„Fuj, tá je chudá ako vyžla. Čo má anorexiu? A vidíš tam tú, na prechode? Ja by som si pri takej hmotnosti nikdy legíny na seba nedala. Mala by sa obliekať inak. A tá na rohu? U kaderníčky bola naposledy asi v dobe kamennej…“ Nie. Toto nie je úryvok z dialógu zachyteného náhodne na ulici. To je len mierne scenzurovaná časť myšlienok, ktoré nám prejdú hlavou. Neverila som tomu. Teda, pokiaľ ma na to neupozornila kamarátka. Vraj až 90 percent myšlienok má negatívny charakter. V mysli neustále niekoho hodnotíme, porovnávame sa sním. Buď sa povyšujeme, alebo ponižujeme. Keď sa sami „neustrážime.“ Hodnotíme nielen ľudí vôkol seba, no najmä svoj odraz v zrkadle. Koho tam vlastne vidíte?
Málokto si pri pohľade do zrkadla ako prvé všimne svoje prednosti. Krásnu farbu očí, dlhé vlasy, jedinečný úsmev. Možno tak v amerických filmoch. V praxi to vyzerá tak, že si okamžite všimneme svoje nedokonalosti. Prvé vrásky, nevytrhané obočie, vykúkajúce bruško. Nevyzeráme ako vyretušované modelky z obálok lesklých časopisov. A je to prirodzené. Aj keby ste boli najkrajšou ženou na svete, vždy nájdete niečo, čo vám bude vadiť. Pritom to, čo považujeme za mínus, môže byť jedinečným znamením, ktoré dokresľuje vašu bytosť.
„Celé dospievanie ma trápil veľký nos. Nedal sa zamaskovať. Preto som nosila široké klobúky, ktoré sa postupne stali súčasťou môjho imidžu. Nakoniec sa môj partner namotal práve na môj nos. Vravel, že mi dodáva exotický výzor,” priznáva Katka, ktorá sa naučila, aké dôležité je zmeniť uhol pohľadu. Samozrejme, netreba ísť do ďalšieho extrému a prestať sa o seba starať.
Bežná „údržba“ je nutnosť. Nestaňte sa však otrokmi svojho výzoru.
Sústredenie sa na vlastné nedokonalosti neraz vedie k tomu, že strácame schopnosť prijať kompliment. „Ach, prosím ťa, to za nič nestojí. Moje vlasy? Keby si videla, aké mám rozštiepené končeky…“ Aj vy si radšej ešte naložíte, akoby ste mali prijať kompliment? Tejto téme téme sa určite budeme venovať osobitne, pretože si zaslúži pozornosť.
Prečo máme tendenciu niekoho a niečo neustále hodnotiť, seba nevynímajúc? Tu sú najčastejšie príčiny:
Najdôležitejšie je rozhodnutie. Pevné rozhodnutie toho, že sa viac nechcete porovnávať. Nechcete nikoho hodnotiť. Blízkych, neznámych, ani seba. Pretože si uvedomujete, že keď niekoho hodnotíme, nálepkujeme, že mu tým môžeme ublížiť. To je prvý krok. Ďalej vám môžu pomôcť nasledovné tipy:
Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi a známymi!
Pri príležitosti Medzinárodného dňa šťastia sme preštudovali knihy a rozhovory populárnych odborníkov súčasnosti - Alfrieda…
Často počúvame o ťažkých deťoch a tínedžeroch. Ťažkých rodičov však nie je o nič menej…
Mnohí ľudia sa s blížiacimi sa 30. narodeninami cítia znepokojení. Na jednej strane sme stále…
Rozpoznať toxický vzťah je mimoriadne ťažké, ak nie ste jeho svedkom, ale účastníkom. Kľúčom je…
Prečo sa cítime nešťastní, aj keď sa zdá, že nám v živote všetko klape? Možno…
Nikdy nie je neskoro zamyslieť sa nad svojím životom a rozhodnúť sa pre zmenu, ale…