Vnútorná harmónia, duševná rovnováha, harmónia so sebou samým sú žiaduce stavy pre každého z nás. Ako zastaviť výkyvy, ktoré nás vrhajú od smútku k radosti, ako nájsť a udržať rovnováhu? Niekoľko lekcií od francúzskeho psychoterapeuta.
LEKCIA 1: SPOZNAJTE SAMI SEBA
Začnite si viesť denník. Keď pomenujete problémy, zhmotní sa ich význam, poznáte “nepriateľa” od videnia. Nesnažte sa vytvárať krásne frázy – svoje pocity a dojmy opisujte spontánne a prirodzene.
Možno budete mať spočiatku pocit, že píšete nesprávne, ale postupne sa váš štýl stane elegantnejším a formulácie, ktorými opisujete svoj duševný stav, budú presnejšie.
LEKCIA 2: SPOZNAJTE SVOJE VNÚTORNÉ DIEŤA
Prvá metóda
Sústreďte sa niekoľko minút na seba, na svoje pocity a potom nadviažte kontakt so svojím vnútorným dieťaťom. Nehľadajte na to žiadny špeciálny spôsob – jednoducho ho požiadajte, aby prišlo, a ono príde. Pozrite sa naň. Ste to vy ako dieťa alebo to nie ste vy? Nech je to čokoľvek, vidíte pred sebou spontánny výplod svojej fantázie, ktorý potrebuje byť milovaný a upokojovaný.
Spýtajte sa svojho vnútorného dieťaťa, v čo dúfa a čo potrebuje. Nechajte ho slobodne hovoriť. Teraz sa pokúste zistiť, ako sa jeho očakávania líšia od vašich potrieb a vášho života. Uistite ho, že láska k nemu vám robí dobre, upokojuje vás a dodáva vám pocit istoty.
Toto uvedomenie si bude vyžadovať určitý čas. Nenúťte udalosti – všetko by sa malo udiať samo od seba, ako radostné stretnutie po dlhom odlúčení. S najväčšou pravdepodobnosťou sa s ním už nebudete chcieť rozlúčiť. Možno sa vám bude v noci snívať o vnútornom dieťati.
Druhý spôsob
Predstavte si, že stojíte pri okne v zámku a pozeráte sa na park pod ním. Hrajú sa tam deti a zabávajú sa. Počujete ich radostný smiech a hlasy. Jedno z týchto detí ste vy. Pozorujte sa z diaľky. Toto dieťa stelesňuje život v jeho najjednoduchších prejavoch: spontánnosť, otvorenosť, pohybová aktivita, láska k hrám a pochúťkam…
Povedzte si, že to, čo toto dieťa žije (čo ste vy!), slúži ako základ pre budovanie viery v seba a… v druhých. Dovoľte, aby vás tieto obrazy a myšlienky úplne ovládli. Nezadržujte emócie, ktoré vás zaplavujú: toto dieťa je život sám!
LEKCIA 3: VEZMITE SI SPÄŤ SVOJE TELO
Chôdza je spoľahlivý spôsob, ako nájsť pokoj v duši. Takýto jednoduchý spôsob uvedenia tela do pohybu uvedie do pohybu aj myseľ: premýšľame, snívame, spomíname… A sme prekvapení, ako rýchlo sa objavia riešenia situácií, ktoré sa nám ešte pred chvíľou zdali mimoriadne zmätené. Je tu viac sebadôvery, viac optimizmu, viac energie.
Podľa štúdie vedcov z univerzity v Essexe (Veľká Británia) 30-minútová prechádzka v prírode zvyšuje sebavedomie 90 % ľudí a zvyšuje pocit vnútornej pohody tým, že stimuluje tvorbu tzv. hormónu šťastia – serotonínu.
LEKCIA 4: OTVORTE SA DRUHÝM
Kľud sa nedosahuje samotou, ale pravidelnou interakciou s inými ľuďmi. Keď sme smutní alebo podráždení, radšej prežúvame svoje myšlienky osamote, krčíme sa v kúte a odmietame stretnutia s priateľmi. Ale túžba vypočuť si druhého človeka, túžba pomôcť a snaha pochopiť má vždy upokojujúci účinok.
Je to spôsob, ako zhodnotiť situáciu zvonka – začneme myslieť nie na seba, ale na druhého človeka. Aj keď problémy nezmiznú, už ich nevnímame tak dramaticky. Niekedy stačí vyjsť z domu, ísť do kaviarne, vmiesiť sa do davu, aby sme sa rozptýlili od smutných myšlienok a starostí.
LEKCIA 5: OSVOJTE SI MEDITÁCIU VŠÍMAVOSTI
Tá sa terapeuticky používa už niekoľko rokov. Rozvíja pozornosť voči sebe, svojim myšlienkam a činom, ako aj zvukom, vôňam a tichu okolo nás.
Jedným zo spôsobov, ako si ho osvojiť, je zvládnuť umenie haiku. Tieto krátke japonské básne pozostávajú z troch riadkov a sedemnástich slabík a sú akousi výzvou, aby sme našli radosť v jednoduchých radostiach, ktoré sú nám dostupné, keď si nájdeme čas zastaviť sa a pozrieť sa okolo seba.
Spomienka na haiku alebo – ešte lepšie – pokus o napísanie vlastnej básne v tomto žánri môže zastaviť naše “mentálne žvatlanie” a túžbu po úplnej kontrole na úkor uvažovania, ako to spieval Descartes.