„Dnes stihnem všetko zameškané!“ Možno aj vám zišla na um táto „kacírska“ myšlienka. Nechať všetko tak a poriadne zabrať až vtedy, keď sa blíži deadline nejakého projektu. V práci trávite 8 hodín a keď zaberiete naplno, možno stihnete toho naozaj veľa. Ale! Je tu jedno ale, na ktoré upozorňujú aj odborníci. Náš mozog nedokáže naplno šliapať bezprestania. Platí to všade. Či už robíte z domu alebo z kancelárie, počítajte s tým, že pracovný výkon musí byť prepletený častými prestávkami. Inak budete len pár hodín naprázdno pozerať na monitor obrazovky, pričom vaša celková produktivita bude naozaj mizivá. Pozrime sa, ako funguje náš mozog a ako to môžeme využiť v náš prospech: 

1) Vyhnite sa stereotypu a nude

Náš mozog si najlepšie oddýchne pri striedaní rôznych činností. Nemáte chuť pustiť sa do zložitej štúdie? Miesto nej vybavte pracovný telefonát a vysypte smeti. Skúste meniť činnosti v pravidelných intervaloch, jednej aktivite sa venujte maximálne 25 minút. Ak túto dobu natiahnete, čoskoro prídete na to, že nerobíte takmer nič. Samozrejme, sú činnosti, ktoré vyžadujú našu maximálnu pozornosť dlhší čas. Pokiaľ však máte možnosť, zmeňte svoju aktivitu.

Snažte sa počas dňa rovnomerne zaťažovať rôzne centrá mozgu. Keď ste unavení, uvarte obed, choďte sa prejsť, prečítajte si pár strán zo zaujímavej knihy, pustite práčku. Myslite na to, že mozog nemá rád monotónnu aktivitu. 

2) Pozor na ospalosť

Tá na nás “lezie” práve po dobrom obede. Poludňajšie zdriemnutie má síce svoje výhody, no niekedy naň nie je priestor, ani podmienky. Ak cítite ospalosť, netlačte sa silou-mocou do výkonu. Nie ste robot.

3) Nalaďte sa na vlastný biorytmus

Väčšina ľudí zažíva vrchol sústredenia v ranných hodinách, zvyčajne už v prvých dvoch hodinách po prebudení. To môžete využiť v prípade, že máte home office. Využite túto dobu na náročnejšie úlohy, ktoré vyžadujú vysokú koncentráciu a príliv nových nápadov. Na poobedie si nechajte menej náročné obchodné stretnutia či plánovanie úloh na nasledujúci deň.

Mozog si najlepšie oddýchne striedaním rôznych činností (Zdroj:
drobotdean/freepik.com)

Určite vám príde vhod aj malý ťahák:

• 06.00 – 09.00: najvhodnejší čas na analýzu a príjmanie informácií. V tomto období najlepšie funguje naša pamáť, aj logické myslenie.
• 09:00 – 12:00: vrchol našej aktivity. Najvhodnejší čas na učenie sa nových vecí a riešenie úloh, ktoré vyžadujú našu pozornosť.
• 12:00 – 14:00: obdobie oddychu a odpočinku. Toto je najvhodnejšia doba na aktívny oddych či krátku siestu.
• 14:00 – 18:00: ideálny čas na nenáročné aktivity, ktoré nevyžadujú priveľa premýšľania. Môžete sa pustiť do jednoduchej manuálnej činnosti, do rutinnej aktivity či upratovania.
• 18:00 – 21:00: čas na tvorivosť a kreativitu. Toto obdobie praje umelcom, môžete hrať na gitare, písať, urobiť zmeny v záhrade, upiecť koláč či vyskúšať niečo nové na večeru. Je to len a len na vás!
• 21:00 – 23:00: v tomto období sa už neodporúča pracovať, pretože náš mozog sa už pripravuje na spánok a potrebuje vypnúť. Vyložte si nohy, pustite si obľúbenú hudbu, venujte sa meditáciám. Váš organizmus sa už pripravuje na nočný oddych, preto sa neodporúča preťažovať mozgovú aktivitu.

A ako to je u vás? Kedy pracujete najefektívnejšie? Podeľte sa s nami v komentároch pod článkom!

Dá sa dieťa rozmaznať? Táto otázka trápi mnohých rodičov. Jedna skupina z nich vidí hrozbu rozmaznania takmer vo všetkom. A snaží sa jej „vyvarovať“ už od útleho detstva. „Neber ju/ho na ruky, pretože ho rozmaznáš!“ „Nechaj ho poriadne vyplakať. Dieťa nemôže s tebou cvičiť!“ Neskôr tieto rady naberajú na obrátkach: „Daj mu jednu výchovnú, len tak, preventívne, nech vie, že si s ním husi nepásla!“ 

Existuje však aj druhá skupina rodičov, ktoré vnímajú dieťatko ako čistý, nepopísaný list, do ktorého je neradno zasahovať. Dávajú mu absolútnu voľnosť a slobodu v jeho konaniach a rozhodnutiach. Plnia mu všetko, čo mu vidia na očiach. Rozmaznávanie vnímajú ako prežitok minulosti, mýtus, ktorý v skutočnosti nikdy neexistoval. Ako to teda je? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Rozmaznané dieťa existuje

Rozmaznané dieťa nie je mýtom (Zdroj: user3802032/freepik.com)

Rozmaznané dieťa nie je mýtická postava. Stačí po svete chodiť s otvorenými očami a určite skôr či neskôr natrafíte na nejaký exemplár. Môžete ho ľahko „detegovať“ pomocou týchto znakov:

• dieťaťu blízki splnia akúkoľvek požiadavku: áno, aj tú najbláznivejšiu
• dôsledky ostávajú len v slovnej rovine, nikdy sa neuskutočnia: zákaz mobilu, nejaké obmedzenia? Rozmaznané dieťa sa len zriedkakedy dočká splnenia trestov či dodržania dôsledkov za svoje činy
• ochrana dieťaťa pred akoukoľvek negatívnou skúsenosťou
• množstvo materiálnych darčekov
• podplácanie dieťaťa: Veta „Ak budeš dobrý, kúpim ti to a to…“ nie je práve najšťastnejšou výchovnou metódou.
• ignorovanie mravov a zdvorilosti: rozmaznané dieťa sa nemusí nikomu zdraviť, ani pomáhať. Pretože je vedené k tomu, že celý svet sa točí len okolo neho
• dieťa má v rodine hlavné slovo: všetko v rodine sa prispôsobuje vrtochom dieťaťa

Problémom je, že často si rodičia neuvedomujú, že rozmaznávajú svoje dieťa, až do momentu, keď ide do tuhého, keď im voľná výchova prerástla cez hlavu. Dôsledky rozmaznávania sa nemusia prejaviť hneď. Môžu sa prejaviť až v dospelosti. Neschopnosť zvládať frustráciu, nedostatok sebadisciplíny a nedostatok sociálnych zručností sú len niektoré z problémov, ktoré môžu vzniknúť. Dospelí, ktorých v detstve rozmaznávali, môžu mať pocit, že svet sa točí okolo nich, čo môže viesť k problémom vo vzťahoch a v práci.

