Niekedy sa stáva, že vzťah nie celkom skončí tak, ako by sme si želali. Často počúvam ako je vzťah buď dobrý, alebo komplikovaný. A tie komplikované – tie, v ktorých sú problémy, môžu ovplyvniť sebavedomie, viesť k pocitom viny, hanby, hnevu a úzkostným alebo depresívnym stavom. Tie dobré by teda na druhej strane mali mať kvality prinášajúce spokojnosť, radosť a prispievať k celkovej pohode v živote, prípadne podporiť partnera/partnerku v ťažších obdobiach.

Ako je to teda so vzťahmi, ktoré by sme skôr mohli označiť za vzťahy s „terapeutickým účinkom“?

Počas štúdia som sa často stretával s tým, že k efektívnej terapii je potrebné nadviazať vzťah s klientom. Nestačí používať iba techniky a metódy, ale je potrebné byť prítomný pre človeka ako človek. Terapia teda získava jej efektívnosť cez vzťah.

C.R.Rogers píše, že nakoniec sa vždy dopracujeme k tomu, že to po čom človek túži na úplne základnej úrovni je to, aby bol prijatý taký aký skutočne je – so všetkým.

Práve tu sa nám otvára obrovský priestor, ktorý vzťah poskytuje. Priestor, v ktorom partnerovi môžeme povedať „všetko“ a on/ona nie len počúva, ale počúva aktívne a so záujmom. Inak povedané – poskytuje nám pochopenie a prijatie. Na druhej strane vzťah vyžaduje dať si záležať na tom, aby sme aj my boli tu pre toho druhého v ťažkých obdobiach. Inak povedané v obdobiach stresu.

Pár rád odborníkov:

Štúdia s hravým podnázvom známym zo svadieb „V zdraví a v chorobe“ nám dáva možnosť nahliadnuť do toho, čo možno považovať za terapeutickú podporu, ktorú môžeme poskytnúť svojmu partnerovi pri zvládaní stresujúcich dní. Základom je všimnúť si, že náš partner/partnerka je v nepohode. Mať oči otvorené a mať odvahu a osloviť túto nepohodu, ktorú vidíte. Je potrebné byť si vedomý toho, aké stresory stretli nášho partnera počas dňa. Ako napríklad nedostatok času na svoje úlohy, deadline-y, ktoré mal v práci a čo ho zaťažovalo alebo otravovalo. Jednoducho s čím sa behom dňa musel vysporiadať. Inou dôležitou časťou je dávať najavo, že ste tu jeden pre druhého, keď to potrebujete. Že ste ochotní sa navzájom celou svojou pozornosťou počúvať a pochopiť, že aj on/ona to má vo svojom dni ťažké. Zároveň je ale potrebné aj udržať mieru v tom ako chceme byť nápomocní. Vnucovať svoju podporu môže mať práve opačný efekt. Skôr sa môže uzavrieť a vzdialiť sa.

Americká asociácia psychológov navrhuje, aby sme sa rozprávali otvorene a to o hlbších osobných témach, aby sme ostali naladení na partnera z dlhodobého hľadiska. Okrem toho nám radí, aby sme sa nevyhýbali nezhodám, ale aby sme v nich nebojovali krikom, kritikou útočiacou na osobu, alebo aby sme z nich neušli. Namiesto toho by sme sa mali snažiť zistiť, čo náš partner cíti a snažiť sa pochopiť jeho uhol pohľadu.

Keďže niekde vo svojom vnútri túžime po bezpodmienečnom prijatí, vzťah je priestor, v ktorom máme možnosť ho dostať. Ak ho dostaneme, práve to by malo priniesť želaný „terapeutický“ účinok.

Ešte by som chcel dodať, aby sme neočakávali od vzťahu niečo, čo nie je. Osobne vzťah nevidím ako miesto, kam by sme chodili, pretože potrebujeme zrovnať niečo v sebe. S týmto cieľom budeme mať skôr očakávania, ktoré sa nám len sťažka splnia. Vzťah je pre mňa priestor, do ktorého lásku vkladám a čerpám. Je obojsmerný.