ZÁVISLÁ PORUCHA OSOBNOSTI – CHARAKTERISTIKA, PRÍČINY, SYMPTÓMY

Závislá porucha osobnosti je typ poruchy osobnosti charakterizovaný neustálou závislosťou na druhých osobách – na ich prítomnosti a kontakte. Priraďuje sa ľuďom s nízkou sebaúctou, vyhýbajúc sa zodpovednosti za prijaté rozhodnutia. Aké sú príčiny závislej poruchy osobnosti?

Závislá porucha osobnosti – charakteristika

Závislá porucha osobnosti je charakteristická pre ľudí, ktorí sa boja zodpovednosti, majú nízke sebavedomie a sú neschopní sa sami rozhodovať. Títo ľudia sú vnímaní ako bezmocní, nerozhodnutí, submisívni, potrebujú neustálu prítomnosť druhého človeka, ktorý im povie, ako majú žiť. Závislá porucha osobnosti sa vyznačuje vnútorným napätím a ochotou spojiť sa s ostatnými, aby sa ubezpečil, že rozhodnutie tejto osoby je správne. Výsledkom takýchto potrieb je vkladanie dôležitejších a menej dôležitých každodenných rozhodnutí do rúk iných ľudí, neschopnosť klásť požiadavky a niečo od nich požadovať.

Závislá porucha osobnosti – príčiny

Na formovanie závislej osobnosti vplýva veľa faktorov, medzi ktoré patria okrem iného biologické a vývinové faktory, teda vplyv má aj detstvo takéhoto človeka. Biologickými faktormi ovplyvňujúcimi závislú osobnosť môže byť charakter a temperament, s ktorým sa narodíme, teda môže to vyplývať z génov. Vedci sa domnievajú, že výchova môže mať obrovský vplyv na formovanie závislej osobnosti. Nežiaduce rodičovské metódy a udalosti oslabujú sebaúctu. Za závislú osobnosť dieťaťa sú zvyčajne zodpovední rodičia, ktorí prezentovali prehnane starostlivú výchovu. Samotná výchova nie je jedinou príčinou závislej poruchy osobnosti. Je to podmienené aj správaním v rodine, vzťahmi medzi príbuznými a ich správaním.

Závislá porucha osobnosti – príznaky

Závislá porucha osobnosti je choroba zaradená do oficiálnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb a ak má človek aspoň tri z nižšie uvedených symptómov, ide o typ závislej poruchy osobnosti. Tieto príznaky zahŕňajú:

• Prílišné podriaďovanie sa želaniam iných ľudí a podriaďovanie vlastných potrieb iným;
• Pocit neschopnosti rozhodnúť sa za seba;
• Bezmocnosť v situácii osamelosti;
• Nedostatok viery vo vlastné schopnosti a zručnosti;
• Potvrdzovanie rozhodnutí prijatých na dennej báze;
• Strach zo vzťahu alebo rozpadu vzťahu;
• Pocit bezmocnosti;
• Nútené hľadanie nových známostí zo strachu, že zostanete sám.

Najväčším problémom samostatnej osobnosti je presúvanie zodpovednosti za svoj život na iných. Takíto ľudia, ktorí sú sami, sa cítia stratení a bezmocní, nemôžu sami robiť žiadne rozhodnutia – ani tie najjednoduchšie.

O poruche osobnosti všeobecne sme písali tu.

Zdroj