Zastavte to!

Ak sa chcete pohnúť z miesta, je dôležité priznať si, že máte problém. Že máte doma rozmaznané dieťa. Už len priznanie skutočnosti vám pomôže pohnúť sa z miesta, pretože nestrkáte hlavu do piesku. Ďalej vám môžu pomôcť nasledovné tipy:

1.  Stanovte jasné hranice: a dodržujte ich. Aj keby sa mala vaša ratolesť postaviť na hlavu, nepovoľte ani o milimeter. Dodržiavanie hraníc je vo výchove kľúčové. Pomôže to dieťaťu pochopiť, že nie všetko v živote je automaticky dostupné a že na niektoré veci sa musí čakať alebo si ich zaslúžiť.
2. Pomôžte dieťaťu budovať empatiu: pomôže mu z pohľadu malého egoistu prepnúť sa na svoje okolie, pozrieť sa zoširoka na tento svet. Všetci sme súčasťou jednej mozaiky. Čím skôr to dieťa pochopí, tým lepšie sa mu bude fungovať v spoločnosti.
3. Naučte ho zvládať negatívne emócie: ukážte mu, že tým, že sa rozplače alebo urobí scénu, nezmení situáciu vo svoj prospech. Porozprávajte sa s ním o tom, že všetci sa stretávame s negatívnymi emóciami. Učiť sa ich zvládať je nevyhnutnou súčasťou osobnostného rastu.
4. Zapojte ho do domácich povinností: je to normálne. Všetci máme nielen práva, ale aj povinnosti. Ak dieťa priloží ruku k spoločnému dielu, pomôže mu to aspoň trošku prekročiť vlastný egoizmus.

Na záver počítajte s tým, že rozmaznané dieťa nebude nadšené zmenou prístupu. Môže byť na vás odporné, kričať, zvyšovať hlas, robiť scény, dokonca vysloviť slová, ktoré vás zabolia. Je to normálny proces a znak toho, že idete správnou cestou. Nedajte sa zlomiť a vydržte. Výsledok sa určite dostaví. Je to otázka času. Držíme palce!

Všetko začína a končí na Instagrame. Dokonalé fotografie dokonalých mám a ešte dokonalejších detičiek, ktoré takmer nikdy neplačú, pri batolení si nezničia značkové biele oblečenie, zaspávajú sami a najradšej majú cudziu náruč. O dokonale upratanej domácnosti v pozadí radšej ani nehovorím. Na jednej strane známe mamičky na sociálnych sieťach dostávajú množstvo lajkov, pozornosti, obdivu, ale aj závisti. Je toto normálne?

Mám, ktoré ukazujú skutočnú stránku materstva, ovisnuté brušká, všadeprítomný chaos, bábätko oblečené v oblečení po staršom súrodencovi, neustálu samotu a ďalšie aspekty materstva, je stále málo ako šafranu. Snaha o dokonalosť vo všetkých aspektoch života môže viesť k vyhoreniu. To nehrozí len pracujúcim ľuďom.  Materstvo je náročnou úlohou, ktorá prináša množstvo stresu a často aj neprimerané množstvo tlaku. Aj keď matky zvyčajne nemajú „tradičné“ pracovné povinnosti, starostlivosť o dieťa je náročná práca, ktorá často nemá prestávku. Preto je veľmi dôležité vedieť identifikovať príznaky vyhorenia a vedieť, ako ich riešiť.

Syndróm vyhorenia

Mamičky trpiace syndrómom vyhorenia často uvádzajú pocit intenzívnej vyčerpanosti a odcudzenia alebo depersonalizácie v súvislosti s rodičovstvom, akoby len automaticky vykonávali svoje povinnosti miesto toho, aby sa cítili prítomné alebo angažované v životoch svojich detí. Navyše, mnoho rodičov pociťuje pocit neefektívnosti alebo bezmocnosti vo svojich úlohách pri výchove detí, spochybňujúc, či sú v tom „dostatočne dobrí.“

Zo života

Martina je mama troch detí vo veku 9, 5 a 2 roky. „Mám pocit, že som sa stala neviditeľnou. Som tou, ktorá neustále varí, upratuje, nakupuje, chodí s deťmi sa lekárom, riešim súrodenecké konflikty. Skončím jednu úlohu a predo mnou sa vynoria tri ďalšie. Je to ako boj s neviditeľným drakom. Odrežeš mu jednu hlavu, narastú ďalšie. Partner mi vraví, že sa nemám na čo sťažovať. Nemusím chodiť do práce, celé dni som doma. On však nevidí, že celý môj život je jedna veľká šichta,” prezrádza mamina. Vyhorenie na materskej dovolenke sa prejavuje viacerými symptómami. Spoznáte sa v nich?

Najčastejšie syndrómy

1. Emocionálna vyčerpanosť: hlboký pocit únavy, vyčerpania alebo beznádeje.
2. Depersonalizácia:  pocit odcudzenia alebo straty súcitu voči iným ľuďom, môže sa prejaviť aj frustrácia.
3. Pocit nedostatočnosti alebo neschopnosti: pocit, že vaša práca alebo úsilie je neefektívne, nedostatočné alebo nesplní očakávania ostatných.
4. Fyzické symptómy: Vyhorenie môže mať aj fyzické príznaky, ako sú nespavosť, zmeny v chuti do jedla, chronická únava alebo bolesti hlavy.
5. Zmeny v správaní alebo náladách: podráždenosť, nervozita, frustrácia
6. Strata motivácie alebo záujmu: strata záujmu o koníčky, strata zmyslu života.
7. Neschopnosť poprosiť o pomoc: vyhorená mama si najradšej všetko spraví sama.
8. Spochybňovanie rozhodnutia mať deti: v hlave sa môže vynoriť otázka: „Bola to naozaj tá správna voľba?”

