Recenzia: Cesta do krajiny, kde nám niekto chýba

Pri strate blízkeho človeka si mnohí kladieme otázky: ,,Prečo sa to stále práve mne?“ „Prečo musel/a odísť práve on/a?“ Strieda sa v nás hnev, smútok, strach, potláčanie skutočnosti a miešajú sa v nás rôzne emócie. Strata blízkeho je proces, ktorý má určité fázy. Zároveň sa môže prejavovať aj rôznymi fyziologickým ťažkosťami. Na stránkach psychoblogu sme danej téme venovali priestor a samozrejme, ešte aj budeme. Strata blízkeho je často bolestivá a „rana v srdci“ nejde zahojiť hneď. Na Slovensku však máme organizácie, ktoré sa venujú tejto tematike a pomáhajú deťom, či dospelým pri zvládaní takýchto situácií. Jednou z nich je aj nezisková organizácia Plamienok, ktorá sa zaoberá nielen starostlivosťou o nevyliečiteľne choré deti v domácom prostredí, ale ponúka taktiež psychologickú pomoc a poradenstvo deťom a rodinám, ktoré stratili blízku osobu.

16. marca 2017 sa na pôde SND odohralo zaujímavé a vzácne predstavenie s názvom Cesta do krajiny, kde nám niekto chýba. Vzácne, pretože vzniklo práve s cieľom, pomôcť deťom prekonať smútok po strate blízkeho. Preto aj jej hlavní účinkujúci boli práve deti, ktoré niekoho stratili. Počas predstavenia, ktoré vzniklo pod vedením terapeutiek v rámci skupinovej práce, deti zdieľajú, čo prežívajú po strate blízkeho. Pomocou svetiel a farieb sa má divák možnosť vžiť do emócií týchto detí, prežiť ich hľadanie, bolesť, ale aj nádej. V rámci predstavenia sa deti vyberajú do krajiny, kde im niekto chýba. Hľadajú niekoho vzácneho. Niekoho, koho stratili. Do príbehu Ajky a jej psíka Grofa sa môžu vžiť nielen deti, ale aj dospelí. Terapeutické príbehy sú veľmi dôležitou súčasťou „zotavovania sa“ po strate blízkeho. Touto skúsenosťou bol inšpirovaný taktiež aj španielsky psychoterapeut Iván Gómez García, na ktorého námet knihy Dobrodružstvá Ajky a Grofa v krajine sopiek (taktiež aj v angličtine) vznikla aj táto divadelná hra. Ajka je symbolickým stelesnením osobnosti, ktoré prežíva to, čo prežíva každý človek, ktorý smúti. V rámci hry môžu diváci (či prostredníctvom čítania knihy) pozorovať, aké fázy sa vyskytujú v živote človeka v štádiu smútenia. Divadelná hra je posolstvom nádeje aj pri strate blízkeho. Poukazuje na to, že krásne spomienky s blízkymi sú to, čím vieme žiť, aj keď tu už nie sú. Dodáva nádej, že kvety rastú, aj keď práve prší. Že v tom, nie sme sami. Divadelná hra je ukončená veľmi jednoduchými, ale hlbokými vetami, ktoré zaznievajú od Ajky: ,,Môže byť mama v mojom srdci, a zároveň aj hviezdou na oblohe? Cítim, že je blízko.“  Tieto poukazujú ako na proces smútenia, tak aj na štádium „uzdravenia“ (zmierenia) v odhodlaní viesť radostný a ešte plnší život, ako doposiaľ. Avšak najprv nás vedú na cestu. Cestu do krajiny, kde nám niekto chýba.

Ak ste nemali to šťastie, stihnúť si toto vzácne predstavenie pozrieť naživo v SND, nezúfajte ?, urobte si pohodlie, zapnite repráky, spravte si čajík a ponorte sa do sveta Ajky prostredníctvom tohto záznamu z predstavenia.