NIKDY NEHOVORTE SVOJMU DIEŤAŤU TÝCHTO 4 VECÍ!

Zdroj

V živote každého rodiča sú chvíle, keď vybuchne. Stáva sa to v rôznych situáciách: všetko sa zhoršuje, nepríjemnosti sa hromadia a dieťa si vyžaduje pozornosť práve vtedy, keď sa potrebujeme zhlboka nadýchnuť.

Výbuch emócií môže spôsobiť úplne triviálna vec, a hoci to všetko trvá len chvíľu, má takáto explózia vážne následky. Každý rodič nechtiac povie svojmu dieťaťu slová, ktoré spôsobujú bolesť, hnev alebo strach. Prečítajte si, aké slová dieťaťu nikdy nehovorte.

“Daj mi pokoj!”

Rodič, ktorý je svojim deťom vždy k dispozícii a nikdy nesníva o chvíli pokoja, je niekto, koho môžeme smelo zaradiť do skupiny svätých. Oddych od svojich detí vám umožní „dobiť batériu“, získať odstup, ktorý je jednoducho nevyhnutný. Kvôli vlastnému zdraviu a zdraviu svojich detí sa uistite, že máte počas dňa chvíľku len pre seba – čas potrebný na regeneráciu svojich síl (nielen fyzických, ale predovšetkým psychických).

Existuje však aj druhá strana mince – situácia, keď dieťa príliš často počuje: „nechaj ma samého, neruš ma, som zaneprázdnená“. Ak dieťa počuje tieto slová viackrát denne, začne usudzovať, že nemá zmysel sa nič pýtať svojej matky, pretože nemá čas. Matka preto prestáva byť dôveryhodná a dieťa začne hľadať inde niekoho iného, kto ho bude počúvať a rozumieť mu. Chcete byť rodičom, s ktorým váš tínedžer nerozpráva?

Ďalším problémom tohto postoja je intenzívny boj o pozornosť rodiča, pretože dieťa siaha po rôznych spôsoboch, ako zabezpečiť, aby sa o neho rodič staral: kričať namiesto rozprávania, plakať namiesto pýtania sa a byť agresívne.

“Neplač!”

Plač je najlepší spôsob, ako vaše dieťa vyjadruje svoje emócie. Plače, keď sa cíti smutný, nahnevaný, bezmocný, frustrovaný alebo ustráchaný. Je prirodzené, že rodičia chcú ušetriť svojmu dieťaťu všetky tieto emócie, ale nedá sa to a určite to nepomôže, keď im zakážete tento prejav. Dieťa sa nielenže necíti lepšie, ale tiež sa učí, že všetky „ťažké“ emócie sú niečo trápne, čo by sa malo skrývať hlboko vo vnútri a neodhaľovať ich.

Čo je možné v takejto situácii urobiť, je pomôcť dieťaťu rozpoznať pocity a prejaviť ich ako akceptované.

„Nemôžeš byť ako …?“

Uvádzať ostatných ako príklad a porovnávať ich so súrodencami alebo priateľmi sa javí ako taká lákavá vzdelávacia metóda … Aby ste pochopili, aké neefektívne to je, myslite len na to, čo by sme cítili, keby náš manžel povedal „nemohla by si variť ako moja mama?“ Bude vás takéto porovnávanie motivovať k tomu, aby ste niečo robili? Pocítite nadšenie pracovať na sebe? Vaše dieťa sa vyvíja vlastným tempom a jeho porovnanie s niekým iným mu iba ukáže, že chcete, aby bolo iné, aby urobilo niečo, na čo nie je (a nemusí byť nikdy) pripravené.

„Prestaň, pretože …“

Hrozba trestu zvyčajne vyplýva z frustrácie rodičov a tiež nie je účinná – vidina výprasku nezabráni dieťaťu v ťahaní za kábel. Áno, potrestané dieťa to prestane robiť, ale nie preto, že „pochopilo“ svoju chybu, ale preto, že trpí, plače – jeho pozornosť bola odklonená od toho, čo robil. Možno je teda v takýchto situáciách lepšie odvrátiť pozornosť dieťaťa bez toho, aby ste sa uchýlili k fyzickému alebo slovnému zneužívaniu? Aj u starších detí prináša táto forma disciplíny oveľa horšie výsledky ako rozprávanie alebo vysvetľovanie.