V tomto článku znovu načrieme do knihy Ericha Fromma, ktorá hovorí o Umení milovať. Láskou je pretkaný celý náš život a len ťažko by niekto vedel oponovať názoru, že bez lásky dokážeme naozaj žiť.
Existuje viacero druhov lásky, či už láska partnerská, rodičovská, bratská, či sebaláska. Ak chceme dosiahnuť uspokojenie v individuálnej láske, nemôžeme ju dosiahnuť bez schopnosti milovať svojho blížneho. Bez odvahy. Bez viery. Bez disciplíny a bez pokory. Tieto schopnosti sú však v niektorých kultúrach zriedkavé. Tam, kde sa partneri neradi pokoria a uznajú si chybu. Tam, kde viera vo vzťah „navždy“ stratila svoju hodnotu. V kultúrach, v ktorých zriedkakedy nájdeme v ľuďoch prítomné tieto schopnosti, len málokedy nájdeme ľudí, ktorí sú schopní dosiahnuť schopnosti milovať. Častokrát nachádzame dvoch „zamilovaných“ ľudí, ktorí necítia „lásku“ k nikomu inému. Mnohokrát je tento jav na začiatku vzťahu úplne normálny, ak však pár zotrváva v takomto zovretí dlhší čas, nie je to úplne okej. Zážitok jednoty, ktorý prežívajú je v skutočnosti sebeckosťou à deux, čo znamená sebeckosťou vo dvojici. Tento druh pseudo-lásky patrí k jednej z viacerých foriem rozkladu lásky v modernej spoločnosti. Podobne je to aj s láskou ako „tímovou prácou“ – „my dvaja“ ako tím, ktorý spolupracuje, aby nám bolo dobre. Či už je dobre aj ostatným, to nás nezaujíma. O skúsenosti s odcudzenou obchodnou osobnosťou 20. storočia sa môžete viac dočítať v „The Interpersonal Theory of Psychiatry“ od neopsychoanalytického autora Harry Stack Sullivana. Podobne rozpráva aj o pseudo-forme „bratskej lásky“, ktorú nahradila neosobná slušnosť.
Samozrejme všetci sme trochu „narcisti“, trochu egoisti, keďže pozeráme na svet optikou, ktorá je skreslená práve touto našou narcistickou orientáciou. Uvedieme jednoduchý príklad z praxe – Práve mám 30 minút času kým čakáme na stretnutie s kamarátmi. Rozhodnem sa vyplniť ho nákupom vecí, ktoré potrebujem a ťahám tam so sebou aj svojho partnera/partnerku, zatiaľ čo on/ona by si radšej ostal/a čítal v aute noviny, či odpovedať na e-maily. Keďže ja práve touto aktivitou ušetrím čas, myslím si, že aj môj partner/ka týmto ušetrí čas.
Tak aké základné elementy by mala mať láska, aby bola tým, čo Fromm opisuje ako skutočné „umenie“ milovať z hĺbky svojho bytia? V prvom rade je láske aktívna. Nie je to niečo, do čoho sa len tak „padne“ a „zotrváva sa v tom“. Láska má predovšetkým aktívny charakter – charakter dávania, nie len prijímania. Preto k jej základným elementom patrí:
Netreba však zabúdať, že v našom živote sa každý nachádza na rôznych schodíkoch, ktoré predstavujú osobnostný vývin jednotlivca. Aj schopnosť milovať ako akt dávania závisí na tejto osobnej zrelosti. S týmto úzko súvisí téma objektov lásky. Počuli ste už niekoho hovoriť: ,,Milujem svoju rodinu, ale čo ma po cudzích“? Práve takáto fráza môže naznačovať základnú neschopnosť milovať. Podľa Williama Jamesa, neexistuje tzv. „deľba práce“ – „deľba lásky“.
Láska nie je v prvom rade len vzťahom ku konkrétnej osobe, ale je to postoj, orientácia povahy. Ak milujem len jednu osobu (sebeckosť à deux), a k ostatným sa správam ľahostajne, nepríjemne, opovrhujúco, moja láska nie je naozajstnou láskou. Je len symbiotickým alebo rozšíreným egoizmom (so symbiózou sa stretávame aj pri malých bábätkách do 3-4 mesiacov, kedy dieťa nerozlišuje medzi sebou a matkou. U dospelých však ide o určitý druh egoizmu).
Zapamätajme si, že predpoklad nášho života, nášho šťastia, rastu a slobody je zakorenený len v našej schopnosti milovať. Ak naozaj milujem, milujem všetkých, milujem svet, milujem život. Ak môžem niekomu inému povedať „milujem ťa“, musím byť schopný/á povedať „v tebe milujem všetkých, cez teba milujem svet a cez teba milujem aj seba. Ak je láska povahovou črtou, nebude sa vyskytovať, iba v našom vzťahu k rodine a k priateľom, ale aj vo vzťahu s našimi kolegami, ľuďmi, s ktorými prídem do kontaktu.
Vedci sa rozhodli zistiť, v akých situáciách majú ženy tendenciu šíriť klebety. O výsledky štúdie…
Pri príležitosti Medzinárodného dňa šťastia sme preštudovali knihy a rozhovory populárnych odborníkov súčasnosti - Alfrieda…
Často počúvame o ťažkých deťoch a tínedžeroch. Ťažkých rodičov však nie je o nič menej…
Mnohí ľudia sa s blížiacimi sa 30. narodeninami cítia znepokojení. Na jednej strane sme stále…
Rozpoznať toxický vzťah je mimoriadne ťažké, ak nie ste jeho svedkom, ale účastníkom. Kľúčom je…
Prečo sa cítime nešťastní, aj keď sa zdá, že nám v živote všetko klape? Možno…