Niekedy urobíme chybu, niekoho urazíme alebo urobíme niečo zlé. Jedna vec je však priznať si chybu a snažiť sa ju neopakovať. Iná vec je jednoducho sa obviňovať. Prečo? Čo je zlé na pocite viny? Vysvetľuje klinický psychológ.

PRÍČINA

Každé šesťročné dieťa vie: ak urobíme niečo zlé, zaslúžime si trest. Keď si nedôverujeme a neveríme, že sa dokážeme správne rozhodnúť, neistota a pochybnosti sa stávajú naším trestom. Odopierame si šťastie v nádeji, že táto lekcia nám pomôže, aby sme v budúcnosti nerobili rovnaké chyby.

Kolobeh sa však opakuje. Koniec koncov, človek, ktorý si myslí, že je hlupák, určite opäť zlyhá a potrebuje byť opäť potrestaný. Tým sa neistota len posilní.

Budeme ešte viac presvedčení o vlastnej hlúposti a nerozumnosti

Je to však také nelogické – neexistuje dôvod, prečo sa takto správať. V skutočnosti majú tieto dôvody skôr emocionálny než intelektuálny pôvod a súvisia s naším subjektívnym vnímaním seba samých.

Niekedy je zdrojom sebaobviňovania postoj, že utrpenie je nevyhnutné. Radšej sa obviňujeme sami pred druhými – je to menej bolestivé. Vyberáme si menšie zlo, pretože počúvať obvinenia iných ľudí je ešte ťažšie.

STRATÉGIE Z DETSTVA

Možno nás rodičia chceli vidieť ako dokonalé dieťa. Zvykli sme si, že obyčajné ľudské slabosti a chyby ich sklamali. Zvykli sme si na pocit viny, že nespĺňame ich vysoké štandardy a očakávania. Aby sa dieťa zbavilo bolestného pocitu svojej menejcennosti a bezvýznamnosti, mohlo si vybrať niekoľko spôsobov, ale všetky sú nezrelé a nesprávne.

1. Snažiť sa čo najviac prispôsobiť predstavám rodičov o ideálnom dieťati.

A snažiť sa kompenzovať svoje nedostatky neustálou snahou o dokonalosť.

2. Popierať akékoľvek nedostatky.

Predstierať, že je dokonalý a neomylný. Akúkoľvek kritiku považovať za falošné klebety závistlivých ľudí.

3. Život podľa hesla „Nie je to moja vina!“

A zakaždým prenášame vinu za svoje prehrešky na iných. Niekedy môže byť táto obrana až absurdná: aj keď nás prichytia pri čine, naďalej trváme na svojom. Hovoríme napríklad: „Nútili ste ma, aby som to urobil!“ Sme tak zahltení negatívnymi emóciami, že už nevládzeme znášať vinu.

4. Akceptujte názor rodiča

A veríme, že on je naozaj na vine za všetko, bezvýznamný a zbytočný. Akceptovať nanútenú negatívnu identitu je stále lepšie, ako zostať úplne bez nej. V tomto prípade však prevezmeme príliš veľkú zodpovednosť a zámerne budeme hľadať dôvody na obviňovanie.

PODMIENKY

Všetky tieto reakcie z detstva si často uchovávame aj v dospelosti. A naďalej neadekvátne zaobchádzame s akýmikoľvek nedostatkami a nedokonalosťami u seba, druhých a okolitého sveta. Keď sa stane niečo, čo potvrdí naše stereotypy z detstva, reagujeme výbuchom hnevu.

TIP

Ľudskú nedokonalosť nie je možné „napraviť“. Možno prijať rozumné opatrenia, ale prílišná snaha „predchádzať, plánovať a kontrolovať“ sa stáva kontraproduktívnou.

Každý z nás má nedokonalosti. Naše schopnosti nie sú nekonečné

Z času na čas robíme chyby. Ak chceme prijať a milovať samých seba, je dôležité prijať nielen svoje silné stránky, ale aj svoje slabosti. Len tak spoznáme, že sme hodní bezpodmienečnej lásky a úcty, a to napriek všetkým chybám a nedokonalostiam.

Mark Goulston, Philip Goldberg „Nedovoľte, aby ste sa postavili do cesty životu“

Praktická kniha od skúseného psychiatra o tom, ako sa vysporiadať so 40 sebadeštruktívnymi prejavmi správania, od prokrastinácie až po hnev. Pomôže vám zmeniť správanie, ktoré vám bráni napredovať, a nahradiť deštruktívne správanie takým, ktoré zlepší váš život.