Materstvo niekedy môže pripomínať jazdu na húsenkovej dráhe. Raz ste hore, raz ste dole. Ak sa však neviete nadýchnuť čerstvého vzduchu a všetko vidíte v čiernych farbách, je načase pozrieť sa pravde do očí. Máte problém. Syndróm vyhorenia je volaním po zmene. Tá zmena sa však v prvom rade musí uskutočniť vo vás. Riešenie sa dá nájsť z akejkoľvek situácie. Neveríte? Pozrite sa na niekoľko príkladov.

Existuje východisko

Existuje východisko z vyhorenia (Zdroj: dimaberlin/freepik.com)

1. Nájdite spúšťač: v opakujúcich sa situáciach zvykneme reagovať šablónovito. Neveríte? Zoberte si denník a začnite si doňho pravidelne zapisovať svoje myšlienky v čase, kedy sa cítite pod najväčším tlakom. Uvidíte množstvo negatívnych, hrozných myšlienok, ktoré vás určite nepríjemne prekvapia. Nemusíte s nimi bojovať. Nahraďte ich pozitívnymi. Keď budete vedieť, že sa blíži opäť negatívna situácia, môžete reagovať inak, pretože už budete vedieť, čo sa deje. A to už je malé víťazstvo. 
2. Buďte si vedomé vlastnej sebahodnoty: pokiaľ sa budete vnímať ako kus handry, ktorá za nič nestojí, nízku sebadodnotu budete vyžarovať aj do okolia. Buďte si vedomá toho, kto ste, aké sú vaše silné stránky. Ste mama, ktorá si zaslúži pár minút pre seba, ktorá môže delegovať úlohy, ktorá sa môže venovť svojim záľubám. Materskú dovolenku za “dovolenku” môže považovať len skutočný sadista.
3. Hľadajte podporu: ak ju nemáte doma, posuňte sa trošku ďalej. Vyhľadajte mamičky, navštívte materské centrá, alebo psychoterapeuta. Neostaňte sama so svojím problémom.
4. Neporovnávajte sa: nerobí vám dobre neustále prezeranie dokonalých profilov na sociálnych sieťach? Presťaňte s tým! Vypnite sa a neporovnávajte sa s ostatnými. Okrem toho, internet znesie všeličo. Aj pretvárku.
5.  Stanovte si priority a hranice: spýtajte sa sami seba: „Čo je pre mňa najdôležitejšie?“ Každá mamina bude mať inú odpoveď. Okrem detí môže byť prioritou teplá večera, každodenná prechádzka, čítanie knihy, alebo uprataná domácnosť. Aj vy sami si môžete stanoviť priority. Neberte si však na plecia všetko, inak vyhoríte. Spomeňte si na príbeh o šťastnej mame. Možno vám padne vhod.

Máte skúsenosti s vyhorením? Podeľte sa s nami v komentároch pod článkom!

Bežný večer, typická situácia v mnohých rodinách. Eva, ktorá je na materskej s 8–mesačnou Sofiou, netrpezlivo čaká na návrat manžela. Okolo nôh jej behá 3–ročný Lukáš. Jej muž, Tomáš, po príchode domov ostane ticho. Na otázky odpovedá jednoslovne.  Žiadna komunikácia. Má za sebou dôležitý míting, nemá chuť na ďalší dialóg. Chcel by si užiť ticho a relax. Pri deťoch, ktoré čochvíľa čaká kolotoč (neúspešného) uspávania, si neužije ani ticho, ani relax. Eva mu jedným dychom porozpráva všetko, čo zažila. „Sofia má zvýšenú teplotu, asi kvôli zúbkom, Lukáš nechcel poobede spať, prišiel nedoplatok za plyn, zabudla som kúpiť kávu, volala mi tvoja mama, máme sa v sobotu zastaviť na obed…“

Tomáš len unavene prikývne. Eva prechádza zmesou rôznych emócií. Pochybuje sama o sebe, či je vôbec hodná rozhovoru s dospelým človekom, začína premýšľať, či Tomáš niekoho nemá. Veď v práci je obklopený mladými asistentkami. Doma ho čaká unavená, neupravená žena s mastnými vlasmi, ktorá na sex ani nepomyslí. Nevládze. Snaží sa každý pohyb obmedziť na minimum. Je možné pochopiť obe strany. Ani Eva, ani Tomáš nemajú na ružiach ustlané. Eva sa chce porozprávať, Tomášovi svietia kontrolky. Každý ich rozhovor, dlhší ako pár sekúnd, končí hádkou. Ako sa dá aj pod tlakom nájsť spoločná reč? 

Komunikujte stručne

Všimli ste si, že niekedy sa počas rozhovoru vôbec nedostanete k téme, ktorú ste chceli prebrať? Rozprávate o banalitách, z jednej témy preskakujete na druhú, takže poslucháč rýchlo stratí niť. Vráťte sa! Pokiaľ chcete zlepšiť komunikačné schopnosti, skúste byť struční a držať sa len jednej veci. Neznamená to, že partnera nemáte radi. Je to znak toho, že si vážite čas. Ak sa neviete pohnúť z miesta, pýtajte sa, čo si má z vašej debaty odniesť partner? Z Evinej vety je to strach. Strach o syna, ktorému chýba spánok a o dcérku, ktorú trápi teplota. Alebo je príčina ukrytá ešte hlbšie? Pravdepodobne áno. „Zlatko, som unavená. Dnes nevládzem. Postaráš sa, prosím o deti?“ Z toho by manžel pochopil oveľa viac. Eva by sa neurazila a mohli by spoločne prežiť príjemný večer.

Aktívne počúvajte

Aj keď vám možno táto rada bude proti srsti. „On mlčí, nechce sa so mnou rozprávať a ja mám mlčať a počúvať?! No určite!“ Ale áno, táto rada má niečo do seba. Máte toho veľa. Obaja. Keď sa naučíte partnera počúvať bez toho, aby ste išli aktívne do protiútoku, ste na polceste k víťazstvu. A tým je zlepšenie komunikácie. Určite to stojí aspoň za vyskúšanie!

