SEBAPOŠKODZOVANIE U DETÍ A MLÁDEŽE

Sebapoškodzovanie je akt fyzického ubližovania sebe samému. Je to mechanizmus zvládania, ktorý niektoré deti a dospievajúci používajú na zvládanie emocionálnej bolesti. V tomto článku sa bližšie pozrieme na sebapoškodzovanie u detí a mládeže, vrátane jeho príčin a možností liečby. Porozprávame sa aj o tom, ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom, ktoré bojujú so sebapoškodzovaním.

SEBAPOŠKODZOVANIE U DETÍ A MLÁDEŽE – PRÍČINY

Stále viac detí sa obracia na sebapoškodzovanie. Dôvody môžu byť veľmi zložité preto treba každý takýto prípad posudzovať individuálne – s prihliadnutím na charakter, históriu, jeho životné podmienky či prostredie, v ktorom sa nachádza. Čo za tým môže byť?

Potrebuje podporu – všetky druhy sebapoškodzovania, môžu byť akýmsi volaním o pomoc. Dieťa ešte nevie upútať pozornosť, ale potrebuje podporu okolia.
Nevie sa vyrovnať s problémami – každý človek má nejaké vlastné problémy. Niekedy sú také veľké, že je ťažké sa s nimi vyrovnať. Pamätajte tiež, že každý človek má inú duševnú odolnosť a úplne inú citlivosť, takže iné problémy sa môžu ukázať ako neprekonateľné. To následne vedie k zvýšeniu emocionálneho a duševného napätia, ktoré sa môže dočasne uvoľniť do fyzickej bolesti. Samozrejme, úľava je len dočasná a veľmi zjavná, ale človek v tomto duševnom stave si to neuvedomuje.
Chce si zapadnúť medzi svojimi rovesníkmi – bohužiaľ, ale tiež sa stáva, že sebapoškodzovanie medzi určitými skupinami tínedžerov je považované za niečo žiaduce. V tomto prístupe môže byť autoagresia spôsobená túžbou zapôsobiť na rovesníkov, vytvoriť si pozíciu v skupine a byť akceptovaný. Potreba prijatia u ľudí všetkých vekových kategórií je veľmi dôležitá.
Chce od druhých niečo získať – autoagresiu možno využiť aj z dôvodu vynútenia si konkrétneho správania alebo iných výhod od iných ľudí. Z tohto pohľadu je sebapoškodzovanie dôležitým prvkom citového vydierania.
Trpenie chorobami alebo rôznymi poruchami – rôzne duševné choroby a poruchy osobnosti môžu spôsobiť autoagresívne správanie.
Chcem zabudnúť – fyzická bolesť vám umožňuje sústrediť sa na seba a zabudnúť na iné problémy, ktoré spôsobujú veľa emocionálneho napätia. Fyzická bolesť núti človeka sústrediť sa na neho a nemusí myslieť na problémy, ktoré ho trápia. Toto je zjavný únik z reality.

SEBAPOŠKODZOVANIE U DETÍ A MLÁDEŽE – VAROVNÉ SIGNÁLY

Každý má určitú dávku psychickej odolnosti. To je však niečo, čo má pre každého úplne inú úroveň. Niektorí sú duševne silní a dokážu sa rýchlo prispôsobiť novej situácii a ani ťažké problémy to nedokážu zmeniť.

Čím je dieťa mladšie, tým je menej odolné. Tiež sa neustále vyvíja a je potom náchylné na rôzne psychické poškodenia. Takéto traumy z raného detstva môžu mať dopad na ďalší život človeka a viesť k poruchám v mentálnej a emocionálnej sfére. Medzi najzávažnejšie traumy určite patria:

Fyzické násilie
Psychické násilie
S*xuálne násilie
Žiadny kontakt s rodinou
Smrť rodiča
Zanedbávanie zo strany rodičov
Problémy so závislosťou rodičov

Keď dieťa vstúpi do puberty, teenager začne hľadať nové formy prejavu, hľadá svoju identitu a prechádza procesom odpájania sa od svojich rodičov. Detský svet sa rozširuje a rodičia už nie sú tí najdôležitejší. Teenagerská rebélia je celkom normálny jav, ktorý podstúpi každý tínedžer bez ohľadu na rodinnú situáciu.

Veľký význam má však rodinná situácia – ak je tínedžer, ktorý práve prechádza obdobím rebélie, obklopený milujúcou, podporujúcou rodinou, môže sa spoľahnúť na podporu a medzi členmi rodiny je zdravý vzťah, prejde tento proces čo najlepšie pre všetkých.

Ak sú však v rodine problémy a napätie, dieťa sa necíti milované a prijímané, nedostáva sa mu toľko lásky a pocitu bezpečia, koľko potrebuje, môže mať tínedžerská rebélia naozaj ťažkú podobu. Psychické napätie spojené s ochotou experimentovať a hľadať vlastnú identitu môže viesť k sebapoškodzovaniu.

Niekedy sa však problém sebapoškodzovania môže objaviť aj v rodinách, ktoré si nikdy predtým žiadne problémy nevšimli. Ak vaše dieťa používa sebapoškodzovanie ako formu prejavu alebo riešenia problémov, nevyčítajte si, že ste zlý rodič. Nájdite v sebe silu pomôcť dieťaťu.

DIEŤA POTREBUJE POMOC – PSYCHOLÓG ALEBO PSYCHIATER?

Sebapoškodzovanie je samo o sebe veľmi vážny problém – môže začať od sebapoškodzovania až po skutočné pokusy o samovraždu. Dieťa sa s týmto problémom samo nevyrovná, spolieha sa na to, že mu pomôžete.

Obrovskú úlohu tu zohráva vaša podpora, no v prvom rade musíte vyhľadať pomoc odborníka. Zo začiatku možno nebudete vedieť na koho sa máte obrátiť. Má to byť psychológ alebo psychiater?

Môžete začať návštevou psychológa, aby ste vyhľadali pomoc a podporu. Psychológ má poznatky a diagnostické nástroje, ktoré mu pomôžu pochopiť podstatu problému a jeho rozsah.

Psychológ vás môže viesť aj ďalej – zbaviť sa problému sebapoškodzovania, v prvom rade treba vyriešiť problém, ktorý ho spôsobuje. Problémy môžu byť spôsobené poruchami osobnosti, poruchami nálady alebo duševnými chorobami. Pri liečbe a terapii týchto problémov je potrebná komplexná pomoc – farmakoterapia, ktorej sa venuje psychiater a psychoterapia.

Nika