V ideálnom svete by sme sa mohli vrátiť v čase, získať od otca to, čo nám chýbalo, vrátiť sa späť, stretnúť svojho muža a žiť šťastne až do smrti. Takto to však, žiaľ, nefunguje. Okrem toho očakávať, že sa ten druhý zmení, je zlý nápad. Čo teda robiť, ak sa chcete zmeniť, ale nemôžete sa vrátiť do minulosti? A ako tento scenár neodohrať vo svojom osobnom živote?

Predovšetkým sa odvráťme od postáv otca a manžela a obráťme sa k sebe. Pretože vzťah s otcom budeme budovať v sebe. A to je často veľa práce. Ale určite môžete začať týmto článkom. Bude tu veľa otázok, ale všetky odpovede sú už vo vás.

NÁJDITE, ČO VÁM VO VZŤAHU S OTCOM CHÝBA

Ak niečo hľadáme, znamená to, že sme to stratili alebo sme to nikdy nemali, ale stále to chceme získať. Čo ste teda od svojho otca nedostali? Čo vám chýbalo a teraz tam je prázdnota?

Napríklad váš otec bol stále zaneprázdnený a vám chýbala jeho pozornosť. Predstavte si, že prišiel domov, sadol si vedľa vás, pozrel sa vám do očí, objal vás a opýtal sa, ako sa máte. Ako sa máte? Ako sa cítite? Milovaní, všimnutí, potrební? Je dôležité nielen cítiť, ale aj pomenovať to. Nájdite si svoje vlastné. Je to ten hlad z detstva, ktorý vtedy nebol uhasený. A je stále s vami.

Pozorujte sa, nie je to to, čo hľadáte vo vzťahu? Zamysli sa nad tým, kde inde to môžeš získať ako u svojho otca v minulosti a u svojho potenciálneho manžela teraz? Dávate si to, čo potrebujete? Všímate si seba, vnímate sa ako potrebnú, staráte sa o seba, hoci váš otec to nikdy nerobil?

AKÉ SLOVÁ STE V MINULOSTI NEDOKÁZALI POVEDAŤ SVOJMU OTCOVI?

Hľadáme v sebe aj veci, ktoré sme nedokázali dať preč – slzy, hnev, bolesť, ktorá nikdy nebola vyslovená. Nájdite tieto pocity a dajte im slová.

Nedokázali ste sa ako dieťa hnevať? Hnevajte sa teraz. Neplakal si? Dajte si priestor a čas urobiť to dnes. Aspoň len nahlas, keď ste sami. Ak je ťažké hovoriť, píšte si denníky, listy, kreslite, tancujte.

Nestavajte si za úlohu získať od otca odpoveď, nadviazať dialóg a podobne. Dôležité je všímať si svoje pocity a nechať ich v sebe plynúť. Tieto zážitky boli roky uväznené a prerážajú, ako sa len dá – v neustálom premýšľaní o vašom vzťahu s otcom alebo chorobách a telesných bolestiach. Alebo hľadaním človeka, ktorý by sa podobal otcovi, aby ste dostali príležitosť porozprávať sa.

DIEŤA VNÍMA AKÝKOĽVEK VZŤAH S OTCOM AKO LÁSKU

Pre nás bola láska to, ako sa k nám správali naši rodičia. Ako deti sme neposudzovali, či je to dobré alebo zlé. Láska bola jednoducho taká. Aj keď sa otec celé týždne nerozprával, lebo sa oneskoril z prechádzky. Alebo ak jeho jediná veta po služobnej ceste bola: „Ukáž mi denník.“ Vtedy sme si uvedomili, že je to tak.

Až ako dospelí sa môžeme kriticky pozrieť na spôsoby, akými otec prejavuje svoju lásku. A nikto si nechce ublížiť. Človek jednoducho nemusí vedieť, že existujú aj iné spôsoby. Psychika nemá skúsenosť s dobrým a je pre ňu pohodlnejšie zostať v zlom, ale známom.

Položte si otázku: „Naozaj chcem taký druh lásky, aký mi dával môj otec? Alebo to pre mňa teraz nie je to pravé?“. Potom bude ďalšia otázka znieť: „Aký druh vzťahu chcem teraz?“. A to je miesto, z ktorého už môžete budovať vzťah s mužom iným spôsobom.

KOHO VIDÍM, KEĎ SA POZRIEM NA MUŽA?

Na čo sa sústredíme, čo hľadáme, to vidíme okolo seba. To sa stáva tým hlavným, všetko ostatné je len pozadie. Preto silná koncentrácia na otca a vzťah k nemu bráni tomu, aby ste „videli“ muža vedľa seba. A on so svojimi osobnými vlastnosťami, skúsenosťami, túžbami zmizne, rozpustí sa a obraz otca zaujme jeho miesto. Takého, aký bol alebo akého by sme ho chceli vidieť.

Ukazuje sa, že vzťahy budujeme nie so živým mužom vedľa nás, ale s fantómovým obrazom otca, ktorý vidí naša psychika. Našou úlohou je naučiť sa všímať si to, vrátiť sa do reality, oddeliť pocity k otcovi a vzťahy s ním od pocitov a vzťahov s mužom.

To, čím boli otcovia pre nás ako deti, je v nás navždy. Je to skúsenosť, ktorú z nás nemožno vyňať. Budeme spomínať a tešiť sa z toho dobrého, smútiť a oplakávať to zlé. Ale zatiaľ sa môžeme oprieť o svoju minulosť, aby sme lepšie pochopili seba a svoje túžby. Aby sme prijali čo najviac z toho, čo bolo hodnotné, ako to bolo. Vidieť v minulosti veci, ktoré nám rozhodne nevyhovujú a ku ktorým sa v súčasnosti nechceme vracať. Odpútať sa od nášho vzťahu s otcom z detstva a pokúsiť sa vybudovať nový. S otcom, s mužmi a so sebou samou.