DEJA VU: ČO TO JE A ODKIAĽ TO POCHÁDZA?

Deja vu je známy a dosť záhadný jav. Väčšina ľudí ho zažíva počas života najmenej dvakrát a napriek tomu nikto z nás vrátane vedcov nevie presne povedať, odkiaľ pochádza.

Čo je to deja vu?

Aby sme pochopili, čo znamená deja vu, mali by sme sa obrátiť na francúzsky jazyk – samotná fráza déjà vu doslovne znamená „ už videné“. Osoba, ktorá prežíva tento stav, má silný pocit, že daná udalosť sa už niekedy stala. Nachádzate sa na mieste, na ktorom ste nikdy predtým neboli a poznáte to tam. Zoznámite sa s človekom, a ako by ste ho poznali celý život. Nechápete to, ale je to presne tak.

Déjà vu je jednoznačne jedna z najzaujímavejších pamäťových ilúzií. Podľa nedávnej štúdie až 97% ľudí zažilo aspoň raz za život déjà vu a 67% ľudí ho dokonca zažíva pravidelne.

Fenomén deja vu patrí do širšej skupiny tzv. paramnesia alebo poruchy pamäti. Všeobecnou črtou všetkých týchto skúseností je, že ľudia, miesta alebo udalosti sú nesprávne spojené s osobou, ktorá si ich pripomína. Osoba preto môže predpokladať, že už zažila niečo, čo sa jej v skutočnosti deje prvýkrát, alebo naopak: poprieť udalosť, ktorá sa skutočne stala. Posledná uvedená porucha, ktorá je opakom déjà vu, je vo francúzštine známa aj ako jamais vu (nikdy nevidené).

Významný slovenský výskum odhalil, že ľudia, ktorí déjà vu zažívajú pravidelne majú menej šedej mozgovej hmoty ako tí, ktorí déjà vu nezažívajú vôbec. Sivá hmota tvorí vonkajšiu vrstvu mozgu a je zodpovedná za niekoľko funkcií, ako kontrola pohybu, pamäti alebo emócií.

Pocit deja vu fascinuje nielen bežných ľudí, ale aj vedcov a umelcov už od najstarších čias. Vo svojich dielach to uviedli tvorcovia Charles Dickens a Leo Tolstoy.

Odkiaľ pochádza déjà vu?

Možno ste sa stretli s tvrdením, že déjà vu súvisí s našimi minulými životmi, vďaka čomu dokážeme predvídať, čo sa stane. Existuje však logické vysvetlenie tohto tajomne vyzerajúceho javu. Nejde teda o nič strašidelné či paranormálne.

Déjà vu môžeme vysvetliť v súvislosti s našimi pamäťovými procesmi. Je prirodzené, že náš mozog ukladá spomienky, aby sme boli schopní predpovedať budúce udalosti a orientovať sa v nich. Na podobnom princípe funguje aj tento pamäťový fenomén. Zážitok déjà vu teda môže vyvolať napríklad podobné priestorové rozloženie.

Príčinou vzniku déjà vu môže byť aj nadmerná únava či stres, ktoré majú vplyv na našu pamäť.  Predpokladá sa, že môže súvisieť aj s vylučovaním nadmerného množstva dopamínu. Dôkazom by mal byť aj kuriózny prípad 39-ročného muža, ktorý v priebehu 24 hodín prežil niekoľko epizód déjà vu za hodinu. Spúšťačom mali byť lieky proti chrípke, ktoré pôsobili na dopamínový systém a spôsobili nadbytok tohto hormónu v tele. Po vysadení liekov tieto skúsenosti skončili.

Keď sme tento zvláštny stav mysle zažili už niekoľkokrát, mnohí z nás sa čudujú, prečo máme deja vu. Vedci nie sú v tomto bode úplne jednotní. Väčšina z nich má však pocit, že tento jav sám o sebe nie je dôvodom na obavy. Horšie je, ak sprevádza rôzne neurologické choroby, napríklad epilepsiu alebo migrénu.

Psychológovia sa snažia rozlúštiť mechanizmus výskytu deja vu. V posledných rokoch uskutočnili vedci z rôznych krajín výskum, ktorý ukazuje, že ľudský mozog potrebuje iba jeden známy stimul, aby mohol na základe toho urobiť záver o celej situácii.

Ako príklad si vezmime experiment uskutočnený na skupine cestujúcich, ktorí navštívili exotický ostrov. Pri vstupe do neznámej hotelovej izby niektorí cestujúci tvrdili, že túto izbu už videli. Ako sa ukazuje, takýto dojem môžeme získať napríklad na základe lampy, ktorá nám pripomína podobný predmet z detstva. Týmto spôsobom môžu naše spomienky skresliť súčasnosť.

Kto môže zažiť déjà vu?

Ukázalo sa, že ľudia, ktorí zažívajú déjà vu častejšie majú spoločných niekoľko znakov:

• vyššie vzdelanie
• často cestujú
• pamätajú si svoje sny
• často sú politicky liberálne orientovaní
• majú vyšší príjem
• vek od 15 do 25 rokov
• sú unavení alebo vystresovaní

Existujú aj iné formy déjà vu?

Možno vás prekvapí, že okrem déjà vu existujú aj iné formy podobných skúseností.

• Déjà entedu – pocit, že sme už niečo podobné počuli.
• Déjà senti – pocit, že sme už niečo podobné cítili.
• Déjà vecu – pocit, že už sme niečo podobné zažili.
• Déjà visite – pocit, že už sme na danom mieste predtým boli.
• Déjà éprouvé – pocit, že už sme danú vec predtým vyskúšali.
• Déjà fait – pocit, že už sme danú vec predtým urobili alebo dokončili.
• Déjà raconté – pocit, že už sme to niekedy počítali.
• Déjà trouvé – pocit, že už sme daného človeka niekedy stretli.
• Déjà dit – pocit, že už sme to predtým hovorili.

Opakom je jamais vu, čo je stav, kedy sa ocitneme v situácii, ktorá je takmer identická situácii, ktorú sme predtým zažili, avšak neuvedomujeme si to. Situáciu, ktorá by nám mala byť známa teda vnímame ako niečo nové.

Najväčšiu prekážku pri skúmaní déjà vu je nejasnosť podnetu, ktorý tento jav vyvoláva. Presná príčina a mechanizmus tohto fenoménu zatiaľ zostáva neznámy. Nemusíme sa však báť, že ak zažívame déjà vu, niečo s nami nie je v poriadku.

Niekedy je deja vu aj o emóciách. Práve emóciám sme venovali náš článok.

Aký názor máte na déjà vu vy? Zažili ste ho niekedy? Príde vám to ako niečo záhadné ​​alebo vám stačia vedecké teórie?

Zdroj