Ak vaše vizuálne dojmy vyzerajú vážne, napríklad bežiaci autobus, mandle reagujú rýchlejšie ako ostatné časti mozgu. Stlačí tlačidlo poplachu, vy sa odtiahnete dozadu a v tele sa uvoľnia stresové hormóny. V angličtine sa to nazýva veľmi vhodným slovom “emotion”, pretože krok dozadu zahŕňa pohyb (angl. motion). Subjektívne zážitok strachu, ktorý cítite, keď si uvedomíte, že vás autobus takmer zrazil, sa nazýva “feeling”, teda pocit. Teda najprv sa objaví emócia a pohyb a potom pocit. Pozrime sa, čo sa deje, keď sa mandľový jadro aktivuje a vytvára pocit strachu, a vy si uvedomíte, že ste boli na vlásku od smrti.

Zlúčenie vonkajšieho a vnútorného sveta

Keď uvažujeme o tom, ako mozog reaguje na udalosti v našom okolí, predstavujeme si fyzický svet, ako v momente, keď sa autobus blíži. Existuje však ešte jeden svet, ktorý je rovnako dôležitý a na ktorý sa mozog pozorne pozerá – vnútorný svet.

V hĺbke spánkových lalôčikov sa nachádza jedna z najúžasnejších častí mozgu – ostrovnatá kôra. Plní úlohu koordinačného centra a zhromažďuje informácie z orgánov a systémov, ako napríklad o rytmu srdcového tepu, krvnom tlaku, hladine cukru a frekvencii dýchania. Ostrovnatá kôra taktiež prijíma informácie z orgánov zmyslov, takže vonkajší a vnútorný svet sa spájajú v jedno. Z toho vznikajú pocity!

Pocity nie sú reakciou na to, čo sa deje. Mozog ich vytvára, spájajúc to, čo sa deje vonku, s tým, čo sa deje vnútri nás. Na základe toho sa mozog snaží nás nútiť konať tak, aby sme prežili. V podstate majú pocity len jednu úlohu: ovplyvniť naše správanie tak, aby sme prežili a preniesli svoje gény ďalej.

AUTOMATICKÁ INTELIGENCIA

Každú sekundu oči odovzdávajú mozgu nie menej ako 10 miliónov jednotiek informácií. Očami, ako cez hrubý superoptický kábel, neustále prúdia vizuálne dojmy do mozgu. A ešte niekoľko takých hrubých káblov posiela signály z počutia, hmatových pocitov, chuti a zápachu. K nim sa pridávajú údaje z orgánov.

Informácie doslova zaplavujú váš mozog a má takmer nezrozumiteľnú schopnosť ich spracovať. Avšak existuje uzko hrdlo: pozornosť. Môžete sa sústrediť len na jednej veci a držať si v hlave jednu celkovú myšlienku. Práve preto mozog vykonáva takmer všetku prácu bez vášho vedomia a pripravuje zhrnutie v podobe pocitu.

Upozornenie – ako vedúci veľkej spoločnosti: Ak zamestnanci predložia správu vo forme pätnástich priečinkov dokumentácie, pravdepodobne povie: „Nemám čas to všetko prejsť, urobte zhrnutie na polstránky a ja sa rozhodnem.“ Emócie sú to zhrnutie, ktoré existuje preto, aby riadili naše správanie.

VÁŠ MOZOG VYZERÁ INAK AKO MOJ

Ľudia sa líšia nielen tvárami a postavami, ale aj mozgom, najmä veľkosťou ostrovitých lalokov. Táto časť mozgu sa stará o signály, ktoré prichádzajú z tela. Prepracováva ich na emócie a niektorí výskumníci tvrdia, že veľkosť laloka ovplyvňuje intenzitu vnímania signálov. U niektorých z nás je regulátor hlasitosti pre signály z tela otočený na maximum, čo vedie k veľmi nepríjemným pocitom z nadúvajúceho sa brucha, zvýšenému pulzu alebo bolesti v chrbte. U iných je tento regulátor hlasitosti nastavený na minimum a takéto signály si len ťažko všimnú.

V súčasnosti sa uskutočňujú zaujímavé výskumy, ktorých cieľom je zistiť súvislosti medzi veľkosťou a aktivitou ostrovitých lalokov a osobnosťou. Predpokladá sa, že napríklad neuroticizmus – to, ako silno reagujeme na negatívne zážitky – je spojený s aktivitou ostrovitých lalokov. Nezabúdajte však, že neexistuje „normálny“ ostrovitý lalok. Neexistuje ani „normálny“ mozog – mali by byť rôzne u takého stádneho zvieraťa, ako je človek. Pravdepodobne je pre prežitie druhu kľúčové, aby jeho zástupcovia mali rôzne vlastnosti a emócie.

Od banánového stromu kuchynskej doske

Náš mozog nevytvára len pocity, ktoré riadia správanie a chránia nás pred autobusom. Mozog vytvára pocity kedykoľvek sme v stave bdelosti v našom živote. Vezmime si menej dramatický príklad ako príbeh na ulici. Práve ste prišli do kuchyne, na kuchynskej doske leží banán a premýšľate, či ho zjeť alebo nie. Ako náš mozog prijíma také jednoduché každodenné rozhodnutie? Hodnotí množstvo energie a živín v banáne. Potom zhromažďuje informácie o zásobách živín v našom tele: potrebujeme ich doplniť a bude banán najlepším riešením?