Viac než slová

Neverbálna komunikácia zohráva v našich vzťahoch kľúčovú úlohu. Môžete vravieť čokoľvek, ale vaše telo vás prezradí. Postoj, gestá, mimika. Potrebujete, aby vás partner objal, pretože toho máte fakt veľa? Urobte prvý krok. Objímte ho. Občas je to to najlepšie, čo môžete urobiť. 

Objatie povie viac než tisíc slov (Zdroj: freepik.com)

Hovorte o sebe

Miesto vyliatia vedra výčitiek na partnerovu hlavu hovorte o sebe. Keď ho budete kritizovať, že je taký a onaký, okamžite uňho spustíte obrannú mechanizmu. Prejde do útočného režimu a hádka či buchnutie dverami urobí medzi vami ešte väčší odstup. Pri rozhovore vravte o sebe. O tom, aké máte plány, o tom, čo od partnera chcete. Sám od seba sa nedovtípi. Musíte mu to povedať priamo.

Nielen negatíva

Veta: „Musíme sa porozprávať,“ zaváňa problémom. Muži ju nemajú radi, pretože v nich evokuje vznik konfliktu. Preto je nesmierne dôležité naučiť sa hovoriť nielen o negatívach, problémoch a prúseroch, ale aj o pozitívnych veciach. Vďaka tomu si spoločne vytvoríte návyk, ktorý vám uľahčí spoločné fungovanie.

Extra tip na záver:

Sú muži, ktorí sa neradi rozprávajú. Je to fakt. Nemusí to byť znakom problému. Pokiaľ žijete s nie príliš výrečným chlapom, skúste využiť iné komunikačné prostriedky. Občas mu pošlite správu (nielen to, čo treba nakúpiť), ale to, čo vás potešilo, na čom ste sa zasmiali. 

Páčil sa vám článok? Podeľte sa s ním so svojimi známymi!

Na sociálnych sieťach som natrafila na zaujímavú diskusiu. V nej sa mama dvoch pubertálnych dievčat pýta, ako donútiť deti upratovať. Nielen tie. Ale aj manžela. „Už mám dosť toho nekonečného kolotoča. Cítim sa ako upratovačka. Len, čo prídem z práce, čaká ma druhá šichta. Tá doma. Tá neviditeľná. Trojizbový byt upracem za hodinu. Večer však všetko vyzerá tak, ako predtým. Už nevládzem,“ sťažuje sa. Začítala som sa do diskusie. Od autorky príspevku sa dozvedám, že sa cíti šťastná len vtedy, keď má domácnosť dokonale upratanú. „Čo keď príde nečakane návšteva? Pomyslia si, že prišli do chlieva, nie do civilizovanej rodiny,“ zdieľa svoje obavy. Prečo hľadáme šťastie vo vonkajších okolnostiach a nie vo vnútri nás? A čo upratovanie? Dá sa vôbec nájsť nejaká rovnováha?

Autorka sa v komentároch dozvedela hocičo. Aj to, že kvôli prehnanej snahe o perfekcionizmus skôr či neskôr vyhorí. Vysáva každý deň, okná umýva raz za mesiac a zrnko prachu zbadá na dva kilometre. Trápi ju to. „Je to jediná téma, ktorú nosím v hlave. Nezaujímajú ma úspechy dievčat, ani manželova únava z práce. Jediné, čo ma zaujíma, je neporiadok.“

Tie najdôležitejšie veci – nie sú veci

Skúste si to osvojiť ako motto domácnosti. Keď budete starí, nebudete spomínať na dokonale upratanú domácnosť. S prístupom „strážcu poriadku“ stratíte radosť z bežných radostí života a upratanú domácnosť dáte na piedestál hodnôt. Zmeňte prístup. Veci majú slúžiť vám, nie vy im. Niekedy veľa urobí aj zmena postoja.

Rozdeľte si to

Vždy máte možnosť voľby. Zavolajte si rodinnú radu, spoločne so všetkými preberte, čo by si kto mohol vziať na starosť. Môže to byť:

• kosenie;
• vynášanie smetí;
• polievanie kvetov;
• pranie;
• vešanie bielizne;
• umývanie kúpeľne;
• pravidelné nákupy;
• varenie večere;

Po rozdelení úloh nastúpi ťažšia fáza. Dodržanie pravidiel. Ide najmä o vaše vnútorné nastavenie, že nebude si brať na plecia viac ako chcete. Keď sa pozriete na zoznam, ľahko uvidíte, že jednotlivé činnosti na seba nadväzujú. Nenakúpil manžel? Super. Tak vy nemusíte robiť večeru. Neumyl niekto riad? Nemáte do čoho nabrať polievku. Skúste vydržať. Stačí pár dní a rodina raz-dva pochopí, že domáce povinnosti neurobí Samo. Je prirodzené, že každý z nás priloží ruku k spoločnému dielu.

Mužské verzus ženské práce

Zakladateľka diskusie sa sťažovala na to, že podľa manžela je upratovanie a všetko, čo sa týka domácnosti záležitosťou ženy. Zabudol však na to, že typicky mužské práce u nich vymizli z povrchu zemského. „S autom chodí do servisu, bývame v byte, v ktorom maximálne raz za polroka opraví upchatý odpad. Nemáme maštaľ, ani pozemky, ani sa neživí ťažkou fyzickou prácou. Je účtovník,“ tvrdí žienka. Hranica medzi ženskými a mužskými prácami sa stiera. Ženy sa finančnou čiastkou veľmi intenzívne podieľajú na chod domácnosti, preto aj spoločné zdieľanie povinností by sa malo stať bežnou záležitosťou oboch partnerov.  Áno, aj detí.

Upratovanie sa samo nespraví (Zdroj: freepik.com)

Príbeh autorky diskusie mal svoje pokračovanie. Pár dní nerobila nič. Pubertálne deti neumreli od hladu, no rýchlo pochopili, že fastfoodové stravovanie ide poriadne do peňazí. Zistili, že ani čisté oblečenie sa samo od seba nezjaví v skrini. Autorka vydržala venovať sa viac svojím záujmom. Po dlhom čase si išla zabehať, pustila sa do čítania obľúbenej knihy. Je to tvrdá metóda, no niekedy skutok povie viac než tisíc viet.

