Pred pár týždňami som sa stal otcom. Hneď na úvod musím povedať, že to bol jedinečný zážitok, o ktorom sa ťažko hovorí niečo výstižné. Dá sa však o ňom hovoriť veľa. Zrejme práve preto, že pôrod je tak silno emocionálne nabitý, som na otázky svojich blízkych dokázal odpovedať takpovediac hodiny. A stále som mal pocit, že som všetko čo sa dialo, dostatočne nepopísal.
Od bolesti cez nervozitu až k obrovskej radosti – to všetko čaká počas pôrodu budúce mamičky. To, čo čaká budúcich oteckov ostáva často niekde v úzadí. To je, samozrejme, pochopiteľné – veď najdôležitejšími osobami pri tejto udalosti sú práve matka a dieťa. Čoraz častejšie sú však pri pôrode prítomní (obvykle na podnet manželky) aj budúci oteckovia.
Aj vďaka tomu sa vynára otázka toho, aká má byť na pôrodnej sále ich úloha. Niektoré ženy rozhodnutie privolať manžela k pôrodu oľutujú a iné si ho zas nevedia vynachváliť. Pre tých, ktorí sa obávajú, že sa ocitnú v tej prvej skupine som napísal tento blog. Nejde o žiaden univerzálny návod na to ako zvládnuť pôrod, iba o pozdieľanie vlastnej skúsenosti s osobným prianím, že pre niekoho bude užitočná.
Týmto prvým bodom by som v podstate mohol aj skončiť a nepovedať nič navyše – veď to najdôležitejšie sa do tejto krátkej výzvy zmestí. Byť oporou pre svoju manželku je dôležité počas celého manželstva, v obdobi pred pôrodom a v deň pôrodu snáď ešte dôležitejšie. Je veľmi pravdepodobné, že sa vám pred pôrodom podelí o svoje pochybnosti a strachy. Nereagujte na ne prázdnym utešovaním (neboj, bude dobre) ani ochranárskymi vyhrážkami (len nech ten doktor niečo skúsi a bude si zbierať zuby!). Ani v jednom prípade totiž neodpoviete na to, čo by od vás potrebovala. Namiesto toho môžete skúsiť manželku uistiť o tom, že tam budete pre ňu a že v tom celom nebude sama. Pred pôrodom tak dáte svojej manželke najavo, že sa nebojíte ju ťažkým časom sprevádzať. Hlavne však pozornosť obraciate na jej potreby a dávate jej priestor na to, aby sa o vás so svojimi obavami oprela.
Ešte predtým, než sa dieťa začne tlačiť na svet si žena niekoľko hodín prechádza čoraz intenzívnejšími kontrakciami. Lono matky sa musí dostatočne otvoriť, aby dalo dieťatku priestor na priechod. Práve táto fáza býva aj psychicky najviac vyčerpávajúca. Dieťatko je stále zdanlivo v nedohľadne a rodičom neostáva nič iné, iba sa pasovať s bolesťou (psychickou i fyzickou). Je dobré si v tejto fáze nájsť „svoje miesto“, a teda sa rýchlo zorientovať v tom, kde je najlepšie stáť, čo je najlepšie robiť a hovoriť. Pravdepodobne bude vašou úlohou komunikovať s personálom, ktorý má na vás i manželku svoje vlastné požiadavky. Zachovajte chladnú hlavu a nenechajte sa vytočiť, v prípade že sa personál nespráva empaticky a prívetivo. Najhoršie čo možete v takejto situácii urobiť je urobiť scénu. Rozčúlený personál a manžel žene na pocite bezpečia určite nepridajú.
Sledovať svoju manželku ako sa pasuje s bolesťami počas kontrakcii nie je práve príjemné a muža to núti niečo s tým urobiť. Alebo aspoň niečo povedať. Ja osobne sa snažím v nepríjemných situáciách ľudí rozosmievať. Nedá sa povedať že by to bolo v danej situácii na niečo užitočné. V pôrodnici som si rýchlo uvedomil, že slovami, alebo prílišnou akčnosťou (Prinesiem ti? Potrebuješ? Dám ti?) som potreboval upokojiť najmä sám seba. Keď sme sa prechádzali po nemocničných chodbách a manželka sa o mňa v bolestiach opierala, uvedomil som si, že nič lepšie, ako podoprieť ju a povedať jej „tu som“ sa nedalo. Po prvotnom užierajúcom pocite neužitočnosti som si však uvedomil, že nič užitočnejšie pre svoju manželku urobiť neviem. Neskôr pre mňa bolo povzbudením, že je to stonásobne viac, ako keby som pri nej nebol.