Samozrejme, je nesmierne ťažké uvedomiť si to každý raz, keď sa chystáme niečo zjesť. Mozog si berie túto prácu na seba a po zhodnotení všetkých faktorov poskytuje odpoveď vo forme pocitov: cítime hlad alebo sýtosť a zjeme banán alebo odmietneme.

Keď Eva, o ktorej som začal rozprávať, stála pred rozhodnutím, či sa má dostať na banánový strom, tiež vážila všetky faktory.

Koľko banánov je na palmovom strome? Sú veľké a dostatočne zrelé? Je plody naplnené živinami, alebo potrebuje ich doplniť? Je strom vo forme, aby sa naň mohlo vyliezť? Okrem toho, Eva musela hodnotiť rizikové faktory: ako vysoko visia banány, ako ťažké bude vyliezť a či sa v blízkosti nevyskytujú dravce.

Samozrejme, Eva si nevytiahla papier a pero a neotvorila Excel – rovnako ako vy na svojej kuchynskej linke. Jej mozog robil výpočty a odpovede poskytoval v podobe pocitov. Pri nízkom riziku zranenia a atraktívnosti ovocia Eva pocítila prílev odhodlania a vyliezla na strom. Ak bola nebezpečnosť vysoká, úlovok malý alebo jej energetické zásoby boli vyčerpané, odpoveď sa prejavila pocitom strachu alebo sýtosti a na strom sa nevyliezla.

Výpočty sa vykonávajú rovnako pri kuchynskej linke aj pri strome, ale existuje jedna rozdiel. Ak sa výpočet na kuchynskej linke ukáže ako nesprávny, nič sa nestane: nezjedli ste banán teraz – zjete neskôr. Pre Evu je takýto prístup neakceptovateľný luxus. Pri nesprávnom výpočte a neopatrnom správaní sa Eva opakovane vystavovala nebezpečenstvu. Pri nesprávnych výpočtoch a prílišnej opatrnosti by Eva nikdy nevystavovala seba riziku a zomrela by hladom.

Len tí naši predkovia, ktorí dokázali nájsť rovnováhu pocitov – v tomto prípade mám na mysli prežitie a reprodukciu – prežili a dokázali preniesť svoje gény ďalej. Tak to pokračovalo generácia za generáciou. Tisícročie po tisícročie.

Preto pocity nie sú nejaké nejasné fenomény, bez ktorých sa môžeme v pohode zaobijsť. Ich mozog vytvára, aby riadil naše správanie, a počas miliónov rokov prechádzali pocity prísneho výberu evolúcie.

Pocity, ktoré nás hnali k nesprávnemu správaniu – nesprávnemu z hľadiska prežitia -, sa vytratili z génového bazéna pre jednoduchý dôvod, že ich majitelia rýchlo vypadli z hry. Z biologického hľadiska sú pocity miliardy buniek mozgu, ktoré sa vymieňajú biochemickými látkami a hnú nás k správaniu, ktoré zabezpečuje prežitie a rozmnožovanie.

Z poetického hľadiska sú pocity šepkaním tisícročí našich predkov, ktorí napriek všetkému prežili, vyhli sa hladu, infekčným chorobám a nešťastným nehodám. V podstate majú pocity len jednu úlohu: ovplyvniť naše správanie tak, aby nám pomohli prežiť a preniesť svoje gény ďalej.

PREČO ŠŤASTIE NIE JE VEČNÉ

To, čo som opísal, nám pomôže pochopiť, prečo sa nemôžeme vždy cítiť skvele. Predstavme si, že Eva sa rozhodla vyliezť na strom a vybrať niekoľko banánov. Spokojná, sadla si na zem a jedla, ale ako dlho bude jej spokojnosť trvať? Nie dlho. Ak by úspešné vyliezenie na strom uspokojilo jej na niekoľko mesiacov, zmizla by motivácia hľadať nové jedlo a čoskoro by Eva zomrela od hladu.

To znamená, že pocit pohody musí byť dočasný, aby splnil hlavnú úlohu – motivovať nás. Samozrejme, všetci sme to zažili na vlastnej koži. Myslíme si, že určitá pozícia v práci, nové auto, zvýšenie platu alebo oprava kúpeľne nás urobí spokojnými so životom. Ale stačí, aby sa tieto túžby splnili, a pocit uspokojenia prekvapivo rýchlo vystriedajú nové túžby po ešte vyššej pozícii alebo platovom ohodnotení. A toto je nekonečný proces!

Psychologická pohoda zvyčajne vedie zoznam hlavných hodnôt života. Avšak pocit psychologického pohodlia je len jedným z nástrojov evolúcie.

Okrem toho je to zbytočné, ak pocity nebudú prechodné. Očakávať, že sa budeme vždy dobre cítiť, je rovnako nereálne ako očakávať, že banán na kuchynskej linke nás nasýti na celý zvyšok života. Jednoducho sme inak zapojení.

Ak pozdvihneme kryt a pozrieme pod kapotu, teda do mozgu, zistíme, že nie len pocity nefungujú tak, ako sme si mysleli. Výskumy v oblasti psychológie a neurofyziológie ukázali, že mozog mení spomienky. Zatvára oči pred nepríjemnou pravdou, aby nám pomohol zostať v skupine.

Občas nás núti myslieť si, že sme krajší a múdrejší, ako v skutočnosti sme, a inokedy zase, že sme absolútni nezmysel. Mozog nám nedovolí vidieť svet taký, aký je. Má oveľa dôležitejšie a špecifické úlohy – ukazovať nám svet taký, aký potrebujeme vidieť, aby sme prežili.