„Dostal ma do rozpakov. Nevedel som, čo mám povedať.” – Občas sa stane, že nerozumieme prečo v nás blízky priateľ dokáže vyvolať tak silný nepokoj, keď sa nám zdôverí s osobným problémom. Váha ťažkostí blízkeho človeka na nás môže zatlačiť obrovskou silou, a to najmä ak na ňu nie sme pripravení. Pre blízkeho priateľa môže byť naša následná reakcia sklamaním. V tomto článku nájdete 7 najčastejších zlozvykov, ktoré v danej situácii robíme a pár rád k tomu, ako ich nahradiť spôsobmi, ktoré môžu byť užitočné.

Zlozvyk č. 1 – Dávajte rady

Najčastejšou odpoveďou na radu je „Áno, ale…”. Často sa zdá, že keď za nami príde niekto s problémom, pýta si tým radu. Pokiaľ si však človek radu doslova nepýta, nemusí to byť tak. Je ľahké prepadnúť predstave, že každá problémová situácia si vyžaduje konkrétne riešenie, ktoré keď človek objaví a uskutoční, problém vymizne. Či sa nám to páči alebo nie, človek nefunguje ako počítač a život nie je ako pár strán kódu. Neskúšajte teda na ľudí „debugging” a neposyktujte rýchle riešenia. Verte mi, ak je riešenie jednoduché, človek si ho nájde sám.

Je veľmi dôležité pochopiť hlbšiu podstatu toho čo sa deje, ak sa vám blízky človek zdôverí so situáciou, ktorú nezvláda. V prvom rade si spomedzi mnohých ľudí vybral práve vás, čo znamená, že vám dôveruje viac ako všetkým, ktorým sa nezdôveril. Zároveň z toho možno usúdiť, že verí, že ste jeho situáciu schopní pochopiť. Dajte mu to najavo prv, než začnete hľadať riešenia. Jednoduché „chápem ťa“ často spravi viac ako „mal by si”.

 Zlozvyk č. 2 – Hľadajte príčinu/vinníka

„Za všetko môže [doplň príčinu]. Nemusel by si sa takto trápiť, keby nebolo [doplň príčinu]“. Napriek tomu, že je fajn občas si na niekoho, alebo niečo spoločne ponadávať, je hľadanie vinníka lepšie prenechať detektívom, právnikom a sudcom. Aj napriek tomu, že z logického hľadiska môže byť vinník jednoznačný, nemusí byť jeho pomenovanie nijako užitočné. Obzvlášť zbytočné a navyše zraňujúce môže byť v situácii, kedy sa o svoje ťažkosti pričinil daný človek sám svojim nedopatrením. Je veľmi pravdepodobné, že si je svojej viny vedomý a nadbytočné poukazovanie na túto skutočnosť je len pomyselným vŕtaním sa v otvorenej rane.

 Namiesto toho, aby ste sa nadmerne venovali minulosti odporúčam sústrediť pozornosť na prítomnosť a na človeka, ktorý sedí oproti (prípadne, ktorého držíme za ruku, či pomyselne objímame na diaľku). Minulosť totiž v rukách nedržíme, no to čo sa deje v prítomnosti ešte môžeme ovplyvniť. Problémová situácia, v ktorej sa človek nachádza, nie je za žiadnych okolností dôležitejšia ako samotný človek. Preto nezabúdajte, že je omnoho dôležitejšie pochopiť ako sa v situácii cítil, než odhaliť detaily jeho príbehu.

Zlozvyk č. 3 – Veľa rozprávajte

Mnohí ľudia sa v situácii, keď sa im niekto zdôverí skôr odmlčia, ale ani prílišné rozprávanie nie je zriedkavou reakciou. V súvislosti s takýmto správaním psychológovia niekedy hovoria o obrannom mechanizme, ktorý nám pomáha, aby nám trápenie druhého človeka „nezaliezlo pod kožu”. Pri každom rozhovore je dobré položiť si otázku, či sa náhodou nevenujeme viacej svojim vlastným pocitom, než pocitom druhého človeka.

Menej je niekedy viac a často to platí aj o slovách. Ak sa vám blízky človek zdôverí, nezabúdajte že je to on, ktorý zo seba potrebuje dostať myšlienky von. Vaše vlastné myšlienky môžu byť v mnohom podnetné, je však dôležité opatrne zhodnotiť situáciu a zistiť, či je na nich správny čas a vhodné miesto.

