Prečo inteligentní ľudia často robia hlúpe chyby: 4 vysvetlenia

O vašich duševných schopnostiach nepochybujete ani vy, ani vaše okolie. Ste bývalý výborný študent a intelektuálne centrum každého tímu. A predsa niekedy v tej najneočakávanejšej chvíli urobíte také smiešne chyby a prijmete také absurdné rozhodnutia, že je čas chytiť sa za hlavu. Prečo?

Mať vysoký intelekt je príjemné a výhodné: podľa štatistík inteligentní ľudia zarábajú viac a dokonca žijú dlhšie. Výraz “beda z inteligencie” však nie je bez vedeckého opodstatnenia.

JE TO NAOZAJ PRAVDA

Shane Frederick, profesor na Yale School of Management, uskutočnil štúdiu, ktorá vysvetľuje, prečo sa racionálne myslenie a inteligencia vždy nesprevádzajú. Požiadal účastníkov, aby vyriešili niekoľko jednoduchých logických úloh. Napríklad: “Bejzbalová pálka a loptička spolu stoja dolár a desať centov. Pálka má o dolár vyššiu hodnotu ako loptička. Koľko stojí loptička?”

Ľudia s vysokým IQ častejšie vymažú nesprávnu odpoveď: “10 centov” bez dlhého premýšľania.

Ak ste sa aj vy pomýlili, necíťte sa zle. Viac ako polovica študentov Harvardu, Princetonu a MIT, ktorí sa zúčastnili štúdie, vyriešila problém rovnako. V skutočnosti je správny jeden cent.

Ukázalo sa, že akademicky úspešní ľudia pri riešení problémov v mysli skutočne robia viac chýb. Hlavným dôvodom chýb je prílišná dôvera vo vlastné schopnosti.

Aj keď riešením logických hádaniek, ako je tá spomínaná, netrávime často čas, funkcie myslenia, ktoré sú pri tom zapojené, sú podobné tým, ktoré používame každý deň v bežnom živote. Ľudia s vysokým IQ sa teda na pracovisku často dopúšťajú trápnych omylov.

PREČO SA TO DEJE

Travis Bradbury, autor bestsellerov o emocionálnej inteligencii, uvádza štyri dôvody.

1. Prílišná sebadôvera

Sme zvyknutí rýchlo dávať správne odpovede a niekedy si ani neuvedomujeme, že odpovedáme bez rozmyslu.

“Najnebezpečnejšie na chybách intelektuálne vyspelých ľudí je to, že si neuvedomujú, že sa môžu mýliť. Čím je chyba hlúpejšia, tým ťažšie je pre človeka priznať, že ju urobil,” hovorí Travis Bradbury. – Ľudia s akoukoľvek úrovňou inteligencie však trpia “slepými miestami” vo vlastných logických konštrukciách. To znamená, že si ľahko všimneme chyby iných ľudí, ale svoje vlastné nevidíme”.

2. Nedostatok vytrvalosti

Keď všetko ide ľahko, ťažkosti vnímame ako niečo negatívne. Ako znak toho, že na úlohu nestačíte.

Keď si inteligentný človek uvedomí, že má pred sebou veľkú a ťažkú prácu, často sa cíti stratený.

Nakoniec radšej robí niečo iné, aby si potvrdil pocit vlastnej hodnoty. Zatiaľ čo vytrvalosť a tvrdá práca mu po čase môžu priniesť úspech aj v oblastiach, ktoré mu pôvodne neboli dané.

3. Zvyk riešiť niekoľko úloh naraz

Takíto ľudia myslia rýchlo, a preto sú netrpezliví, radi robia niekoľko vecí naraz, pričom majú pocit, že sú neobyčajne výkonní. Nie je to však pravda. Multitasking nás nielenže robí menej produktívnymi: tí, ktorí sú neustále “roztržití”, v skutočnosti strácajú na tých, ktorí sa radšej venujú výhradne jednej činnosti naraz.

4. Neschopnosť prijať spätnú väzbu

Inteligentní ľudia nedôverujú názorom iných. Ťažko sa im verí, že existujú odborníci, ktorí im môžu poskytnúť adekvátnu spätnú väzbu. Nielenže to odrádza od vysokého výkonu, ale môže to viesť aj k toxickým vzťahom v práci a v osobnom živote. Preto by mali rozvíjať emocionálnu inteligenciu.