, ak si osvojíte nasledujúce štyri postoje.

1. Stanovte si cieľ

“Aby generátor šťastia fungoval, musí byť naprogramovaný a nastavený podľa smeru, ktorý sme si vybrali,” hovorí psychológ. – “Potom bude dávať zmysel udalostiam, ktoré sa nám dejú, a bude ‘generovať’ šťastie: sú to naše ciele, ktoré generátor prinútia pracovať, čo nám umožní ho odhaliť.”

Kanadský psychológ Albert Bandura, známy svojou koncepciou sebaúčinnosti, napísal: “Naša ľudská povaha sa čiastočne riadi rozhodnutiami, ktoré robíme v súvislosti s osobnými hodnotami a normami. Mechanizmy toho, čo považujeme za svoju hodnotu ako jednotlivci, čiastočne určujú vplyv našich stretnutí na smerovanie nášho sociálneho vývoja.”

Ak teda nie je vopred jasný zámer, neexistuje trvalé šťastie

To neznamená, že musíte začať s podrobným plánovaním projektu. Ide skôr o to, aby ste si definovali svoje túžby, cítili, akým smerom by ste chceli svoj život rozvíjať, aký zmysel do neho chcete vložiť.

Pozitívny zámer je kvintesenciou životne dôležitých túžob, a aby sme ich mohli definovať, musíme pochopiť, čo nám dáva pocit vnútorného rozkvetu, čo sa môže stať hnacou silou celého života. “Čo vo mne rezonuje? Čo potrebujem, čo chcem?” To sú otázky, ktoré sú základom našej cesty za šťastím.

Potom je na každom, aby konkretizoval svoje očakávania, aby konkretizoval svoje zámery: začal si písať denník, získal vzdelanie, stretol sa s inými, ktorých túžby sú podobné našim.

2. Otvoriť sa svetu

Znamená to byť vnútorne pripravený všímať si nové veci, čo najviac vnímať to, čo sa deje okolo nás. Je to všeobecný postoj pozornosti a neustálej bdelosti, ktorý nám umožňuje zachytiť zaujímavé informácie, okamžite vidieť perspektívy novej známosti a nasmerovať svoju energiu určitým smerom.

Týmto spôsobom mnohonásobne zvyšujeme svoje šance bez ohľadu na to, či si myslíme, že so vznikom týchto príležitostí máme niečo spoločné, alebo nie

Tým, že sa z času na čas zastavíme a vypneme, umožníme svojej intuícii pracovať a oslobodíme sa od moci nepriateľov šťastia – rutiny a automatického myslenia.

3. Využiť zlyhania

“Tí najšťastnejší nie sú ušetrení úderov osudu alebo nečakaných problémov, ale vedia svoje neúspechy efektívne a s trvalými výsledkami spracovať,” pokračuje psychológ. – Bez toho, aby podľahli hnevu, smútku alebo pomstychtivosti, hľadajú v sebe príčiny neúspechu, nachádzajú správne hodnotenie vzhľadom na okolnosti a nakoniec svoj neúspech recyklujú.”

Na začiatok oddelia náhodné alebo nevyhnutné od toho, za čo sú sami (hoci čiastočne) zodpovední. V jadre svojho neúspechu môžu paradoxne objaviť aj zárodky šťastia, pretože veci mohli byť takmer vždy horšie.

Nakoniec si v takejto situácii kladú jediné zmysluplné otázky.

  • Čo sa môžem z tejto nepríjemnosti naučiť? Alebo inak povedané, ako a za akých podmienok ho môžem premeniť na niečo pozitívne?
  • Čo by som mal teraz urobiť, aby som to obrátil vo svoj prospech? Čo ma táto udalosť naučila?
  • Ako môžem túto situáciu využiť na stretnutie so správnymi ľuďmi, získanie nových informácií, otvorenie iných svetov?

Poslednou fázou procesu recyklácie je reštartovanie generátora šancí, aby sa mohli otvoriť nové dvere a nájsť nové cesty. Urobiť niečo neznáme, obnoviť vzťahy so starými známymi, prijať a poslať pozvanie, zozbierať informácie o téme, ktorá nás vzrušuje… Je na každom z nás, aby sme našli spôsob, ako do svojho sveta vpustiť čerstvý vánok a pridať do svojho šťastia nové ingrediencie, nech už sa nazývajú akokoľvek – včasné stretnutie, kľúčová informácia, nový svet, nečakaná žiadosť….

4. Staňte sa talizmanom pre ostatných

“Šťastie je o iných,” tvrdí Philippe Gabillier. Čím širšia je naša sieť osobných kontaktov, čím viac ľudí poznáme, tým väčšia je pravdepodobnosť, že nás postretne šťastie. Richard Wiseman to upresňuje: šťastní ľudia “majú tendenciu očakávať, že ich vzťahy s ostatnými budú plodné”.

Samozrejme, za predpokladu, že pri vstupe do vzťahu prejavujeme veľkorysosť, pozornosť druhému a poskytujeme služby bezodplatne, inak sa zoznamovanie redukuje na samoúčelné a sebecké dopĺňanie zoznamu kontaktov. Preto okrem známostí ako takých potrebujeme aj energiu sebadarovania, inak nemôžeme položiť základy dlhodobého šťastia.

To znamená, že sa sami musíme stať talizmanmi pre druhých, ktoré im prinášajú šťastie

“Láska, vedomosti a šťastie majú niečo spoločné: sú vytvorené na to, aby neustále cirkulovali v spoločnosti, spájali ľudí a vytvárali univerzálne hodnoty,” konštatuje psychológ. – Na to, aby sme druhým priniesli šťastie, stačí venovať im pozornosť a čas, byť pripravený ich vypočuť. Poskytnúť im dôležité informácie, otvoriť im nové pole možností, ale aj byť tu pre nich, keď sa im nedarí, pomôcť im premeniť to na šancu niečo zmeniť.

Prejavením empatie a solidarity si nielen zabezpečíme rezervu budúceho šťastia, ale dáme životu zmysel a hĺbku, čím vyvrátime neslávne známe heslo “Človek človeku vlkom”.