Zlozvyk č. 4 – Poukazujte na to, že iní sú na tom horšie

Mnohí na svete sú na tom horšie, ale aj omnoho lepšie ako my sami. Fakt, že je to tak síce inšpiroval mnohých aktivistov, no človeku v ťažkej situácii na životnej energii nepridáva. V dôvernom rozhovore dvoch, je škoda sústrediť pozornosť na niekoho ďalšieho, obzvlášť ak nemá pre danú osobu žiaden špeciálny význam čiže nie je životným vzorom či inšpiratívnou autoritou.

Je ťažké sústrediť sa na trápenie niekoho iného ak práve nedokážeme zvládnuť ani to vlastné. Podobne to môže prežívať aj človek, ktorý sa vám zdôveril. Práve preto zrejme dúfa, že vaša pozornosť sa upriami na neho a nie na niekoho iného. Nebojte sa ostať v jeho trápení spolu s ním a neutekajte od človeka, ktorý je pri vás k ľuďom, ktorí sú miestu aj situácii na míle vzdialení.

Zlozvyk č. 5 – Poučujte

Moralizovanie a poučovanie žiaľ ešte v nikom nevyvolalo pozitívnu zmenu. Výsledkom poučenia býva obvykle pocit zlyhania. V ideálnom prípade tento pocit zlyhania môže vyvolať túžbu po zmene. V čase keď je človek slabý a zdôveruje sa vám však často nemá energiu na ďalší pocit zo zlyhania. Máloktorí z tých, ktorí hľadajú pomoc, súčasne hľadajú aj výchovný prístup. Neuplatňujte rodičovský princíp na niekoho, kto je v rozhovore s vami rovnocenný. Ochránite tak váš vzťah a zároveň otvoríte cestu k pomoci.

V čase keď si váš blízky záživa ťažké časy sú negatívne impulzy tým posledným, čo potrebuje. Aktuálnym rozhovorom môžete budovať aj budúcu dôveru. Poučenie, aj keď morálne oprávnené, môže u človeka vyvolať pocit hanby, ktorá zníži šance toho, že sa vám ešte niekedy zdôverí.

Zlozvyk č. 6 – Hovorte o sebe

V rozhovore s blízkym človekom v ťažkostiach možno narazíte na situáciu, ktorá sa bude veľmi podobať na takú, akú ste si sami prežili. V zdieľaní vašich vlastných skúseností musíte byť opatrní. Napriek tomu, že jeho príbeh môže mať v mnoho podobných charakteristík ako ten váš, nikdy nebude možné hovoriť o totožnej situácii. Váš život mal predsa iný chod a udiali sa v ňom iné situácie, ktoré rozhodli, že ste sa z ťažkej situácie vymotali iným spôsobom. Napriek tomu, že ste vtedy našli kľúč k vytúženému šťastiu, rovnaký postup by mohol pre vášho blízkeho znamenať nepredvídateľnú katastrofu.

Ak dozrie čas, a váš blízky prejaví záujem, povedzte mu o svojej skúsenosti – zatajovať ju nemusíte. Je však dôležité, aby mal sám slobodu vybrať si s vášho príbehu do života to vlastné. Často je to niečo úplne iné ako by ste čakali.

Zlozvyk č. 7 – Bagatelizujte

Asi najčastejším zlozvykom v situácii dôverného rozhovoru je snaha o zmenšenie problému. Môže sa prejaviť vo výrokoch ako: „Veď to nič nie je…“, alebo „Hlavne, že si zdravý!“ prípadne „Máš šťastie, že to nie je horšie!“. Niekedy sa môže naozaj problém človeka sediaceho oproti javiť ako banálna vec. To, že to z vášho pohľadu tak vyzerá ešte nemusí znamenať, že to tak naozaj je. Pri hlbšom rozhovore sa často odhalí, že banálny problém za sebou skrýva celú históriu iných zranení , ktoré viedli k tomu, že pohár trpezlivosti pretiekol, a posledná kvapka spôsobila katastrofu.

Užitočnejšie ako posudzovať objektívnosť toho, čo trápi človeka, ktorý sa Vám zdôveril je pochopiť súvislosti, ktoré spôsobil to, čo prežíva. To vám dáva dobrú príležitosť k prejaveniu empatie, ktorá je základom každého dôverného rozhovoru.