IQ – ČO TO JE, AKO HO VYPOČÍTAŤ, ROZVINÚŤ A AKÉ SÚ NAJČASTEJŠIE MÝTY?

IQ Inteligenčný kvocient je výsledkom IQ testov, ktoré ukazujú mentálne schopnosti vrátane uvažovania, abstraktného a logického myslenia a rýchlosti učenia sa. V dnešnej dobe je známe, že inteligenčné testy nie sú jediným determinantom úspechu v živote.

IQ Inteligenčný kvocient – čo to je a ako ho vieme vypočítať?

Na výpočet populárneho IQ použite špeciálne testy. Moderné inteligenčné testy majú formu krátkych úloh a sú rozdelené do blokov zodpovedajúcich zručnostiam, ako sú: jazykové, aritmetické, asociatívne, analytické a priestorové.

Výsledok testu je ich výslednica a predstavuje inteligenčný kvocient. Stojí za to vedieť, že testy sú konštruované tak, že priemerný výsledok je 100 jednotiek, čo znamená, že IQ od 90 do 110 je definované ako priemerná inteligencia, zatiaľ čo vyššie ako 110 je nadpriemerná inteligencia a nižšie ako 90 je inteligencia pod priemerom.

Čo ovplyvňuje IQ Inteligenčný kvocient?

Výskum súčasnej psychológie nedáva jednoznačnú odpoveď na to, aké faktory ovplyvňujú intelektuálne schopnosti. Je však známe, že IQ závisí od vývoja mozgovej kôry.

Práve tieto štruktúry sú zodpovedné za zložky inteligencie, teda logické a abstraktné myslenie, získavanie vedomostí a schopnosť riešiť problémy. Preto ak rodičia dieťaťa od malička správne stimulujú myseľ, vytvorí sa sieť spojení medzi neurónmi, ktorá je zodpovedná aj za IQ.

Aj keď teda existuje veľa vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú, že genetické faktory majú najväčší vplyv na inteligenciu, treba zdôrazniť, že existuje aj veľa ďalších, ktoré naznačujú, že prevažujú práve faktory životného prostredia.

Ako rozvíjať inteligenciu dieťaťa?

IQ sa dá rozvíjať už od malička. V tomto období je dôležitý vývoj mozgovej kôry, ktorá prijíma impulzy vychádzajúce predovšetkým zo zmyslov. Pre vývoj inteligencie má preto veľký význam okrem iného objímanie, hojdanie, spev a rozprávanie.

V tejto fáze je potrebné zdôrazniť, že deti matiek, ktoré trpeli popôrodnou depresiou, dosahujú nižšie výsledky pri inteligenčných testoch. Je to spôsobené hlavne tým, že hoci sa mamičky o svoje deti fyzicky starajú, nedávajú najavo emócie, čo deťom nedovolí vidieť úsmev a rôzne prejavy, ktoré významne stimulujú ich mozog.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že podľa vedcov z Rady pre lekársky výskum má dojčenie pozitívny vplyv aj na IQ inteligenčný kvocient. Zdôrazňujú však, že ide o významný faktor iba v kombinácii okrem iného s: s vysokým socioekonomickým stavom, vzdelaním matky a dobrými rodinnými podmienkami.

Vedci z newyorskej univerzity Steinhardt School tiež zistili, že strava u tehotných žien a novorodencov mala pozitívny vplyv na IQ. Je nevyhnutné, aby ich strava bola bohatá na nenasýtené mastné kyseliny, ktoré podporujú tvorbu a vývoj nervových buniek.

Ďalšia fáza vývoja inteligencie dieťaťa sa začína okolo 3. roku veku, čo je obdobie, keď dieťa zvyčajne chodí do škôlky. V tomto období už zmysly nehrajú takú veľkú rolu a inteligencia sa vyvíja zvedavosťou a predstavivosťou.

Deti, ktoré neustále kladú otázky: Čo je to? a Prečo?, aj keď často dráždia rodičov, pracujú na rozvoji svojej inteligencie, čo následne zvyšuje ich IQ inteligenčný kvocient. Vďaka tomu je ideálne čítanie kníh vrátane interaktívnych, v ktorých rodič vystupuje iba ako rozprávač.

Vyššie uvedení americkí vedci tiež zistili, že IQ je vyššie aj u detí, ktoré navštevujú materskú školu ako u deti, ktoré sú doma.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že vedci zo Steinhardtovej školy na Newyorskej univerzite považovali za nepravdivé, že deti, ktoré sa začnú učiť skôr ako ich rovesníci, sú inteligentnejšie.

Spravodajský kvocient – vplyv na životný úspech

Vedci na čele s vynikajúcim americkým psychológom Danielom Golemanom dokazujú, že okrem intelektuálnej inteligencie existuje aj emočná inteligencia, ktorá môže iba v kombinácii s vysokým IQ priniesť úspech.

