Keď dieťa stratí rodičov, nikto nepochybuje o tom, že život so starými rodičmi je najlepším riešením. Matky a otcovia sa však často dobrovoľne a vedome rozhodnú odovzdať opraty výchovy starším členom rodiny. Dá sa takéto detstvo považovať za naplnené?

Z RODINNÝCH DÔVODOV

Šesťročná Saša už štyri roky žije so svojou babičkou na predmestí Moskvy. Najprv ju matka chodila navštevovať každý druhý deň, potom cez víkendy, teraz raz za mesiac. A je ťažké ženu za to odsúdiť. Má len 28 rokov, žiarivý vzhľad, zlomené srdce, zodpovednú prácu a prenajatý byt v Moskve. “Trochu sa usadím a prijmem ťa,” sľubuje do telefónu. Zatiaľ si celkom dobre žije u svojej starej mamy. Prostredie je tu lepšie a ľudia sú milší.

Saša sa tešila na svoje narodeniny: babička jej povedala, že ich matka pravdepodobne navštívi na celý víkend. A tak 22. septembra upiekli tortu, podusili kura a zemiaky a sadli si, aby počkali. Žena však neprišla. Mala dôležité veci na práci.
So slúchadlom pevne pritlačeným k uchu dievča počúvalo, ako strávila poslednú hodinu v tlačenici na Savelovskej železničnej stanici a snažila sa podať medvedíka: “Zmokla som v daždi, prechladla som, musela som ísť domov taxíkom a zajtra ma čaká veľmi dôležitá udalosť…” Sašovi jej bolo ľúto, ale veta “milujem ťa” na konci rozhovoru sa mu zdala akosi zbytočná a cudzia. Položila telefón a vyplakala sa babičke na pleci.
Saša nie je jediná, ktorú vzhľadom na okolnosti vychovávajú matky matiek

Kirillovi rodičia žijú na severe, najbližšia škola je vzdialená desať kilometrov, najbližší obchod tri. A babička má byt v centre Moskvy s vrátnikom a všetkými vymoženosťami.

Arinina matka nedávno porodila chlapčeka. Na staršiu dcéru nemá dosť času: aj keď dieťa spí, musí prať, umývať riad a variť večeru. A dievčatko celý deň pozerá rozprávky. Babička si chce Arinu vziať k sebe – na chvíľu. Ona a jej starý otec svoju vnučku zbožňujú; v meste majú veľa športových, umeleckých a rozvojových aktivít. Arinina matka je presvedčená, že jej dcére tam bude zatiaľ lepšie.

V oboch situáciách však nie je všetko také jednoznačné. Áno, rodičia si potrebujú vydobyť miesto pod slnkom a usporiadať svoj osobný život. Áno, starí rodičia, v ktorých živote sa už všetko “udialo”, sa môžu venovať svojim vnúčatám. Je to ich úprimné želanie a zároveň niečo ako ústupok, keďže kedysi nemali dosť času na vlastné deti. Teraz akoby doháňali stratený čas.

Samozrejme, najdôležitejšia pre deti je láska a starostlivosť. A ak im ju rodičia nemôžu poskytnúť, je dobré, že sú tu pre ne starí rodičia. Odlúčenie od matky a otca však môže mať veľký vplyv na formovanie osobnosti dieťaťa a jeho ďalší život.

PREČO BYŤ V OBKROKU

“Asi nikto nebude namietať, že najlepšou možnosťou pre deti je žiť s milujúcimi rodičmi,” tvrdí rodinná psychologička Vladislava Ladmariová. – Dieťa je “telo z tela, krv z krvi”. A celá jeho vnútorná štruktúra je ich pokračovaním. Na to, aby vyrastali šťastne, aby naplno využili svoj potenciál, potrebujú prítomnosť svojich “prototypov”. To umožní pochopiť a precítiť, kto je, čo je v ňom a prečo, cítiť podobnosť a spolupatričnosť. Rodičovská láska je ako voda pre semeno: najlepšie pomáha dieťaťu rásť a rozvíjať sa.
Matka
Blízky vzťah s matkou je dôležitý najmä v detstve, od narodenia až do chvíle, keď je dieťa schopné prevziať zodpovednosť za seba a stať sa samostatným. Matka svojou prítomnosťou dodáva dieťaťu energiu, lásku, pozornosť a starostlivosť.
Otec
“Otec poskytuje matke a dieťaťu bezpečný priestor, chráni, dáva pocit istoty,” dodáva Vladislava Ladmari. – Je tiež neviditeľne spojený s dieťaťom, ale viac prostredníctvom matky a vzťahu s ňou. Preto je také dôležité, aby rodičia žili v láske a harmónii.