A na záver? Príbeh, ktorý dokáže inšpirovať:

Aj vy môžete byť spokojnou mamou (Zdroj: freepik.com)

Unavená žena išla za psychológom, pretože už nevládala ďalej. Ten jej dal radu. Vrátila sa spokojná. Každý deň sa na dve hodiny vyparila z bytu, nechala muža s deťmi. Prichádzala vysmiata a spokojná, na otázku, kde bola, nedávala odpoveď. Len sa usmievala. Raz to jej starší syn nevydržal. Premohla ho zvedavosť. Tajne ju sledoval. Mama odomkla dvere bytu svojej sestry, ktorá bola v tom čase v práci. Sadla si do kresla a čítala knihu. Urobila si kávu, nalakovala nechty, po dlhom čase si spievala. Syn to nevydržal: „Mami, čo tu robíš?“ Mama sa usmiala a spokojne odpovedala: „Robím ti spokojnú mamu.“

Odmala sme počúvali rozprávku o Peciválovi, ktorý by najradšej na peci spal. Sú dni, kedy je náročné prekonať svoju lenivosť. Najmä, ak ste meteosenzitívny typ, ktorému sa pri pohľade na zamračenú oblohu zatvárajú oči samé od seba. Hlboký nádych a výdych. Všetko sa dá prekonať. Aj lenivosť. Ukážeme vám, ako na to.

1. Pustite sa do nejakej maličkosti

Hneď teraz. Nečakajte, kým dočítate tento článok. Postavte sa a urobte nejakú činnosť, ktorá vám zaberie maximálne 2 minúty. Choďte vysypať smeti, pustite práčku, umyte si zuby, odpovedzte na mail. Keď budete mať za sebou aspoň nejakú aktivitu, budete mať zo seba dobrý pocit, čo vám pomôže pohnúť sa z miesta.

2. Stanovte si reálne ciele

„Dlhé roky som bojovala s perfekcionizmom. Chcela som skončiť vysokú s červeným diplomom, zvládnuť náročnú prácu počas štúdia, odbehnúť polmaratón, starať sa o malú záhradku a dvoch psov. Po vyhorení sa moja prehnaná aktivita zmenila na lenivosť. Úplnú, nič sa mi nechcelo. Myslím, že za to mohol fakt, že som sa už opäť nechcela nezmyselne škriabať na Olymp dokonalosti,” úprimne sa delí Jana, ktorá zistila, že sa nedá všetko robiť na 100-percent. Lenivosť môže mať na svedomí aj paradoxne snaha o perfekcionizmus. Stanovte si ciele, majte pred sebou však reálnu víziu.

3. Spoznajte svoje silné stránky

Nie. Nie je to pravda, že žiadne u vás nie sú. Máte radi spoločnosť? Máte dobré nápady? Určite nájdete niekoho, kto ich dokáže dotiahnuť. My, ľudia, sme ako jednotlivé skladačky puzzle. Dokážeme sa vzájomne krásne doplniť.

4. Nájdite vinníka

Viete kto, presnejšie, čo môže za vašu lenivosť? Hľadajte najväčšieho žrúta času. Môže to byť telefón, sociálne siete, začítanie sa do neproduktívnych diskusií… Počas dňa sa nájde milión možností sa rozptýliť. Preto sa ich snažte eliminovať na minimum.

5. Upracte si

Ako vo vnútri, tak aj v okolí. Pokiaľ máte okolo seba hotový “binec”, ľahko môžete stratiť motiváciu pustiť sa vôbec do nejakej činnosti. Zbavte sa zbytočností, suvenírov a predmetov, ktoré len prekladáte z miesta na miesto. Upracte si pracovný stôl. Pozerať sa na čisté prostredie je príjemné a motivačné. Môže vás naštartovať do plnenia nových projektov.

Upracte si vôkol seba (Zdroj: photoroyalty/freepik.com)

6. Všetko si zaznačte

Aj poznámkový blok či aplikácia vám môže pomôcť prekonať lenivosť. Povinnosti a úlohy nebudete nosiť v hlave, všetko budete mať prehľadné na papieri. To, čo už máte za sebou, si môžete zo zoznamu vyškrtnúť. Je to už malý úspech, aspoň čiastočne ste dokázali prekonať lenivosť.

Extra tip: Nenálepkujte sa

„Ja už taký/taká som. Už sa nezmením.“ Ak sa stotožníte s nálepkou lenivca, stane sa pre vás výhovorkou, za ktorú sa môžete schovávať. To vám nepomôže pohnúť sa dopredu. Hľadajte spôsoby, ako prekonať lenivosť. Rozvíjajte seba po všetkých stránkach. Keď šliapnete na plyn, lenivosť viac nebude mať vo vašom živote miesto.

Páčil sa vám článok? Podeľte sa s ním s ostatnými!

Miesto rannej zápchy kávička v kľude, žiadni kolegovia, celý deň môžete stráviť prakticky v pyžame. Zatiaľ, čo pre jedných môže byť práca z domu vytúženým snom, pre iných sa už len samotná predstava absencie pracovného kolektívu môže stať hotovou nočnou morou. Ako všetko, aj home office má svoje výhody a nevýhody. Ešte predtým, než požiadate o prácu z domu, skúste sa pozrieť na to, či je to naozaj pre vás to pravé orechové. Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Aké sú teda tie “naj” výhody?

Pokoj a ticho

Home office je ideálna voľba pre introvertov, ktorým vyhovuje vlastné tempo, samota a ticho. Doma nebudete čeliť konfliktom tvárou v tvár, žabo-myším vojnám, ku ktorým sem-tam dôjde takmer na každom pracovisku. Nikto od vás neočakáva, že si s ním pôjdete vypiť kávu či vybehnete na jednu cigu, a to aj v prípade, že ste nefajčiar. To ticho, keď sa naozaj potrebujete sústrediť, je na nezaplatenie. (Teda, ak súčasťou vašej domácnosti nie sú maličké deti).

Flexibilný pracovný čas

Práca z domu ide väčšinou ruka v ruke s flexibilným pracovným časom:  “Na home office som už tretí rok. Termíny v práci sa mi viažu na konkrétny dátum, nie na hodinu. Je to výhoda. Keď idem k lekárovi, alebo potrebujem niečo vybaviť, privstanem si skôr alebo pracujem večer. Nemusím v práci tvrdnúť od 9tej do 17tej. Tá flexibilita stojí za to,” tvrdí Magda, ktorá je IT špecialistkou.