Nedá sa to merať pomocou IQ metrov. Týka sa to rozpoznávania vlastných a cudzích pocitov, zvládania emócií a schopnosti motivovať seba i ľudí, s ktorými máme vzťahy. V súčasnosti psychológia tiež zdôrazňuje význam morálnej inteligencie a telesnej inteligencie, ktoré sú spolu s intelektuálnou a emocionálnou inteligenciou dôležité pre dosiahnutie úspechu.

Výskum Carnegie Institute of Technology v Pittsburghu zistil, že 85% profesionálneho a finančného úspechu závisí od osobnosti, vyjednávania, komunikačných schopností a vodcovstva. Zvyšok závisí od technických znalostí.

S vysokým IQ sa zvykne spájať aj perfekcionizmus. Viac o tejto téme sme napísali tu.

Najčastejšie fakty a mýty týkajúce sa IQ

Pojem IQ v spoločnosti zľudovel a stretáva sa s ním nie len odborná, ale aj laická verejnosť. Práve veľký záujem verejnosti o meranie IQ so sebou prináša množstvo mýtov a nezodpovedaných otázok. Môžeme sa stretnúť so skutočne veľkým množstvom nepresných informácií, ktoré sa šíria spoločnosťou už desiatky rokov. Dnes si predstavíme odpovede a vysvetlenia na najčastejšie fakty a mýty týkajúce sa IQ.

1.  IQ a dedičnosť – dedíme inteligenciu po matke?

Je dokázané, že inteligencia je oprávnene považovaná za dedičnú. Často sa môžeme stretnúť s tým, že IQ do značnej miery dedíme po matke. Ide o fakt alebo o mýtus?

Staršie výskumy ukázali, že chromozómy X obsahujú dôležité inteligenčné gény. Biologicky majú ženy dva chromozómy X (XX), zatiaľ čo muži majú jeden chromozóm X a jeden chromozóm Y (XY).  A práve z toho dôvodu, že ženy majú dva chromozómy X, sa údajne stávajú nositeľkami „génov inteligencie“ a deti tak majú až dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že získavajú inteligenciu od matky.

Toto odôvodnenie má však jasné medzery. Matky síce majú dva chromozómy X, avšak nejde o identické chromozómy, keďže jeden z nich získali od svojich otcov a druhý od matky. Žena teda odovzdáva dieťaťu len jeden chromozóm X a druhý chromozóm získava dieťa od svojho otca.

Podľa starších zistení, sú chromozómy X obohatené o gény, ktoré sú zodpovedné za rozvoj všeobecnej inteligencie u ľudí. V súčasnosti však neexistuje žiadna nedávna štúdia, ktorá by dokazovala, že gény kľúčové pre inteligenciu sa nachádzajú práve na chromozóme X. Doteraz neboli identifikované žiadne špecifické gény, ktoré by výrazne ovplyvňovali IQ. Výskumníci sa domnievajú, že IQ predstavuje súčet stoviek, možno až tisícok roztrúsených génov, ktoré v rozličných mierach prispievajú k celkovému IQ. Neexistuje teda žiadny konkrétny „gén inteligencie“.

Takže to, že gény matky sú hlavná zložka určujúca inteligenciu dieťaťa je MÝTUS. Či úroveň inteligencie pochádza od matky alebo od otca, zatiaľ nevieme s istotou určiť, pravdepodobne však ide o kombináciu génov od oboch rodičov.

Zároveň je dôležité poznamenať, že IQ je výsledkom interakcie ako genetických, tak aj environmentálnych determinantov, ide teda o súhru medzi génmi a prostredím. Aj dieťa s veľmi vysokou vrodenou inteligenciou môže dosahovať slabé výsledky v meraní IQ, ak vyrastá v nevhodnom prostredí.

2.  IQ a pohlavie – sú muži inteligentnejší ako ženy?

Výskumníci sa zhodujú na tom, že v priemernom IQ medzi pohlaviami neexistuje rozdiel. Historicky sa však verilo, že muži sú intelektuálne nadradení ženám.

Jednou z príčin tohto stereotypu môže byť, že z historického hľadiska sú výrazne dominantnejšie mužské osobnosti, ktoré učinili dôležité vedecké alebo technologické objavy. Ženy, ktoré vo väčšine prípadov nemali príležitosti zapojiť sa do podobných aktivít, sú tu prítomné oveľa zriedkavejšie.

Dokonca už prví učenci a vzdelaní ľudia boli muži – kňazi, ktorí patrili k malému počtu ľudí, ktorí vedeli písať a čítať. Absencia ženských osôb v kruhoch inteligencie mohla výrazne prispieť k vnímaniu rodových rozdielov.

V súčasnosti sa tieto pretrvávajúce rodové stereotypy menia. Rozdiely medzi pohlaviami sa však môžu prejaviť v špecifických oblastiach inteligencie. Muži sú lepší v priestorovej orientácii a predstavivosti či v neverbálnych úlohách. Ženy majú na druhej strane lepšiu slovnú zásobu, plynulosť reči alebo schopnosť čítať. V zásade ale môžeme povedať, že ženy a muži sú v priemere rovnako inteligentní.

