Budeme raz všetci spoznávať sami seba cez internet?

Ktokoľvek, kto už v živote použil služby ako sú Spotify, Netflix, Youtube a dokonca aj samotný Google už musí mať skúsenosť s personalizovanými návrhmi toho, čo by sa mu mohlo páčiť. Svetové webstránky a služby majú nekonečné dlhé databázy do ktorých zaznamenávajú každé vaše kliknutie, každý like, každú informáciu o tom, čo máte radi, čo ste dočítali do konca a z akej stránky ste odišli už po dvadsiatich sekundách. Algoritmy, ktoré používajú všetky tieto dáta, každým dňom dokonalejšie predvídajú čo má uživateľ rád.

Ja sám som vďaka internetovým návrhom našiel kopec dobrej hudby, podnetné články, stránky a zaujímavé  YouTube kanály. Dalo by sa povedať, že vďaka tej hore dát, ktoré sa o mne ukladajú na diskoch niekde ďaleko-preďaleko som objavil veci, ktoré by sa ku mne možno nikdy nedostali. Pri uvedomení si tejto myšlienky som si v hlave vzdychol: „Môj počítač ma pozná lepšie ako sa poznám ja sám.“ A nielen to. Dokonca pozná aj mojich blízkych lepšie ako ja sám. A naozaj, zložité algoritmy Googlu by možno vedeli lepšie povedať, aký darček by si k narodeninám priala moja manželka, akú hudbu rád počúva môj brat, alebo dokonca zistiť aká pracovná pozícia by ma mohla zaujať.

Niekomu môže takéto poznanie pripadať dokonca desivé. Veď ak nás prekonajú stroje – kto sme potom my? S túžbou po ľudskosti či možno skôr so strachom pred schopnosťami technológii sa mnohí rozhodli vyhlásiť im tichú (a niekedy aj hlasnú) vojnu. Internet považujú za nebezpečný, komunikáciu cez chat za nedostatočnú. Naozaj nám však technológie môžu na ľudskosti iba ubrať?

Už Sokrates hovoril o tom, že práve poznanie samého seba je cestou k tomu, čo nás robí ľudskejšími. Cez neho sa stávame cnostnými a sme schopní konať správne. Dnes by sa nás možno spýtal akým spôsobom k poznaniu o sebe samom pristupujeme. Či nás naozaj robí ľudskejšími, alebo zakrpatievame a stávame sa otrokmi. Práve ľudskosť je to, čo sa s príchodom technológii a ich rizikami skloňuje najčastejšie. Mnohí bijú na poplach a hovoria o tom, že technológie nás urobili menej ľudskými. Spôsob akým komunikujeme ostáva ochudobnený a ako bolo povedané – už aj sami seba spoznávame práve cez technológie.

Poznanie, ktoré nám internet prináša však nemusíme hneď odmietnúť ako „málo ľudské“. Koniec-koncov informácie, ktoré o nás má sme mu dali my sami. Ich odmietnutím by sme možno odmietli aj kus seba. Odmietnutím kontaktu na diaľku by sme možno odmietli aj kus našich vzťahov. Odmietnutím technológii by sme odmietli aj časť našej vlastnej kultúry.

Personalizované návrhy, reklamy či informácie o vlastnej internetovej stope nás môžu naučiť mnohé o nás samých. K informáciám, ktoré si o nás internet nazbieral môžeme pristúpiť so strachom, alebo „pocitom nahoty“. Ak k ním však pristúpime so zvedavosťou, možno nám poskytnú poznanie samého seba, ktoré by pochválil aj sám Sokrates.

Ja osobne som fascinovaný všetkým, čo nám moderné technológie prinášajú. Priviedli nás bližšie k ľuďom, ktorí sú nám vzdialení, otvorili nám svet poznania a dali nám možnosť povedať svoj názor celému svetu. Nechcem príchod technológii vehementne odmietať a hovoriť, že to nie je „to pravé“. Pri ich používaní však naozaj treba mať napamäti, aby odmietnutí neostali práve naši blízki. Za počítačom môžete bezpečne tráviť aj 8 hodín denne ak dokážete na konci dňa prejaviť lásku svojim blízkym, obetovať sa pre nich a byť pre nich človekom. Nič nás neurobí menej ľudskými. Iba my sami.