Home office má svoje výhody (Zdroj: drobotdean/freepik.com)

Šetríte čas aj peniaze

Cesta do práce a z práce, sem-tam niečo pod zub. Už len samotná preprava do práce stojí nejaké peniaze. Keď pracujete z domu, vaša práca je (takmer) bez nákladov. Keď nepočítame elektrické energie. Za ušetrené peniaze si môžete dopriať niečo, čo vám urobí radosť.

Zvýšite si produktivitu

Mnohé firmy zaregistrovali, že zamestnanci, ktorí počas pandémie pracovali z domu, prekvapili vyššou výkonnosťou. Zvýšila sa produktivita firmy, čo sa odzrkadlilo aj na zisku. Keď ste doma a pracujete bez prerušenia, môžete (aj sami seba) prekvapiť vyššou produktivitou.

Vychutnáte si pohodlie

To je to, čo mne pri práci z domu vyhovuje najviac. Keď nechcem, nemusím sa maľovať, môžem byť v župane, písať na gauči, vychutnať si kávu z obľúbenej šálky. Keď mám toho dosť, dám si pauzu a vybehnem so psom do neďalekého lesa na prechádzku. Môžem spať, dokedy chcem, alebo si naopak, privstať, keď  mám pred sebou viac práce.

Dokážete si vychutnať viac teplo domova. Pretože nie je to miesto, kde sa chodíte len vyspať.

Aj s nevýhodami treba počítať. Aj home office ich má niekoľko:

Minimálna socializácia:

Pokiaľ bývate sami, práca z domu vám môže po čase začať liezť na mozog práve z dôvodu minimálnej socializácie. Ľahko sa môže stať, že si za celý deň prehodíte len pár slov s predavačkou či poštárom. Ak pracujete z domu, skúste sa aspoň raz za niekoľko dní socializovať, vybehnite si von na kávu, choďte na návštevu, výlet… Môže to byť pre vás výborný spôsob psychohygieny.

Náročný timemanažment

Pri písaní článku varím, vešiam bielizeň, rozprávam sa s dieťaťom, ktoré sa vrátilo zo školy v prírode, okrikujem psa, polievam kvetiny, púšťam vysávač, umývačku a varím… Práca z domu sa môže premeniť na multitasking. Niekedy, keď mu podľahnete, sa ľahko môže stať, že budete mať tip-top upratanú domácnosť, no v pracovnej oblasti to môže krívať. Dbajte preto o rovnováhu. Tá je kľúč ku všetkému. 

Nemáte kam ujsť

Sú dni, kedy potrebujete vypadnúť z domu. Pri home office je to náročné. Najmä, ak pracujete po spoločnosť, ktorá má len virtuálnu kanceláriu. Keď sú deti choré, sú s vami doma a vy prichádzate o súkromie.

via GIPHY

Môžete vyhorieť

Pokiaľ sa váš každodenný život bude točiť len okolo práce a domácich povinností, môžete vyhorieť. Počas práce si robte pravidelné prestávky, venujte sa svojím záujmom a nezabudnite na priateľov.

Aké máte skúsenosti s home officom? Vyhovuje vám to? Alebo to nie je nič pre vás? Budeme radi, keď sa podelíte v komentároch pod článkom. 

Hlad je najlepší kuchár. Aspoň to tvrdí staré známe slovenské príslovie. Spomenula som si naň, keď som si pri návšteve svojich rodičov vypočula príbeh z maminho detstva. V ňom sa dozviete, prečo som si vybrala práve túto tému. Mama pochádzala z dvanástich detí. Ani pri najlepšej vôli nebolo možné, aby si dieťa vyberalo, čo chce na raňajky, obed, či večeru. Preto mamin najstarší brat požiadal svoju mamu, nech si zoberie na prázdniny jeho desaťročnú dcéru. Katka odmietala jesť. Teda nie úplne. Veľmi veľa jedál nemala rada. Rodičia sa jej snažili vyhovieť, no čím viac sa snažili, tým viac mali oklieštené možnosti.

Nakoniec Katka jedla len určitý typ potravín, ktoré sa v čase socializmu dali zohnať len ťažko. Ako to teda dopadlo? Keď dievča na prázdninách ohŕňalo nos nad raňajkami vo forme chleba s masťou, ostala bez raňajok. Nechcela jesť na obed kapustovú polievku? Nedostala inú alternatívu. Stačili tri dni práce na poli a Katka zjedla všetko. Po dvoch týždňoch pobytu u starej mamy prišla zo svojho nechutenstva „vyliečená.“ Samozrejme, dnes je predsa len trošku iná doba a nikto nebude nútiť jesť dieťa chleba s masťou. Máme aj iné alternatívy. Čo môžete robiť, keď máte dieťa chronického “nejedáka?”

Zapojte ho do prípravy jedla

Dieťatko sa do prípravy jedla môže zapojiť už od škôlkarského veku. Môže poumývať zeleninu, pomáhať s miešaním cesta, či len skúmať, z čoho všetkého vznikne polievka. Niekedy dieťa odmieta nejaké jedlo, pretože netuší, čo “je to hnedé.” Keď ho zapojíte do prípravy, uvidí, že každá surovina má v jedle svoj význam. Môžete sa o tom porozprávať.

Dajte mu na výber

Spýtajte sa ho, čo si prosí na obed, no dajte mu na výber zo zdravších alternatív. Dieťa môže milovať palacinky či vyprážaný syr s hranolkami, no treba mu vysvetliť, že i keď chutia skvelo, nie je vhodné ich konzumovať každý deň. „Nám celkom funguje, keď syn popustí uzdu svojej fantázii,“ delí sa na sociálnych sieťach jedna mamička. Spoločne sa so synom pozrú do chladničky a uvažujú, čo dobrého sa dá z toho pripraviť. „Syn je v piatom ročníku a vidím, že si oveľa viac váži jedlo, ktoré pomohol uvariť aj on. Vidí, že sa neocitne na stole mávnutím čarovného prútika a preto nad ním prestal ohŕňať nos,” tvrdí mamička.

