Kam sa to ženiem?

Nedávno som vybehla s kamarátkou na kávu. Nevideli sme sa dlho. Začala podnikať. Medzitým ju manžel opustil a tak ostala s dvomi malými deťmi v podnájme. Rozhodla sa, že sa z nej stane finančná poradkyňa. Krásna, krehká žienka sa za pár mesiacov zmenila na dámu v kostýme, ktorá neustále kontrolovala telefón. Počúvala som ju. Nehodnotila. Len som sa rozhodla byť pre ňu v malej kaviarni na konci mesta. „Veď ono sa to ukáže,“ pomyslela som si. „Ak ju niečo trápi, tak to povie. Každý má svoj čas.“

Kvôli čomu sme sa vlastne stretli?

Kamarátka, nazvem ju Zdenka, sa ma najprv pýtala na finančnú situáciu. Zaujímali ju moje poistky. Usmievala som sa, nemala som v úmysle púšťať sa do debaty o životnom poistení, hypotékach a najvýhodnejšom dôchodkovom sporení. Po dvadsiatich minútach Zdenka zneistela. Pomaly sme prešli na neutrálnejšiu pôdu. Spomenuli sme si na pár zážitkov zo spoločnej mladosti, i to, čo vyviedli deti. Zaujímavú debatu naštartovala až otázka: „A čo si dnes robila?“ Zdenka mi ju položila hneď potom, ako mi vymenovala, koľko toho stihla spraviť pred našim stretnutím. Na aute prešla viac ako 200 kilometrov, pretelefonovala 140 minút, stretla sa so štyrmi klientmi a tie vybavené maily radšej už prestala počítať…

„Nič.“ Odpovedala som jej. Videla som, ako lapá po dychu. „To nemyslíš vážne, že tak mrháš čas. Vari si neuvedomuješ, aká vzácna je každá sekunda?“ Kamarátka to zjavne nevedela rozchodiť.

„Práveže uvedomujem,“ odpovedala som. Potichu som jej začala vysvetľovať, že práca je pre mňa prirodzená súčasť života, nie však jej jediný zmysel. Včera som mala náročnejší deň, hoci so Zdenkiným tempom sa vôbec nemôžem porovnať. Dnes ráno som dostala menštruáciu. To nepríjemné obdobie v živote ženy, ktoré je podľa reklamy najvhodnejšie stráviť behom v bielych teplákoch. Pretože vari ťa “tvoje dni nezastavia.” Ale ja som nechcela byť v neustálom behu. Aspoň prvý deň spomalím. Vypijem si čaj v posteli, idem sa prejsť so psom, ponaťahujem sa, meditujem, prečítam si pár strán z knihy, ktorú som odkladala celý mesiac. Tých pár hodín pokoja mi dali viac než 100-percentná produktivita. Som človek, nie stroj. Zdenka ma chvíľku počúvala a potom sa udialo to, čo som vôbec nečakala. Rozplakala sa.

Môžeš si to dovoliť

Medzi slzami som sa dozvedela pravdu. Zdenka sa v práci necíti až tak šťastne. Ba čo viac. Neznáša ju. Radšej by dokladala pečivo v obchode. Nebaví ju presviedčať druhých, no práca je finančne dobre ohodnotená. Dnes ju ku tomu príšerne bolí hlava, málo spí, pretože po nociach študuje finančné produkty. Je nervózna na deti. Chcela by žiť normálne, mať pár chvíľ pre seba. Ale to vraj nejde. Dlho sme sa rozprávali. Zdenka si dokonca prepla telefón na letový režim. Prišli sme k rovnakému záveru. Môže si dovoliť aspoň občas byť neproduktívna. A nemusí robiť to, čo ju nebaví. Vždy sa nájdu možnosti. Stačí sa začať na situáciu vôkol seba pozerať inými očami. Keď urobíme zmenu v sebe, prejaví sa aj navonok. 

A čo vy? Dovolíte si aspoň občas nerobiť nič? Ako sa to odzrkadlí na vašej produktivite? Napíšte nám v komentároch pod článkom!