PREČO VECI NEFUNGUJÚ

Žiaľ, málokedy sa to podarí. V ťažkej životnej situácii môže byť pre matku veľmi ťažké aj len žiť. Neusporiadanosť, problémy vo vzťahoch, neustále konflikty “vysychajú”, nezostávajú sily a láska pre dieťa. Žena sa snaží zotaviť, zaberá sa do práce alebo sa horúčkovito snaží nadviazať nový vzťah, upadá do depresie – a dieťaťu nič nedáva.
Je to aj prípad, keď matka sama nedostala v detstve dostatok rodičovskej lásky a necíti sa schopná alebo potrebná dať ju svojmu dieťaťu teraz. Tu môžu prísť na pomoc starí rodičia. Môžu poskytnúť starostlivosť a teplo, ale – pamätajte – nikdy nemôžu nahradiť rodičov. Láska matky a otca je pre deti v každom prípade nevyhnutná a nesmie sa znižovať ani znehodnocovať.

ČO SA STANE POTOM

V ďalekej budúcnosti je pre dieťa oveľa lepšie byť s milujúcimi starými rodičmi ako s matkou plnou problémov, podráždenia a strachu. V blízkej perspektíve je preň dôležité, že ho má rada. A to, že ho matka opustí, aj keď je to s jeho vlastnými ľuďmi, je veľmi traumatizujúce. Dieťa podvedome cíti, že ho rodičia opúšťajú. A tento vnútorný pocit môže viesť k nenapraviteľným následkom.
Deti, ktoré vyrastajú bez rodičov, sa často stávajú neistými. Nemajú pocit vlastnej hodnoty alebo dôležitosti. Deficit rodičovskej lásky, ktorý nie je včas uspokojený, vedie k citovému rozchodu s rodičmi a k tomu, že dieťa hľadá lásku všade – v škole, potom na univerzite, v práci, v rovesníckych skupinách.
Ak dieťa nenájde to, čo skutočne potrebuje, vyrastie z neho “otrok”.
To znamená, že sa s väčšou pravdepodobnosťou nebude riadiť vlastnými záujmami, ale túžbami tých, ktorí mu sľubujú “lásku”, a stane sa závislým od niekoho iného – v najhoršom prípade skončí v zlej spoločnosti alebo v sekte.
Všetky tieto “vedľajšie účinky” sú v skutočnosti veľmi nepríjemné. A určite by sa mali vziať do úvahy pred konečným rozhodnutím – vzdať sa dieťaťa alebo nie. Psychológovia tvrdia, že existuje len veľmi málo situácií, v ktorých je pobyt s babičkami lepší ako pobyt s rodičmi. Častejšie ide o základné domáce pohodlie – rodičom sa zdá, že tak bude všetkým pohodlnejšie.

POZNÁMKA VYCHOVÁVATEĽKY

Čo robiť, keď je opatrovanie dieťaťa naozaj nevyhnutné? Ako by sa mali správať rodičia a starí rodičia?
Matke a otcovi
  • Hovorte o láske. Povedzte im, že napriek ťažkostiam máte dieťa veľmi radi a chcete tu byť preň, ale okolnosti to zatiaľ neumožňujú.
  • Dajte najavo svoje pocity. Vyplňte svoje telefonáty a stretnutia svojimi pocitmi. Povedzte mu, že vám naozaj chýba a myslíte naň.
Starým rodičom
  • Hovorte o svojich rodičoch. Inak bude mať vaše dieťa pocit, že o niečom veľmi dôležitom mlčíte, a bude si myslieť, že je to jeho vina. Hovorte s dieťaťom o tom, ako sa cíti, a uznajte, že mu chýbate.
  • Nekritizujte svojich rodičov. Vaše dieťa sa s nimi spája a asociuje: “Ak sú tvoji rodičia zlí, som aj ja”. Povedzte im, akí sú ich mama a otec skvelí. Rozprávajte príbehy z ich detstva, v ktorých sa ukázali ako silní, odvážni, múdri. Hrdosť detí na svojich rodičov je najsilnejším mostom k budúcemu úspechu dieťaťa.