Dbajte na estetiku

Aj oči jedia (Zdroj: @
KamranAydinov/freepik.com)

Aj oči jedia. Deti väčšinou hodnotia jedlo najprv vizuálne, až potom ho ochutnajú. Keď niečo nevyzerá vábne, zbytočne ich budete presviedčať, že nič lepšie nejedli. Skúste jedlo naservírovať vo forme úsmevu či postavičky. Na webe nájdete množstvo zaujímavých inšpirácií.

Zmeňte tému

Ak sa väčšina vašich rodinných debát bude točiť len okolo jedla, nafúknete tým problém nejedenia do obludných rozmerov. Priberá dieťa? Rastie tak ako má? Ak áno, nerobte zbytočnú paniku. Uvoľnite sa, rozprávajte sa o bežných veciach a dávajte pozor na to, aby sa téma jedla pre vás nestala kľúčovou. Dieťaťu dajte na výber maximálne z dvoch možností. Napríklad: „Dáš si na raňajky jogurt alebo chlebík?“ Pokiaľ si nevyberie ani z jednej, nechajte ho tak a neponúkajte mu ďalšiu možnosť. Naje sa, keď bude hladné.

Zapisujte si to

„Ten môj Matúško nič neje,“ dozvedám sa v čakárni pediatričky. Nič v zlom, no približne 7-ročný Matúško nevyzerá, že by trpel podvýživou. Bruško sa mu leje z nohavíc, je z neho malá guľka. Jeho babička mu v priebehu dvadsaťminútového čakania dala dva keksíky, sladký nápoj a gumové cukríky. „Viete, lebo on nechce jesť. Zjedol len polievočku. Druhého sa ani nedotkol,“ sťažuje sa mi babička. Nechcem sa s ňou púšťať do diskusie, to s radosťou nechám pediatričke. Trápi vás, že dieťa nič neje? Skúste si zapisovať všetko, čo zje, na papier. Možno na konci dňa budete prekvapení, koľko toho vaša ratolesť v skutočnosti pojedla.

Pokiaľ dieťa nechce jesť normálne jedlo, obmedzte pochutiny, sladkosti a ostatné maškrty, ktoré obsahujú len prázdne kalórie a nemajú žiadnu výživnú hodnotu. 

Toto radšej neskúšajte:

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. V snahe donútiť dieťa jesť, sa rodičia dopúšťajú mnohých omylov. Toto sú najčastejšie z nich:

• ponúkanie jedla ako odmeny či trestu
• nátlak na dieťa, aby zjedlo všetko na tanieri: tento nátlak môže viesť k tomu, že dieťa nebude vedieť samé určiť, kedy má dosť
• ponúkanie príliš mnoho alternatív
• nestálosť v prístupe: ak ste nastavili pravidlá, trvajte na nich.
• prehliadanie emocionálnych alebo zdravotných problémov

Pokiaľ problémy s jedením pretrvávajú dlhší čas, obráťte sa na odborníka. Ten vám najlepšie poradí.

Máte skúsenosti s nejedením u detí? Ak áno, podeľte sa s nami v komentároch pod článkom.

Aj na vás po obede prichádza neskutočná únava? Na mňa prichádza pravidelne. Nepomáha prechádzka, ani ďalšia káva. Oči sa vám zatvárajú sami od seba. Nič sa vám nechce. Hodila by sa siesta. To, čo je v južanských krajinách bežné, u nás sa považuje za neslýchanú vec. Siesta pomaly patrí do slovníku zakázaných slov. Pritom “hodiť si šlofíka”, má svoje výhody. Pár minút zdriemnutia vás dokáže dať dokopy viac než ďalší kofeínový nápoj.

Ak máte priestor, využite ho

Pracujem z domu. Aby bola práca čo najefektívnejšia, používam časovač. Pomáha mi robiť to, čo mám a nestrácať čas surfovaním na internete či prezeraním obsahu na sociálnych sieťach. Na obed si urobím polhodinovú prestávku, po nej idem vyvenčiť psa a následne si ľahnem na 15 až 20 minút. „Ty spíš?“ spýtala sa ma raz známa, ktorá ma „prichytila pri čine.“ Volala mi a počula, že mám akýsi rozospatý hlas. Vypočula som si, ako sa mám, keď si môžem dovoliť tak nezmyselne plytvať časom. Že ona si to nemôže dovoliť. Robí tiež z domu.

Zdriemnutie má svoje výhody aj nevýhody (Zdroj: freepik.com)

Aby som nemala výčitky svedomia, rozhodla som sa téme siesty venovať analyticky. Rozhodla som sa týždeň si nezdriemnuť. Výsledok? Nižšia pracovná efektivita, vyššia miera prokrastinácie a zvýšený počet vypitých káv. Žiadna sláva. Poďme sa teda spoločne pozrieť na výhody popoludňajšieho zdriemnutia, ktoré potvrdzujú viaceré štúdie:

• zlepšenie pamäte: zdriemnutie pomôže vašej pamäti ukotviť informácie, s ktorými ste pracovali v poludňajších hodinách
• zlepšenie výkonnosti: s oddýchnutou mysľou sa ľahšie púšťa do naplánovaných činností. Vďaka zdriemnutiu môžete pocítiť nový príval energie, ktorý určite využijete vo svoj prospech
• zlepšenie nálady
• nachádzanie nových súvislostí: pokiaľ sa celé doobedie moríte s komplikovaným zadaním, skúste si pospať. Pomôže vám to pozrieť sa na zadanie s iného uhla pohľadu
• zníženie stresu

Nevýhody zdriemnutia

Zdriemnutie nie je výhodné pre všetkých. Poznám ľudí vo svojom okolí, ktorým by aj krátke zdriemnutie počas dňa nabúralo spánkový cyklus. Medzi nevýhody zdriemnutia môže patriť:

• rozhádzaný spánkový cyklus
• podráždenosť: najmä, keď sa krátke zdriemnutie predĺži na dlhý spánok. Po prebudení môžete mať problém s orientáciou, neviete kde ste, koľko je hodín, čo sa odzrkadlí aj na nálade.
• signál zdravotného problému: silná potreba popoludňajšieho zdriemnutia môže byť signálom chronickej únavy, anémie, nedostatku vitamínu D či upozornením organizmu, že telo bojuje so zdravotným problémom. Preto nezanedbávajte lekárske prehliadky.
• sociálna stigma: práve o nej sme písali na začiatku. Kvôli zdriemnutiu vás môžu považovať za neproduktívneho a lenivého človeka. Na druhej strane, ľudia toho nahovoria, však?
• psychologická závislosť na zdriemnutí: sú dni, kedy sa z objektívnych

Zdriemnutie má svoje pravidlá

Aby ste mali čo najlepší úžitok z popoludňajšieho zdriemnutia, skúste sa držať nasledovných rád.