3.  IQ a úspech – sú ľudia s vyšším IQ úspešnejší v pracovnej oblasti?

Podľa psychológa Johna Antonakisa je IQ najdôležitejším prediktorom pracovného úspechu. To je spôsobené tým, že IQ zahŕňa schopnosť uvažovať, spracovávať informácie a používať ich pri riešení problémov. Je však IQ jedinou determinantou úspechu?

Samozrejme, že úspech si vyžaduje viac ako len vysoké IQ. Dôležitú úlohu tu zohráva aj osobnosť. Ak sa však spojí vysoké IQ s dostatočne vysokou motiváciou, ambíciami, vytrvalosťou, svedomitosťou, príležitosťou a schopnosťou jasne uvažovať, potom je cesta k úspechu takmer istá.

Vysoké IQ teda ešte nie je záruka úspechu. Ani to, že je človek menej inteligentný neznamená, že bude zlyhávať. Kritici zdôrazňujú, že viac ako samotné IQ sú dôležité sociálne kompetencie jednotlivca.

Zdôrazňovaný je tiež vplyv motivácie. Albert Einstein síce mal IQ 160, avšak nebol úspešný len vďaka tomu. Keby nemal motiváciu a odhodlanie, nikdy by teóriu relativity neobjavil. To, že IQ predikuje úspech, ešte neznamená aj to, že ho  determinuje.

Predstavte si, že IQ je ako výška človeka. Ak je človek vysoký zvyšuje to predpoklad, že z neho bude dobrý basketbalista, avšak neznamená to, že vysoký človek je automaticky dobrý v basketbale. Vstupuje tam oveľa viac faktorov ako len výška.

Mať vysoké IQ teda nestačí.

4.  IQ  a mozog – má veľkosť mozgu vplyv na inteligenciu?

Súvislosť medzi veľkosťou mozgu a inteligenciou človeka sa skúma už niekoľko desaťročí. Už na konci 19. storočia sa Francis Galton pokúšal zistiť súvislosti medzi objemom mozgu a inteligenciou a to tak, že meral veľkosť lebky. Jeho merania sa s odstupom času považujú za pseudovedecké, avšak stále za prínosné, pretože viedli k ďalším empirickým výskumom.

Tvrdenie, že väčší mozog znamená vyššiu inteligenciu bolo veľmi dlho považované za mýtus. Štúdie z posledných rokov však ukazujú, že medzi objemom mozgu a inteligenciou človeka existuje takmer nepochybne pozitívna súvislosť. Dnes sa už objem mozgu nemeria krajčírskym metrom, ale prostredníctvom magnetickej rezonancie (MRI), ktorá poskytuje obraz vnútorných orgánov a tkanív. Vďaka modernejším technológiám a väčším možnostiam sa čoraz viac výskumníkov zameriava na túto otázku. Ukazuje sa, že na tomto tvrdení, ktoré bolo dlho považované za mýtus, bude predsa len kúsok pravdy.

Robí nás ale väčší mozog nevyhnutne inteligentnejšími? Môžeme povedať, že väčší mozog je spojený s o niečo vyšším IQ. Avšak to, či veľký mozog spôsobuje vysokú inteligenciu je doposiaľ neznáme. Pri určovaní inteligencie by sme sa teda určite nemali spoliehať len na veľkosť mozgu.

5.  IQ – je naozaj také dôležité?

Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Nízke IQ ešte neznamená, že jednotlivec nie je schopný viesť úspešný a kvalitný život. Schopnosť učiť sa je daná všetkým ľuďom, bez ohľadu na výšku inteligenčného kvocientu. Niektorí z nás sa možno učia rýchlejšie, iní pomalšie, avšak v konečnom dôsledku sme všetci schopní učiť sa novým veciam.

Je prirodzené, že niektorí ľudia sú úspešnejší v určitých oblastiach inteligencie, zatiaľ čo v iných oblastiach zaostávajú. Niekomu idú lepšie numerické úlohy, ale zaostáva vo verbálnych úlohách, iní zasa vynikajú v priestorovej orientácii a zaostávajú v pamäťových zručnostiach. Ani vysoká inteligencia, žiaľ, nezaručuje inteligentné správanie.

Skóre IQ sa tiež môže v priebehu času meniť. Rovnako tak platí, že výsledky IQ testov môžu byť ovplyvnené množstvom faktorov. Aj zdanlivo banálne okolnosti ako rušivé vplyvy, nálada či únava testovanej osoby, má výrazný vplyv na výsledky merania. Výsledok IQ testu jednoznačne nedeterminuje náš život a jeho kvalitu.

Je dobré si uvedomiť, že ľudia s nadpriemerným IQ môžu zaostávať v iných oblastiach života. Ak by bol náš život plavba loďou, ani výška nášho IQ by nám nezaručovala hladkú plavbu. Podľa významného slovenského profesora, PhDr. Imricha Ruisela, DrSc., je IQ len kvantitatívna miera inteligencie. Nie je to nič viac ako mentálny vek/fyzický vek človeka x 100.

Zdroj