Premýšľanie, „hĺbanie nad sebou“, sebaanalýza – mnohí ľudia považujú tieto činnosti za zbytočné alebo dokonca za škodlivú stratu času. V skutočnosti môže byť tento proces silným impulzom pre náš rast a rozvoj. Ak k takýmto úvahám pristupujeme vedome, môžu byť veľmi užitočným nástrojom na spoznávanie seba samého.

Nedávna štúdia ukázala, že reflexia a ponorenie sa do reflexie (vrátane negatívnej reflexie) podporuje originálne a hodnotné tvorivé nápady.

Uvažovanie o sebe a svojich problémoch možno považovať za formu sebapreskúmania. V takýchto chvíľach akoby sme sa pozerali hlboko do vlastnej duše a máme šancu dozvedieť sa o sebe niečo nové a nesamozrejmé. Je to ako lúpať cibuľu vrstvu po vrstve – každá vrstva je súčasťou našej osobnosti. Keď sa ponárame hlbšie a hlbšie, zrazu si všimneme niektoré vzorce myslenia, „spúšťače“ a skryté motivácie, ktoré neviditeľne ovládajú naše správanie. Máme možnosť získať kontrolu nad svojimi podvedomými duševnými procesmi a využiť ich vo svoj prospech.

Tu sú tri dôležité tipy, ktoré vám pomôžu premeniť proces reflexie na nástroj sebapoznávania a rozvoja.

1. ROZHODNITE SA, ČO CHCETE DOSIAHNUŤ

Aby bol proces reflexie konštruktívny, je dôležité vedieť, čo chcete dosiahnuť. Bez jasného cieľa hrozí, že sa reflexia zmení na neplodné sebapoznávanie. Výskum ukazuje, že produktívna reflexia si vyžaduje strategický prístup – je dôležité klásť si otázky, hľadať odpovede a kriticky prehodnocovať dlhodobo zaužívané presvedčenia, ktoré sme prijali ako bezpodmienečnú pravdu.

Ako môžeme využiť reflexiu na riešenie praktických problémov? Predpokladajme, že máte problémy vo vzťahu s partnerom alebo s niekým blízkym. Ponoríte sa do sebaanalýzy a snažíte sa pochopiť základné príčiny toho, čo sa stalo. Máte jasný cieľ: pochopiť, ako vaše správanie a emocionálne reakcie môžu tieto problémy vytvárať a prehlbovať. Vďaka odpovediam na tieto otázky budete schopní rozpoznať, čo je potrebné zmeniť a ako môžete efektívnejšie komunikovať s osobou, na ktorej vám záleží.

Produktívna sebareflexia sa od nezmyselného „hrabania sa v sebe“ líši predovšetkým tým, že si stanovíme jasný cieľ a vieme, čo chceme dosiahnuť.

2. POZRIEŤ SA NA PROBLÉMY INAK, ABY SME VIDELI NOVÉ MOŽNOSTI

Takmer na každý problém alebo nepríjemnosť sa dá pozrieť z iného uhla pohľadu a uvidieť pozitívne aspekty alebo nové príležitosti na rast a rozvoj. Táto technika sa nazýva pozitívne prerámcovanie (alebo pozitívny reframing).

Napríklad sa obávate neúspechu v práci. Pri nácviku pozitívneho prerámcovania sa nesústreďte na samotný neúspech, ale na skúsenosti a zručnosti, ktoré ste získali pri práci na tomto projekte. Premýšľajte o tom, aké ponaučenie si z neúspechu môžete vziať a ako ho môžete využiť na dosiahnutie úspechu v budúcnosti.

Pri analýze negatívnych situácií je dôležité zaobchádzať s empatiou. Ako ukázala štúdia 2022, empatia voči sebe počas sebaanalýzy nám pomáha odpútať sa od negatívnych emócií a pozrieť sa na situáciu pozitívnejšie (t. j. urobiť pozitívnu reformuláciu). Pripomeňte si, že každý človek sa z času na čas stretáva s neúspechmi a zlyhaniami. Reagujeme na ne rôznymi spôsobmi a nie každému sa podarí poučiť sa z negatívnych skúseností a využiť ich na sebarozvoj. Keď sa to naučíme, uvidíme, že prekážky na našej ceste môžeme vnímať inak – ako stupienky na rebríku, ktorý nás vedie nahor k osobnému a profesionálnemu úspechu.

3. SÚSTREDIŤ SA NA PRÍTOMNOSŤ

Všímavosť je schopnosť sústrediť sa na prítomnosť tu a teraz bez toho, aby nás rozptyľovali spomienky na minulosť alebo predstavy o budúcnosti. Je to tretí dôležitý predpoklad konštruktívneho uvažovania. Prax všímavosti nám pomáha pozerať sa na svoje myšlienky objektívne, bez posudzovania, a tak lepšie porozumieť vlastným emocionálnym reakciám.

Preto by sa reflexia a introspekcia mali často kombinovať s praktikami všímavosti (napr. meditáciou, dychovými cvičeniami alebo všímavou chôdzou). Užitočné je tiež viesť si denník a „vylievať“ na jeho stránky všetky znepokojujúce myšlienky a pocity – aj to pomôže urobiť z reflexie užitočnejší a produktívnejší proces.

Vedomé sústredenie sa na prítomnosť pomáha hlbšie analyzovať, čo sa v nás deje, prispieva k rozvoju emocionálnej inteligencie a sebapoznania vo všeobecnosti.

Reflexia, sebaanalýza a „sebapoznávanie“ môžu byť silnými nástrojmi nášho osobného rozvoja – ak k nim pristupujeme konštruktívne a vieme, čo chceme dosiahnuť. Zvyk reflexie teda nie je niečo, čoho by sme sa mali zbaviť.