Ak sa pýtate, ako byť šťastnejší v roku 2021, máme pre vás malú nápovedu. Vyhoďte zoznam vašich novoročných predsavzatí, ktoré si zvyčajne napíšete na konci roka a urobte veci, ktoré urobia svet lepším.

Výskumy ukazujú, že novoročné predsavzatia sú rovnako populárne ako aj ťažko realizovateľné. Väčšina z nás má problém dostať sa do cieľa. Najčastejšie predsavzatia sú chudnutie, zarábanie viac peňazí, cestovanie alebo zmena životného štýlu.

Má zmysel každoročne zostavovať zoznam novoročných predsavzatí?

Vytváranie príležitostných zoznamov novoročných predsavzatí však nie je úplne zbytočné. Ukazuje sa, že každá príležitosť, ktorá syntetizuje úvahy o vašom živote, je nakoniec dobrá vec.

Nemusí to byť na Nový rok. Kedykoľvek sa zamyslíme nad svojím životom, môže to byť dobré, keď dôjde k skutočne reflexívnej zmene.

Čo robiť, aby ste v roku 2021 zmenili seba a svoj život k lepšiemu a boli šťastnejší?

Ak si chcete dať novoročné predsavzatie, ktoré vás skutočne poteší, zamyslite sa, ako môžete prispieť k tomu, aby bol svet lepším miestom. Výskumy dokazujú, že to nie je dobré iba pre svet, ale aj pre vás. Hovorí Richard Ryan – medzinárodný expert na motivačný výskum a bývalý profesor psychológie na univerzite v Rochesteri.

Ryan má ešte jeden tip: čo sa pri pandémii COVID-19 ukazuje ako najprínosnejšia a možno najpotrebnejšia vec, sú ciele, ktoré sa týkajú pomoci druhým ľudom, ktorí to potrebujú.

Podľa Ryana, ktorý je tiež profesorom na Inštitúte psychológie a vzdelávania na Austrálskej katolíckej univerzite, činy dobrovoľnej pomoci ostatným prispievajú k splneniu všetkých troch základných psychologických potrieb identifikovaných vo výskume: potreby autonómie, kompetencie a príbuzenstva.

Autonómia v tomto kontexte znamená, že sa môžete zapojiť do aktivít, kde cítite skutočnú vôľu a nachádzate osobnú hodnotu. Kompetencia je pocit efektívnosti a pocit naplnenia. Príbuzenstvo znamená pracovať s ostatnými a cítiť sa s nimi v spojení.

Odborné poradenstvo je založené na desaťročiach výskumu. Ryan je spoluzakladateľom Teórie sebaurčenia, širokého rámca pre výskum ľudskej motivácie a osobnosti spolu s Edwardom Decim (tiež emeritným profesorom psychológie na univerzite v Rochesteri). Teória sa stala jedným z najbežnejšie akceptovaných rámcov pre ľudskú motiváciu v modernej vede o chovaní. Východiskom je viera v to, že všetci ľudia majú prirodzenú alebo vnútornú tendenciu správať sa efektívne a milo.

Zdroj