Zdroj

Nostalgia súvisí s túžbou po domove, vlasti, ľuďoch alebo so spomienkami. Čo v nás vyvoláva pocit nostalgie a ako to ovplyvňuje fungovanie človeka? Teoreticky by sa mohlo zdať, že nostalgia môže mať len nepríjemné dôsledky, ale prežívanie nostalgie môže byť pre nás prospešné.

Čo je nostalgia a ako sa prejavuje?

Nostalgia bola prvýkrát popísaná v 17. storočí a za tvorcu samotného konceptu je považovaný Johannes Hofer, ktorý pozoroval výskyt tohto javu u švédskych žoldnierov žijúcich mimo svojej vlasti.

Túžba, považovaná za nostalgiu, sa môže týkať minulosti, vzťahov alebo rôznych iných pozitívnych situácií. V zásade môže nostalgická nálada nastať u každého z nás: prečo však k takémuto javu dochádza a aký je vplyv nostalgie na ľudské fungovanie?

Kedy pociťujeme nostalgiu?

Nostalgia sa môže objaviť doslova z ničoho nič – stáva sa, že sa nám zrazu v hlave objavia spomienky na starých priateľov, partnerov alebo na minulosť. Existuje však niekoľko faktorov, ktoré môžu vyvolať nostalgiu. Sú to napríklad čuchové a hmatové podnety – stáva sa, že napríklad vôňa nám pripomenie jedinečný prázdninový výlet, ktorý sa konal v blízkej alebo vzdialenej minulosti.

Čuchové a dotykové vnemy sú zase v tesnom spojení s amygdálou, ktorá je prvkom nervového systému a ktorá obzvlášť ovplyvňuje emócie človeka. To je dôvod, prečo majú vône a dotyky taký zvláštny vplyv na výskyt nostalgie.

Počasie a hudba sú tiež ďalšie faktory, ktoré v nás môžu vyvolať nostalgiu. Tu môžeme ako príklad uviesť pieseň, ktorú sme počuli počas mimoriadne dôležitej udalosti – napríklad pri prvom bozku a v takejto situácii opätovné vypočutie danej piesne môže vyvolať pozitívne spomienky a viesť k nostalgii.

Nostalgia nie je choroba

Pohľad na nostalgiu sa postupom času výrazne zmenil. Spočiatku to bolo v zásade považované za chorobu. Uznanie nostalgie ako choroby trvalo pomerne dlho – medici o nej diskutovali dokonca aj v devätnástom storočí, ale na jej konci prestala byť považovaná za chorobnú entitu.

Pri všetkých týchto zmenách sa stalo, že nostalgia bola považovaná za symptóm nejakej duševnej poruchy alebo za jednu z fáz vývoja rôznych problémov tohto typu. Súviselo to aj s melanchóliou.

Časom sa však upustilo od zaobchádzania s nostalgiou ako s negatívnym javom – stalo sa to potom, čo vedci predložili niekoľko rôznych pútavých záverov o vplyve tohto javu na fungovanie ľudí.

Nostalgia sa môže vyplatiť

Ukazuje sa však, že táto túžba súvisiaca s nostalgiou môže mať mimoriadne dobrý vplyv na naše emócie a pohodu. Môže nám zlepšiť náladu, zvýšiť sebaúctu alebo viesť k pocitu, že máme mimoriadne blízke vzťahy s rôznymi ľuďmi.

Nostalgiu môžeme pociťovať napríklad vtedy, keď sa všeobecne cítime zle – buď v profesionálnom živote, či už máme nejaké problémy so vzťahmi alebo finančné problémy. V takýchto situáciách môžeme cítiť túžbu po starých časoch, inom pracovisku alebo počiatočných fázach vzťahu.

Zdá sa, že kontrast takýchto pozitívnych aspektov z minulosti so súčasnými nepríjemnými udalosťami by mali viesť k ešte väčšiemu smútku. Je to však iné – väčšina ľudí sa vďaka nostalgii cíti lepšie.

Ak si spomenieme na minulosť, ktorá bola lepšia ako súčasnosť, znamená to, že keďže to tak v našich životoch bolo, môže to tak byť niekedy znova. Pri takom prístupe sa dá dokonca povedať, že nostalgia v nás môže vzbudiť nádej v lepší zajtrajšok.

Nostalgia na nás môže mať blahodarné účinky: spomenutím si na rôznych priateľov z minulosti alebo túžbou po blízkych, s ktorými sme sa dlho nevideli, sa nám v hlave môžu objaviť myšlienky o tom, aké silné boli tieto väzby. A v takom mechanizme je možné, že nostalgia nám vôbec neublíži, ba naopak, povedie to k účinkom prospešným pre našu myseľ.