Mávate dojem, že sa pred vami partner/ka uzatvára? Že by ste sa radi k nim dostali bližšie, no oni sa tomu snažia vyhnúť? Alebo dostávate takúto spätnú väzbu na svoje správanie od iných? Hovoria vám, že prejavujete nedostatok záujmu? Alebo, že tu pre nich nie ste, keď vás potrebujú?  Možno sa takto snažíte vy či váš partner vyhnúť vzájomnej intimite. A pravdepodobne si to vôbec neuvedomujete.

Ako je možné, že sa človek blízkosti vyhýba?

To, že sa človek vyhýba intimite v podstate znamená, že sa akoby odpája od emócií, ktoré prežíva. Tento spôsob fungovania máva korene v detstve, kedy sa rodičia voči dieťaťu správajú určitým spôsobom, o ktorom budem hovoriť viac ďalej, a ono sa naučí, že je lepšie svoje prežívanie a emócie navonok neprejavovať. Ba dokonca najlepšie ich vôbec nemať. Zdá sa mu to normálne (a aj to normálne je) a prirodzene si tento spôsob fungovania prináša do dospelosti.

Ako sa správajú rodičia „vyhýbavých“ detí?

Dieťa sa naučí nevyjadrovať emócie alebo si nedovolia ich ani zažívať kvôli tomu, aby sa ochránilo pred úzkosťou. Úzkosť uňho v tomto kontexte vyvoláva najčastejšie to, že vidí rodiča v negatívnom svetle. Toto sa môže diať v prípade rodičov, ktorí nedostatočne reagujú na potreby dieťaťa a majú tendencie neprijímať ich slabosti. Keď im dieťa dá najavo, že je nahnevané, smutné, rozrušené, rodičia zvyknú reagovať nepochopením, vyhrešením alebo v ňom vyvolávajú pocit hanby. Predstavte si napríklad vzdorujúceho trojročného chlapca v obchode, ktorý začne plakať a hádzať sa o zem, lebo mu rodičia nechcú kúpiť autíčko. Takéto správanie je pre deti v jeho veku bežné. Rodič môže zareagovať tak, že synovi pokojne vysvetlí, prečo mu autíčko nekúpi, uistí ho, že ho má rád a bude to opakovať dovtedy, kým sa dieťa neupokojí. Tiež môže naňho začať kričať a požadovať, aby prestal, aby sa správal slušne, prípadne pridať zahanbujúcu vetu: „Chlapci neplačú“  a prísľub trestu, čím môže prispieť k vývinu vyhýbavého správania.

Ďalej sa vyhýbavosť zvykne prejavovať u detí rodičov, ktorí sú sami stresovaní, krehkí, reagujú na prejavy a potreby dieťaťa prehnane a dieťa sa bojí, že ich svojimi emóciami a stresom môže zraniť. A tak sa naučí ich radšej neukazovať.

Ako sa správajú „vyhýbaví“ dospelí?

Na človeku neschopnosť dostať sa k druhému bližšie nebýva hneď viditeľná. „Vyhýbaví“ ľudia mávajú veľa priateľov, bývajú vnímaní ako charizmatickí a populárni, často sú snaživí, ťažko pracujúci, úspešní v škole, kariére alebo v nejakom športe. Na prvý pohľad to možno vyzerá, aký ľahký život asi majú, no paradoxne sa môžu cítiť sociálne izolovaní, lebo nedokážu svoje ciele zdieľať s inými. Pokiaľ sa cítia v pohode alebo neutrálne, môže sa vám na čas vo vzťahu s nimi zdať, že ste si dostatočne blízko. Ak sa ale snažíte dostať bližšie, predstavuje to pre nich zraniteľnosť a väčšiu pravdepodobnosť prežívania negatívnych emócií, ktoré prežívať nechcú a budú ich popierať. Alebo bagatelizovať a zľahčovať. Vyjadrujú to napríklad vetou: „Je mi jedno, čo si myslí/š.“ Keďže nepoznajú dobre svoje vlastné emócie, mávajú ťažkosti aj s rozpoznaním emócií u iných. To býva dôvodom, že si neuvedomujú a nevnímajú prípadnú emocionálnu vzdialenosť a nedostupnosť vo vzťahu, o ktorej im hovorí partner.

Čo môžem robiť, ak sa nechcem ďalej vyhýbať blízkosti ja sám?

