Zdroj

Disociatívne poruchy osobnosti sú špecifickou reakciou tela na veľmi ťažké zážitky. Spôsobujú rôzne druhy somatických a psychických symptómov. Ich cieľ je vo všeobecnosti jediný – odvrátiť myseľ od vážnych emocionálnych problémov, ktoré nie sú žiadnym spôsobom prepracované. Odkiaľ pochádzajú disociatívne poruchy? Ako sa prejavujú? Dajú sa vyliečiť? Odpovede na tieto otázky nájdete nižšie. Pokračujte v čítaní!

DISOCIATÍVNE PORUCHY – ČO SÚ

Disociatívne poruchy sa tiež nazývajú konverzné poruchy. Psychiatria používa pojem „separácia“ vo veľmi špecifickom kontexte. Ide o oddelenie toho, čo spolu vo všeobecnosti úzko súvisí. Teda oddelenie pamäti, rôznych vnímaných podnetov a vedomia.

Americká klasifikácia chorôb však konverziu považuje za rôzne somatické symptómy, ktoré sa objavujú u ľudí a úzko súvisia s rôznymi nevyriešenými duševnými konfliktmi.

Je tiež potrebné si uvedomiť, že každý človek zažíva fenomén disociácie. Hovorí sa o ňom napríklad, keď začnete snívať, a tým sa odtrhnete od reality. Tento jav je však úplne prirodzený a nemal by byť dôvodom na obavy. Tento typ disociácie nie je rovnaký ako disociačná porucha.

DISOCIATÍVNE PORUCHY – PRÍČINY

Disociatívne poruchy sa môžu vyvinúť v reakcii na veľmi stresujúcu, traumatickú udalosť v živote človeka. Medzi takéto traumatické udalosti patria okrem iného:

  • Sexuálne obťažovanie
  • Znásilnenie
  • Obťažovanie
  • Fyzická a psychická agresivita
  • Autonehoda
  • Teroristický čin
  • Autonehoda

Tých udalostí môže byť oveľa viac. Koniec koncov, každý človek má svoju vlastnú úroveň citlivosti a rôzne veci ho môžu ovplyvniť a viesť k rozvoju disociačných porúch.

DISOCIATÍVNE PORUCHY – SYMPTÓMY

Príznaky disociačných porúch môžu byť veľmi odlišné a závisia od konkrétneho typu disociatívnej poruchy. Určite však takéto poruchy majú veľmi negatívny dopad na celý ľudský život. Osoba s disociačnou poruchou môže stratiť kontrolu nad svojím telom alebo identitou. Takéto poruchy môžu človeka úplne odrezať od vonkajšieho sveta.

DISOCIATÍVNE PORUCHY – LIEČBA

Stáva sa, že niekedy disociatívne poruchy prechádzajú samy. S tým však netreba počítať a problém netreba podceňovať. V prípade disociatívnych porúch je veľmi dôležité začať s terapiou.

Kľúčom k tomu, ako sa zbaviť disociatívnych porúch, je prepracovať sa cez konflikty a emocionálne problémy, ktoré k nim viedli. Psychoterapia je však v tomto prípade najdôležitejšia a netreba sa jej vyhýbať, pretože vám dáva šancu znovu získať kontrolu nad vlastným životom a zbaviť sa disociatívnych porúch.

Najčastejšie využívaná psychoterapia je v kognitívno-behaviorálnom prístupe, aj keď veľmi často terapeuti využívajú aj iné prístupy, prispôsobené konkrétnemu prípadu. Prognóza je v tomto prípade veľmi dobrá – ak pacient podstúpi terapiu, má veľkú šancu na úplné uzdravenie.

Stáva sa aj to, že sa využíva farmakoterapia – najmä vtedy, keď poruchy znemožňujú podstúpiť terapiu. Ide im najmä o upokojenie príznakov do takej miery, že môžete začať pracovať na odstránení príčiny poruchy.