Dospelý alebo zamilovaný: prečo na vás váš manžel už nežiarli

Žiarlivosť môže byť tichá a smutná, môže byť násilná a vzbudzovať shakespearovské vášne. Čo však robiť, ak vo vzťahu vôbec nie je? Psychológovia upokojujú: neponáhľajte sa myslieť si, že to svedčí o ochladnutí citov.

Žiarlivosť sa niekedy zdá byť skutočne archaickým pocitom, ktorý už nemá v modernom svete miesto. Kult osobných hraníc a sebalásky, nová etika a nové slovo “spolupatričnosť”, ktoré znamená, že by ste mali mať dobrý pocit z toho, čo je príjemné vášmu blízkemu… A predsa sa nám stále nepáči, keď niekto, na kom nám záleží, trávi čoraz viac času s niekým iným – a ešte menej, keď ho niekto iný očividne priťahuje.

S ČÍM SÚVISÍ ŽIARLIVOSŤ

Žiarlivosť je často spôsobená zvýšeným pocitom vlastníctva – keď si jeden z partnerov nárokuje práva nad tým druhým a verí, že mu patrí úplne a nedeliteľne.

Úplne sa zbaviť tohto pocitu je pravdepodobne nemožné,” hovorí klinická psychologička Kira Makarova. – Vo väčšej či menšej miere je vlastný každému, ale musíte ho vedieť ovládať – tomu hovoríme emocionálna inteligencia.

Neschopnosť vyrovnať sa so žiarlivosťou a ovládať ju môže naznačovať, že máte nezrelú osobnosť. Zároveň sa aj navonok pokojný človek môže cítiť zranený, oklamaný a zanedbávaný – v takom prípade je dôležité rozpoznať svoje pocity a hovoriť o nich s partnerom, aby ste dospeli k nejakému kompromisnému riešeniu.

ČO AK NIE JE ŽIARLIVOSŤ?

Ak teda napríklad manžel po niekoľkých rokoch manželstva prestal na svoju ženu žiarliť, dá sa povedať len toľko, že svoje pocity si necháva pre seba, pretože na tento druh záchvatov hnevu už dostatočne “vyrástol”.

Ďalšou možnosťou je, že svoju manželku vníma ako sebestačnú osobu, ktorej práva a slobody treba rešpektovať.

Alebo možno svojej manželke jednoducho dôveruje a je si istý, že ho nikdy nepodvedie.

“Ak manžel neprejavuje žiarlivosť, je to norma a nie dôvod na obavy, – je si istá Kira Makarova. – Ak sa v jeho správaní v poslednom čase niečo zmenilo, musíte analyzovať, čo to je, a konať podľa situácie. Pamätajte si: žiarlivosť nie je znakom lásky ani príznakom, je to vlastnosť osobnosti”.

PREČO SA ZAUJÍMAME O NEDOSTATOK ŽIARLIVOSTI?

Zatiaľ čo niektoré ženy sa snažia príliš žiarlivého muža upokojiť, iné sa obávajú, že sa ich manželia dostatočne nezaujímajú o ich život.

Psychológ sa domnieva, že kľúčom tu nie je absencia žiarlivosti, ale pocit, že sa vo vzťahu niečo zmenilo nie k lepšiemu. Partneri sa napríklad stali voči sebe ľahostajnejšími, majú čoraz menej spoločných záujmov, častejšie trávia čas oddelene a pocit blízkosti sa vytráca. Možno sa vytratil sexuálny záujem alebo má jeden z partnerov inú osobu, ktorej venuje leví podiel svojho času a pozornosti.

V tomto prípade sa oplatí zaoberať sa nie nedostatkom žiarlivosti ako takej – ale tým, čo sa vo vzťahu globálne deje a prečo. A možno je lepšie robiť to spolu s rodinným terapeutom.