V prípade, že ste dospeli k názoru, že by ste možno mohli mať tendencie sa vyhýbať prežívaniu negatívnych emócií a väčšiemu priblíženiu sa k svojmu partnerovi a nie ste takto spokojní, radi by ste, aby to bolo inak, môžete vyskúšať nasledovné:

Snažte sa čítať emócie iných. Trénujte čítanie emócií rodinných príslušníkov, kamarátov alebo niekoho, komu dôverujete. Overte si u nich, či vnímate emócie správne, napr. vetami typu: „Si naštvaný/sklamaný/frustrovaný/šťastný/veselý?“, „Zdá sa mi, že si smutný. Je to tak?“, „Bojíš sa?“ a pod.

Skúste čeliť vlastným negatívnym emóciám. Keď voči vám niekto prejaví negatívne emócie, pokúste sa z danej situácie neujsť, vydržať a počúvať bez toho, aby ste naňho verbálne zaútočili. Skúste zostať otvorení a vyjadriť porozumenie tomu, čo vám hovoria, aj napriek tomu, že to bude pre vás zo začiatku neprirodzené a možno nepríjemné.

Učte sa identifikovať, pomenovať a vyjadrovať svoje emócie. Namiesto popisovania toho, čo si myslíte, sa skúste učiť hovoriť to, čo cítite. Napr. namiesto automatického „Je to fajn“ identifikujte svoje prežívanie „Teraz mám veľa energie a veselú náladu.“

Uvedomte si vplyv svojho správania na iných. Pokojný emocionálny výraz a racionálny prístup ku vzťahovým otázkam, ktorí zvyknú mávať ľudia vyhýbajúci sa intimite, môže u iných vyvolať dojem, že vám na nich nezáleží, že ich odmietate. Partneri budú pravdepodobne preto od vás vyžadovať  viac pozornosti a nedajú vám toľko priestoru, koľko potrebujete.

Úspech a kariéra alebo medziľudské vzťahy? Vedzte, že môžete byť prijímaný, rešpektovaný a milovaný aj bez toho, aby ste dosiahli veľké úspechy.

Čo môžem robiť, ak sa chcem dostať bližšie k „vyhýbavému“ partnerovi?

Skúste partnerovu uzavretosť pochopiť a nevzťahovať ju na svoju osobu. Snaží sa ňou totiž chrániť sám seba proti úzkosti z prežívania emócií.

Snažte sa byť (veľmi) trpezliví. Ak bude v konverzácii, v ktorej môže prísť do kontaktu so silnými a bolestivými emóciami, partner ustupovať alebo reagovať príliš racionálne, nechajte ho odísť a skúste rozhovor otvoriť zas inokedy.

Dajte partnerovi priestor na únik. Vyhýbaví ľudia potrebujú priestor. Naháňaním a tlakom pravdepodobne dosiahnete len to, že budú utekať rýchlejšie. Skúste dať partnerovi šancu, aby pocítil to, že mu chýbate.

Reálne zhodnoťte svoju potrebu intimity. Pokiaľ potrebujete vo vzťahu cítiť veľa blízkosti a intimity, váš vyhýbavý partner vám možno nebude schopný túto potrebu dostatočne naplniť.

Poskytnite partnerovi „emocionálne zrkadlo“. Citlivo postupne skúste partnerovi komunikovať, čo podľa vás cíti a prežíva a odôvodnite mu, prečo si to myslíte. Pomôžete mu tým získať viac uvedomenia.

Komplikácie v živote môžeme vnímať ako priestor na rast a naučenie sa niečoho nového. Keď sa objavia, hľadáme riešenia, spôsoby ako situáciu zmeniť k lepšiemu, vyvíjame aktivitu, učíme sa. Podobne môžeme pristupovať aj k našim osobnostným nastaveniam, s ktorými nie sme až tak spokojní. Pokiaľ si ich uvedomíme, pripustíme a pomenujeme, môžeme s nimi ďalej pracovať a svoje prežívanie pomaly postupne časom zmeniť.

Text je voľným prekladom článku uverejneného na stránkach www.psychologytoday.com. Autor článku, profesor klinickej psychológie a psychoterapeut Hal Shorey Ph.D. sa venuje poradenskej a pozitívnej psychológii a problematike vodcovstva.

Fear of Intimacy and Closeness in Relationships

Being in a relationship with someone who shuts down emotionally when times get tough is no fun. It’s also no fun to try your best only to have others accuse you of not being emotionally available. Learning where these avoidant personality styles come from can help you cope more effectively with stress in your relationships and have a more rewarding experience.