• zdriemnite si v pravidelný čas: váš organizmus si naň zvykne. Ideálny čas je medzi 13. až 14. hodinou. Zdriemnutie po 15. hodine môže viesť k problémom s večerným zaspávaním.
• nastavte si budík: alebo časovač. Ideálna doba zdriemnutia je 10 až 20 minút.
• netlačte sa do spánku: nejde to nasilu. Ak sa vám nepodarí zaspať, len tak relaxujte, uvoľnite sa a užívajte si pár minút pre seba.

Aké máte skúsenosti so zdriemnutím? Doprajte si šlofíka? Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti v komentároch pod článkom!

Odišla náhle. Ešte pred mesiacom sme sa spolu smiali na záhrade. Sadili sme paradajky. Vtedy ani jedna z nás netušila, že sa už nedožije plodov. Nasledoval úraz, volala som sanitku. K úrazu sa pridružili náhle zdravotné komplikácie a teta, ktorá patrila k môjmu životu, odišla na druhý svet. Smrť nás zasiahne. Vždy. A to najmä, keď príde ako blesk z jasného neba. Keď odíde známy človek, je to pre nás ľahšie prijať. Keď odíde niekto, koho sme milovali, je to rana. Sme rôzni. Aj so smrťou sa vyrovnávame rôzne. Niekto má potrebu vyrozprávať sa. Iný zvolí ticho. Mlčí, pretože nemá síl hovoriť. Ďalšieho zmôže usedavý plač. Neexistuje jediný “správny” spôsob, ako sa vyrovnať so smrťou milovaného človeka. Ak však prežívate náročné obdobie, ukážeme vám zopár tipov, ktoré vám pomôžu prekonať toto náročné obdobie.

Doprajte si čas

Proces hojenia vyžaduje určitý čas. Najmä, ak ste s milovaným človekom zdieľali jednu domácnosť. Zo dňa na deň sa zmení prežívanie vášho každodenného života. Prvé dni po strate vyhľadajte blízkeho človeka, požiadajte ho, či by neostal s vami aspoň na pár dní. Počas samoty to na vás môže doľahnúť. Možno vám padne vhod mať pri sebe niekoho, kto vás v ťažkých chvíľach objíme.

Starajte sa o seba

I keď to môže byť to posledné, na čo máte chuť. Patríte medzi živých a smrť blízkeho sa môže odzrkadliť na vašom fyzickom a psychickom zdraví. Pokúste sa vyspať. Doprajte si kvalitnú a vyváženú stravu. Oddychujte. Choďte sa prejsť. Pestujte si vnútornú oporu, môžete siahnuť po motivačných knihách, vyskúšať meditáciu, uvoľňovať si telo pomocou autogénneho tréningu. Život blízkemu nevrátite. O ten svoj sa však môžete starať.

Nevyčítajte si to

„Keby som vtedy bola pri nej…“ „Keby išiel na preventívnu prehliadku…“ „Keby som ho nepustil za volant, ešte by tu bol…“ Po smrti blízkeho naša myseľ neraz prepne do sebabičovacieho režimu, kde si vyčítame, že sme nedokázali zabrániť fatálnemu koncu. Možno vám pomôže nádych a výdych. Sú veci, ktoré nedokážeme ovplyvniť. Nevyčítajte si preto minulosť. Dôležité je žiť tu a teraz. Keď si budete vyčítať to, za čo nemôžete, nepomôžete nikomu. Ani zosnulému, ani sebe.

Spomínajte v dobrom

Poďakujte sa za čas, ktorý ste spolu prežili. Môžete si tie najlepšie momenty vypísať do denníku. Blízkeho máte v srdci a ten pocit vám nikto nevezme. Doprajte si čas. Dajte si však pozor, aby trúchlenie netrvalo dlhé mesiace ba dokonca roky. Pretože miesto prítomnosti budete žiť v spomienkach na minulosť: „Mamička je už tri roky vdova. Býva sama vo veľkom dome, odkiaľ sa nechce presťahovať. Smrť otca ju zasiahla viac než je zdravé. Sedí na lavičke pred domom, zastavuje okoloidúcich, ktorým hovorí o otcovi. O tom, ako sa spoznali, ako žili, ako odišiel na druhý svet. Najprv ju ľudia počúvali so záujmom, neskôr zo slušnosti. Keď ten príbeh počuli snáď dvadsiaty raz, začali sa mame vyhýbať,“ píše Viktória. U jej mamičky sa vyvinula hypochondria. Rada chodí po lekároch, chce sa dať silou-mocou hospitalizovať, aby si jej príbeh vypočuli ďalší ľudia. Viktória vidí, ako permanentné spomienky mamu ničia. Vidí, že je to jej voľba, ktorú ona môže len akceptovať.

Smrť blízkeho človeka zasiahne (Zdroj: noxos/freepik.com)

Posuňte sa ďalej

Každá životná zmena, aj tá bolestivá, môže byť príležitosťou na osobný rast. Nájdite si novú záľubu, prihláste sa na krúžok, alebo do nejakého spolku. Nájdite v sebe to, čo vás baví, nájdite v sebe silu žiť. „Po manželovej smrti som si spravila vodičský preukaz. Mala som niečo po päťdesiatke. Nikdy by som si nepomyslela, že sa odvážim šoférovať. Po mužovi ostalo nové auto, bolo mi ho ľúto predať. Šoférujem, cestujem po Slovensku s kamarátkami. Som síce vdova, no dnes viem, že to nie je koniec života,” čítam v ďalšom e-maili. Tento som dostala od 55-ročnej Kvety z východného Slovenska. Tiež si prešla trúchlením, no po určitom období sa rozhodla sa posunúť. A dobre urobila.

Každý človek prežíva smútok inak a to, čo funguje pre jedného človeka, nemusí fungovať pre iného. Pokiaľ cítite, že sa nedokážete pohnúť z miesta, vyhľadajte odborníka. Určite vám rád pomôže.

Páčil sa vám článok? Nezabudnite ho zdieľať so známymi!