Rozmaznané dieťa: Dá sa dieťa skutočne rozmaznať?

Dá sa dieťa rozmaznať? Táto otázka trápi mnohých rodičov. Jedna skupina z nich vidí hrozbu rozmaznania takmer vo všetkom. A snaží sa jej „vyvarovať“ už od útleho detstva. „Neber ju/ho na ruky, pretože ho rozmaznáš!“ „Nechaj ho poriadne vyplakať. Dieťa nemôže s tebou cvičiť!“ Neskôr tieto rady naberajú na obrátkach: „Daj mu jednu výchovnú, len tak, preventívne, nech vie, že si s ním husi nepásla!“ 

Existuje však aj druhá skupina rodičov, ktoré vnímajú dieťatko ako čistý, nepopísaný list, do ktorého je neradno zasahovať. Dávajú mu absolútnu voľnosť a slobodu v jeho konaniach a rozhodnutiach. Plnia mu všetko, čo mu vidia na očiach. Rozmaznávanie vnímajú ako prežitok minulosti, mýtus, ktorý v skutočnosti nikdy neexistoval. Ako to teda je? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Rozmaznané dieťa existuje

Rozmaznané dieťa nie je mýtická postava. Stačí po svete chodiť s otvorenými očami a určite skôr či neskôr natrafíte na nejaký exemplár. Môžete ho ľahko „detegovať“ pomocou týchto znakov:

• dieťaťu blízki splnia akúkoľvek požiadavku: áno, aj tú najbláznivejšiu
• dôsledky ostávajú len v slovnej rovine, nikdy sa neuskutočnia: zákaz mobilu, nejaké obmedzenia? Rozmaznané dieťa sa len zriedkakedy dočká splnenia trestov či dodržania dôsledkov za svoje činy
• ochrana dieťaťa pred akoukoľvek negatívnou skúsenosťou
• množstvo materiálnych darčekov
• podplácanie dieťaťa: Veta „Ak budeš dobrý, kúpim ti to a to…“ nie je práve najšťastnejšou výchovnou metódou.
• ignorovanie mravov a zdvorilosti: rozmaznané dieťa sa nemusí nikomu zdraviť, ani pomáhať. Pretože je vedené k tomu, že celý svet sa točí len okolo neho
• dieťa má v rodine hlavné slovo: všetko v rodine sa prispôsobuje vrtochom dieťaťa

Problémom je, že často si rodičia neuvedomujú, že rozmaznávajú svoje dieťa, až do momentu, keď ide do tuhého, keď im voľná výchova prerástla cez hlavu. Dôsledky rozmaznávania sa nemusia prejaviť hneď. Môžu sa prejaviť až v dospelosti. Neschopnosť zvládať frustráciu, nedostatok sebadisciplíny a nedostatok sociálnych zručností sú len niektoré z problémov, ktoré môžu vzniknúť. Dospelí, ktorých v detstve rozmaznávali, môžu mať pocit, že svet sa točí okolo nich, čo môže viesť k problémom vo vzťahoch a v práci.

Zastavte to!

Ak sa chcete pohnúť z miesta, je dôležité priznať si, že máte problém. Že máte doma rozmaznané dieťa. Už len priznanie skutočnosti vám pomôže pohnúť sa z miesta, pretože nestrkáte hlavu do piesku. Ďalej vám môžu pomôcť nasledovné tipy:

1.  Stanovte jasné hranice: a dodržujte ich. Aj keby sa mala vaša ratolesť postaviť na hlavu, nepovoľte ani o milimeter. Dodržiavanie hraníc je vo výchove kľúčové. Pomôže to dieťaťu pochopiť, že nie všetko v živote je automaticky dostupné a že na niektoré veci sa musí čakať alebo si ich zaslúžiť.
2. Pomôžte dieťaťu budovať empatiu: pomôže mu z pohľadu malého egoistu prepnúť sa na svoje okolie, pozrieť sa zoširoka na tento svet. Všetci sme súčasťou jednej mozaiky. Čím skôr to dieťa pochopí, tým lepšie sa mu bude fungovať v spoločnosti.
3. Naučte ho zvládať negatívne emócie: ukážte mu, že tým, že sa rozplače alebo urobí scénu, nezmení situáciu vo svoj prospech. Porozprávajte sa s ním o tom, že všetci sa stretávame s negatívnymi emóciami. Učiť sa ich zvládať je nevyhnutnou súčasťou osobnostného rastu.
4. Zapojte ho do domácich povinností: je to normálne. Všetci máme nielen práva, ale aj povinnosti. Ak dieťa priloží ruku k spoločnému dielu, pomôže mu to aspoň trošku prekročiť vlastný egoizmus.

Na záver počítajte s tým, že rozmaznané dieťa nebude nadšené zmenou prístupu. Môže byť na vás odporné, kričať, zvyšovať hlas, robiť scény, dokonca vysloviť slová, ktoré vás zabolia. Je to normálny proces a znak toho, že idete správnou cestou. Nedajte sa zlomiť a vydržte. Výsledok sa určite dostaví. Je to otázka času. Držíme palce!