Othellov syndróm je psychotická porucha, ktorá môže zničiť mnoho vzťahov a rodín. Spočíva v pocite paranoidnej žiarlivosti, ktorá je neopodstatnená akýmkoľvek racionálnym spôsobom. Táto duševná choroba sa tiež niekedy označuje ako alkoholové šialenstvo, aj keď nie je celkom jasné, prečo je šialenstvo zo žiarlivosti častejšie u osôb požívajúcich alkohol. Je však známe, že sprevádza priebeh ďalších duševných chorôb.

Názov Othellov sýndrom pochádza od jedného zo Shakespearových hrdinov, ktorý bojoval s podobným problémom a v dôsledku toho zabil svoju milovanú. Prvýkrát tento termín použil anglický psychiater John Todd, ktorý tiež klasifikoval charakteristiky chorobnej žiarlivosti. Sexuálna posadnutosť a žiarlivosť sú nebezpečné a najčastejšie vedú k fyzickým, psychologickým a vážnym problémom pre osobu žijúcu pod neustálym obviňovaním. Muži najčastejšie trpia Othellovým syndrómom.

Othellov syndróm – čo to je?

Osoba s Othellovým syndrómom je sprevádzaná poruchami žiarlivosti. Takýto muž svoju partnerku neustále podozrieva z podvádzania a neverí jej. Má všetky znaky klamného syndrómu. Šialenstvo žiarlivosti je preto klamná psychóza.

Tým však samotná žiarlivosť nekončí. Othellov syndróm je spočiatku dosť mierny a človek, ktorého sa to týka, sa môže javiť ako veľmi starostlivý a oddaný vzťahu. Časom sa úzkosť zmení a nesplnené očakávania spôsobujú čoraz väčšiu frustráciu, hnev a neskôr podozrenie. Je dôležité – najmä na začiatku vzťahu zachytiť okamih, keď sa obyčajná zdravá žiarlivosť zmení na pokus o uväznenie.

Ďalším stupňom Othellovho syndrómu je, keď paranoja spôsobuje agresiu. Jej predmetom nie je len partner, ale aj ďalší ľudia podozriví zo zatajenia pravdy pred pacientom. Osoba, ktorá zápasí s Othellovým syndrómom, neovláda svoje emócie a na únik z problémov často užíva alkohol a iné drogy, čo problém len zhoršuje. Osoba trpiaca Othellovým syndrómom sa nebude vyhýbať prezeraniu osobných vecí, textových správ či dokonca inštalácii kamier. Často zanedbáva svoju každodennú prácu, domáce aktivity a prenasleduje partnera, fotí si ho alebo si najme detektívov. Snaží sa dokázať svoju pravdu za každú cenu.

Je Othellov syndróm dedičný?

Othellov syndróm má rôzne príčiny. Najčastejšie postihuje ľudí, ktorí sú:

• závislý od alkoholu,
• závislý od drog a iných omamných látok,
• trpiaci paranoidnou schizofréniou,
• zápasí s traumou po predchádzajúcom vzťahu alebo s extrémne nízkou sebaúctou.

Othellov syndróm sa nazýva aj šialenstvo po alkohole, mohlo by sa zdať, že táto droga je hlavnou príčinou jeho vývoja. Koniec koncov, nie každý človek, ktorý požíva alkohol, má túto chorobu. Väčšia pravdepodobnosť vzniku Othellovho syndrómu je spojená s paranoidnou osobnosťou pacienta sprevádzanou poruchami súvisiacimi s podozrením. Podstata syndrómu je preto hlbšia a alkohol ho spúšťa iba ako katalyzátor.

Je teda Othellov syndróm dedičný alebo sa vyvíja ako získané ochorenie? Nie je to geneticky prenosné samo o sebe, ale môže to byť dôsledok duševných chorôb, ktorú môžeme dediť po svojich predkoch. Genetické faktory sú dôležité napríklad pri paranoidnej schizofrénii spojenej s Othellovým syndrómom.

Je tiež potrebné dodať, že podľa mnohých terapeutov príčinou Othellovho syndrómu môže byť nevedomý strach z opustenia a zrady. Takýto človek nedobrovoľne začne premieňať svoje obavy na svoje okolie, v tomto prípade na blízkeho partnera. Každé správanie, pohľad a slovo sa interpretuje ako dôkaz nevery, ktorý sa premieta do pocitu ublíženia a obvinenia.

Othellov syndróm a povinná liečba – je to dobré riešenie?

Určite je lepšie, keď si to človek, ktorý potrebuje pomoc, uvedomí a chce vo svojom živote niečo zmeniť. Paranoidi sa však obvykle bránia proti terapii v domnení, že sú zdraví a že ich hnevá iba vonkajší svet. Aj keď človek trpiaci Othellom chodí na terapiu pod tlakom straty milovaného človeka, neznamená to zlepšenie. Vzdanie sa alkoholu a abstinenčný syndróm často zhoršujú príznaky žiarlivosti na nepríčetnosť, a ak navyše dôjde k odmietnutiu užívať antipsychotické lieky, problém sa začne opäť zhoršovať.

Potrebná je však pomoc psychiatra, najmä u agresívnych ľudí. Ak sa chorý človek stane nebezpečným, vznikne fyzické násilie alebo psychický teroror proti partnerovi, deťom a iným osobám, môže byť na základe súdneho príkazu podrobený nútenému ošetreniu. Proces, psychoterapeutický aj farmakoterapeutický, je dlhý a jeho účinky sú neisté. Niekedy sa dosiahne iba čiastočné zlepšenie.

 Zdroj