Tieto funkcie sú spojené s prefrontálnymi oblasťami čelnej kôry a vyvíjajú sa ako posledné, približne od 18. do 20. roku života. Ich vývoj ovplyvňuje mnoho faktorov:
Všetci máme rôzne plánovacie schopnosti, ktoré sú podmienené rôznou úrovňou rozvoja riadiacich funkcií. Tí, ktorí sú slabo vyvinutí, nesledujú čas, “necítia” jeho beh (ako vážka v Krylovovej bájke) – vždy si myslia, že “to stihnú”. Takíto ľudia potrebujú vizualizáciu, ktorá zameriava pozornosť na konečný termín splnenia úlohy.
Svoj čas si môžete naplánovať pomocou Ganttových diagramov (môžete si ich vytvoriť napríklad v programe Excel alebo v tabuľkovom procesore Google), ktoré vám pomôžu vidieť celý rozsah úloh s konkrétnymi termínmi a primerane posúdiť vaše pracovné zaťaženie. Vhodná je aj tabuľa kanban, ktorá vizualizuje aktuálnu fázu plnenia úlohy. Podobný prístup je implementovaný v softvéri na riadenie projektov Trello.
Ak je náročné sledovať veľký tok prípadov, je možné využiť služby, ako je ruská aplikácia Singularity, kde môžete úlohy zoskupovať do projektov, označovať ich, zvýrazňovať farbami alebo ikonami – vizuálne usporiadať chaos prípadov a pustiť sa do práce.
2. PSYCHOLOGICKÝ STAV
Zvýšená úzkosť sťažuje stanovenie priorít; všetky úlohy sa zdajú byť rovnako dôležité. Ak človek pod vplyvom obáv pochybuje o svojich schopnostiach, jeho plány nebudú konkrétne. Pri depresii si človek robí plány na najbližší deň alebo dva bez toho, aby ich pomeral s možnými budúcimi udalosťami. Výskumy potvrdzujú, že v depresívnych a úzkostných stavoch je ovplyvnená pamäť, ako aj schopnosť sústrediť sa a presúvať pozornosť. Dodržiavanie plánov teda môže byť tiež ťažké.
Pre ľudí v depresii je dôležité, aby sa neupínali na plánovanie a nechytali sa zložitých aplikácií, ktoré im budú neustále pripomínať úlohy a nedodržané termíny. Podstatné veci si môžete naplánovať pomocou jednoduchých nástrojov, ako je plánovač alebo kalendár Google. Môžete sa obrátiť na prístup, ako je bullet journaling, kde si môžete naplánovať akékoľvek úlohy, vytvárať zoznamy a pravidelne sa zamýšľať nad výsledkami.
3. RIGIDITA
Táto osobnostná črta sa prejavuje zvýšenou pozornosťou k drobnostiam, ťažkosťami s prepínaním a všeobecnou “nepružnosťou”. Rigidný človek si dokáže vytvoriť dokonalý plán na akékoľvek obdobie. Ale vplyv vonkajších okolností a potreba zmeniť plán je pre neho katastrofou. Nebude schopný vzdať sa svojich plánov a namiesto činnosti bude ľutovať, že sa neuskutočnili.
Vytvorenie hlavného plánu a niekoľkých náhradných pomôže takémuto človeku naladiť sa na možné zmeny. Kalendár alebo diár tu nestačí, rigidní ľudia potrebujú flexibilnejšie plánovacie nástroje, napr. aplikácie na riadenie času, v ktorých je možné poskytnúť niekoľko variantov vývoja situácie, úlohy sa dajú rozdeliť na čiastkové úlohy, dajú sa spájať do projektov a skupín.
4. SANGVINICKÝ TEMPERAMENT
Sangvinici, ktorí sa vyznačujú optimizmom, často vnímajú plánovanie ako niečo “neprirodzené”, čo narúša prirodzený chod vecí a bráni šťastnému zvratu osudu. Človek si však plánovaním môže udržať jednoduchý život, pokiaľ dokáže “stráviť” množstvo prichádzajúcich úloh.
Podľa štúdií je človek schopný začať a dokončiť maximálne 7 vecí denne. Sangvinickí ľudia môžu na zvládnutie svojej pracovnej záťaže používať najbežnejšie zoznamy úloh, aby nestratili zo zreteľa to, čo je dôležité, ale zároveň nevytvárali tlak na svoju psychiku.
Kontrolné zoznamy sú pre sangvinikov dobrým nástrojom plánovania. Dôkladnejšia príprava na udalosť zvyšuje šance na “šťastnú náhodu” a umožňuje nepremeškať šťastie. Istá osoba si napríklad naplánovala výlet, zbalila sa podľa vopred pripraveného zoznamu, vzala si lekárničku a nakoniec sa ako jediná z celej spoločnosti vyhla rotavírusu.
5. POSTCOVID
Aktuálnym problémom sú kognitívne poruchy po kovide, ktoré môžu pretrvávať rok alebo dlhšie. Postihnuté sú predovšetkým pozornosť a pamäť.
Ak neustále vynechávate dôležité úlohy alebo máte problém prijať veľkú úlohu, skúste si plánovanie čo najviac zjednodušiť a zautomatizovať pomocou špeciálnych aplikácií: nastavte si opakujúce sa úlohy, vizualizujte plán, zvýraznite dôležité úlohy pomocou farieb alebo vhodných ikon.
Pri takýchto poruchách je užitočné vykonávať úlohy v krátkych fázach a striedať ich s odpočinkom. Na to je vhodná metóda Pomodoro – v origináli zahŕňa prácu v 25-minútových úsekoch s 5-minútovou prestávkou, ale v špeciálnych aplikáciách s časovačom možno tieto časové úseky meniť.
ADD, a už vôbec nie ADHD, teda nie je najčastejšou príčinou problémov s plánovaním a riadením času. Nehľadajte diagnózy – nájdite si vhodné nástroje, vytvorte si plány a postupujte podľa nich vlastným tempom.
