KEĎ CHCE ČLOVEK DOMINOVAŤ. RIVALITA VO VZŤAHU

Zdroj

V láske by malo byť všetko rovné. Podpora, pochopenie, ale aj vlastný priestor. Snívame o partnerstve, bezpečí a porozumení, vďaka ktorým si slovo „vzťah“ spájame s nerozbitným putom. Čo však, keď spomínané puto namiesto toho, aby ho spájalo, obmedzuje, zotročuje a stále viac obopína a jeho súčasťou je rivalita?

Aká by mala byť „rovnováha síl“ v úspešnom vzťahu?

Úspešné vzťahy sú také, v ktorých sa stretávame so zrelosťou, reflexiou a empatiou a obaja partneri majú priestor na uspokojovanie svojich potrieb, vrátane autonómie, t.j. správať sa k partnerovi ako k rovnocennej, nezávislej osobe, ktorá má právo na vlastný názor, presvedčenie a postoje.

Čo však spôsobuje narušenie tejto rovnováhy?

Naše fungovanie vo vzťahoch ovplyvňuje predovšetkým výchova. Práve z domova čerpáme vzory vzťahov, aj z hľadiska nadvlády či podriadenosti. Pozorovanie manželstva rodičov, citové puto s matkou – to sú základy, na ktorých staviame vlastné vzťahy. Samozrejme, každý pár má svoje pravidlá nadvlády a sféry vplyvu (napr. stereotypne, muž je zodpovedný za finančné záležitosti a žena za domácnosť), problém začína, keď dôjde k celkovému prevzatiu moci. Základným princípom v partnerstve je znak rovnosti medzi dávaním a prijímaním.

Z akých dôvodov si partneri začnú medzi sebou konkurovať?

Rivalita a boj o moc je často druh hry, ktorá nám umožňuje uvoľniť emócie, zakamuflovať to, čo je vo vzťahu skutočne dôležité, o čom sa bojíme alebo o tom nevieme rozprávať. Najčastejšie ide o zúfalý pokus upútať partnerovu pozornosť alebo ho potrestať za to, že nám nedal niečo, čo je pre nás veľmi dôležité. Dominujeme, pretože sa vo vzťahu cítime neisto a chvejúci sa pocit bezpečia spôsobuje, že si tento deficit kompenzujeme.

Rivalita vo vzťahoch je často únikom od toho, čo je pre nás skutočne dôležité, no náročné na emocionálnej úrovni (úzkosť, traumatické situácie, nízke sebavedomie, nespracovaný smútok). Samozrejme, existujú celkom dobre fungujúce dvojice, vybrané na základe komplementárnosti vlastností a potrieb (on je dominantný, ona submisívna, no zdieľajú ich spoločné záujmy, podobné životné postoje, priority a pod.).

Stojí za to pripomenúť, že starať sa o vzťah znamená aj starať sa o seba vo vzťahu. Môžete začať tým, že si položíte otázku: mám radšej byť šťastný alebo mať vždy pravdu…?