Kto z nás sa raz v živote necítil vinný – voči rodičovi, partnerovi, priateľovi, kolegovi, susedovi alebo dokonca voči sebe? Vo všeobecnosti na tom nie je nič zlé, iba ak je tento zážitok zdrvujúci a sťažuje vám radosť zo života, dosahovanie vašich cieľov a lásku k sebe samému. Čím sa odlišuje pocit viny od hanby? A na čo by sme mali pamätať, keď čelíme tejto emócii? Psychológ vysvetľuje.
Na začiatok navrhujem rozlišovať medzi “vinou” a “hanbou”. Zjednodušene povedané, hanba je emócia, ktorú pociťujeme, pretože si myslíme, že sme sa zachovali nesprávne voči inej osobe a tá osoba si to uvedomuje. Hanba si vyžaduje tri podmienky: nás, situáciu a druhú osobu, pred ktorou sa hanbíme (za seba alebo za niekoho iného). Pocit viny je vlastne hanba za to, že sa hanbíme sami pred sebou. Na pocit viny stačí samotná situácia a vy a ja. Keď sa cítime vinní, dávame si “červenú kartu” a udeľujeme si trest.