Ženám počas pôrodu lekári obvykle nedovolia jesť ani piť. Pochopiteľne to robí celý proces ešte vyčerpávajúcejším. Niektorí muži sa preto hrdinsky rozhodnú „trpieť spoločne so ženou“ a odoprieť si jedlo a tekutiny. Takéto rozhodnutie je však úplne zbytočné. Žene to nijako nepomôže a muž sa iba oberá o sily, ktoré sa mu zídu, ak ma byť vo fyzickej a najmä psychickej pohode. Je omnoho náročnejšie čeliť stresu s prázdnym žalúdkom či ostať pri plnom vedomí bez potrebných tekutín.
Ak veci nejdú „podľa plánu“, pravdepodobne vám budú každú chvíľu vyzváňať esemesky od vašich blízkych. Mne osobne najprv pripadali nesmierne otravné. Nemal som čas na ne odpovedať a takmer ma hnevalo, že si to rodina neuvedomuje. Keď som si však uvedomil, že bezomňa sa nachádzajú v informačnej tme a možno majú o manželku a o dieťa strach, uvedomil som si, že ich v tom nemôžem nechávať. Prioritou č. 1 bola samozrejme manželka. Každú voľnú chvíľu som však využil na to, aby som odpisoval na esemesky a posielal správy o vyvíjajúcej sa situácii. Tá naša bola totiž mierne komplikovaná a dlho sme nevedeli, či manželka nebude rodiť cisárskym rezom. No a celkovo 16 hodín trvajúci pôrod tiež nikomu nepridával pokoj na duši. Aj preto je dobré si doma nezabudnúť nabíjačku.
Keď sa povie „ide sa tlačiť“, svet akoby nabral novú dimenziu. V tejto fáze už toho veľa nevymyslíte. Manželke môžete ovlažiť čelo, držať ju za ruku (pozor, niekedy je to nepraktické). Je veľkým povzbudením, že dieťa už bude každú chvíľu na svete. Obvykle totiž táto fáza netrvá viac ako pár minút.
S príchodom dieťaťa na svet prichádza aj nával emócii. My s manželkou sme plakali od radosti. Celý svet okolo nás sa akoby zastavil. Je až neuveriteľné ako sa hodiny trápenia na pôrodnej sále dokážu pretransformovať na konečnú radosť a úľavu. Pozoroval som to na svojej manželke, ktorá posledné hodiny pred pôrodom už nedokázala so mnou rozprávať, no v momente keď jej nášho syna priložili na hruď sa akoby prebudila. Slová „nový život“ dostali v tej chvíli nádherné nové rozmery.
Ak budete pôrod prežívať podobne ako ja, čaká vás doma malé prekvapenie. Keď som sa vrátil do bytu, dorazili ku mne všetky potlačené emócie z celého dňa. Plakal som a plakal. Keby sa ma vtedy niekto opýtal či sú to slzy šťastia, alebo slzy smútku, určite by som nevedel odpovedať. Skrátka si na mňa moje emócie počkali a konečne dostali priestor, čo som osobne považoval za nesmierne užitočné.
Čo k tomu dodať? 🙂
Konštruktívna kritika nie je pre rozvoj o nič menej cenná ako pochvala a uznanie. Lenže…
Často si zle vysvetľujeme skryté odkazy, ktoré nám posielajú ľudia okolo nás. Každý deň sa…
Ak máte aspoň jedného priateľa alebo kolegu, ktorý sa neustále chváli a snaží sa vás…
Závistlivé, vždy nespokojné, nedokážu sa z vás tešiť, snažia sa vás vo všetkom prekonať.... Toto…
Mnohí ľudia majú pravidelne problémy s ochranou svojich hraníc: sme zvyknutí komunikovať pokojne a snažíme…
Superinteligenti často zlyhávajú vo veciach, ktoré sú pre ľudí s priemernou inteligenciou ľahké. Otestujeme to?…