Čo je desivejšie: byť unavený alebo nevedieť relaxovať?

Čo je pre vás únava: “neprijateľný luxus”, normálny dočasný jav alebo trvalý stav? Viete, ako zmerať vlastnú únavu, viete, kedy “spomaliť” a načerpať nové sily?

AKO ĽUDIA VNÍMAJÚ ÚNAVU

Strach

Stretol som sa s ľuďmi, ktorých strach z únavy oberá o schopnosť aktívne žiť a konať. Myslia si, že únava je takmer smrteľná. Starostlivo pred ňou chránia seba a svojich blízkych. Niektorí ľudia prepadajú panike, keď vidia unavené dieťa, a sami vnímajú únavu ako niečo neprirodzené a ohrozujúce ich život a zdravie.

Neuznávajú ho

Stretol som sa aj s tými, ktorí nevedia prežívať únavu, nedovolia si uznať, že vôbec existuje. Pre takýchto ľudí zážitok úbytku síl, vlastných obmedzení, potreba odpočinku, relaxácie, prepínania jednoducho neexistuje. Pracujú ako hodinky, myslia bez prestávky, reagujú na akýkoľvek podnet zvonka, pričom nie sú schopní vypnúť telefón, odpojiť sa od úloh a problémov. Bezmocnosť je pre nich nebezpečným nepriateľom, relaxácia hrozí katastrofou.

Sú unavení, aj keď nič nerobia

Viackrát som sa stretol s tými, ktorí na pohľad niekoho iného len zaháľajú: nerobia žiadnu dôležitú, ba ani nedôležitú prácu, všetko odkladajú, nevedia sa prekonať, ani posteľ si nedokážu vynachváliť, ale napriek tomu sa cítia nesmierne unavení.

ČO OVPLYVŇUJE POCIT ÚNAVY

Vnútorná energetická rezerva

Únava je prirodzeným dôsledkom toho, že sme do niečoho vložili svoju energiu. Ak máme veľa energie, sily, vnútorných zdrojov, môžeme do toho veľa investovať. Ak nemáme veľa energie (ako to býva u chorých ľudí, niektorých starých ľudí, ľudí s asténiou alebo inými fyziologickými a psychickými zvláštnosťami), môžeme do toho vložiť len málo alebo sa rýchlo unavíme.

Z toho vyplýva jednoduchý záver, že každý z nás sa unaví veľmi odlišným spôsobom, pretože každý z nás má individuálne možnosti využívania zdrojov, ktoré sú dané genotypom, povahovou štruktúrou, fyziologickými vlastnosťami a situáciou. Často si nie sme veľmi vedomí a uvedomujeme si zdroje, ktoré sme dostali do vienka. Bohužiaľ, svoj zmysel pre zdroje môžeme premietnuť na inú osobu a povedať: “Ty sa unavíš, nechaj ma to urobiť!” alebo “Prečo si unavený, veď si nič neurobil?”.

Energetizácia robenia vecí

Ďalším pozorovaním je, že sa unavíme z rôznych vecí. Pre niektorých ľudí je spoločenské vystupovanie s inými ľuďmi, prednáška alebo jednoduché riešenie otázky komunikáciou s inými ľuďmi potešením. Pre iných je ten istý proces neobyčajne nákladný. Kým napríklad čítanie zložitého textu bude pre nich potešením, pre niekoho iného to bude neuveriteľne náročné.

Pre ľudí s depresiou je už samotné pokračovanie v živote neznesiteľnou úlohou, nehovoriac o tom, aby vstali z postele a niečo robili. Ak by sme vychádzali len z tohto, nemôžeme posudzovať, kto môže byť z čoho unavený.

PREČO JE ŤAŽKÉ ROZPOZNAŤ ÚNAVU

Ilúzia “univerzálnej” pracovnej záťaže

Väčšina z nás ani vždy nevie, čo nás najviac unavuje a v ktorom momente sa bežná únava z toho, čo sme urobili, mení na vyčerpanie. Túto ilúziu vytvára pomyselná “univerzálnosť” záťaže.

Tridsať detí v triede píše test, na jeho konci bude päť v príjemnom tóne, sedem bude jednoducho unavených, niekoľko ďalších bude veľmi unavených a niekto bude z týchto superstresových 45 minút vyčerpaný. Možno práve tieto deti sa veľmi obávali výsledku, báli sa reakcie rodičov na zlú známku alebo prežívali neprimeranú úzkosť, ktorú bolo treba nejako zvládnuť a zároveň vyriešiť.

Vnútorné pocity

Zotrvávanie v akomkoľvek vnútroosobnom konflikte, strese, úzkosti, silných pocitoch nám berie veľa energie. Zvonku je dosť ťažké pochopiť, ako nákladné sa pre niekoho ukázalo byť to či ono úsilie. Ani sám človek nedokáže vždy odhadnúť mieru straty svojej energie.

Bohužiaľ, aby sme túto neistotu prekonali, snažíme sa vytvoriť si istotu a často celkom nevedome premietame svoj vlastný stav na druhého človeka, určujeme mu mieru jeho únavy, čím mu berieme možnosť naučiť sa to robiť sám.

PREČO BY SA ÚNAVA NEMALA IGNOROVAŤ

Ľudia, ktorí popierajú svoju únavu, ktorí sú zvyknutí využívať svoje telo na plnenie niektorých životných úloh, si nemusia všimnúť, keď sa strata energie zmení na vyčerpanie. Jedna vec je, keď si život vyžaduje nápor, vypätie všetkých síl na vyriešenie nejakého dôležitého problému a v určitom momente je problém vyriešený a človek si môže oddýchnuť, relaxovať.

Iná vec je, keď je bezohľadné využívanie vlastných zdrojov trvalým vzorcom správania. Je to charakteristické pre ľudí, ktorí zle prežívajú bezmocnosť: v tej chvíli nie sú schopní niečo urobiť sami a musia sa spoliehať na iných. Pravdepodobne práve v stave bezmocnosti sa im stali niektoré nepríjemné situácie.

V dôsledku toho nevedome alebo vedome žijú tak, že sa všemožne vyhýbajú akejkoľvek slabosti, závislosti, ba dokonca len odpočinku a pokoju.

Nielenže si vyberajú nákladný spôsob života, ale nevedia, ako sa zotaviť, odpočinúť si a doplniť energiu. Preto keď sa energetické rezervy vyčerpajú, prichádzajú choroby, depresie, apatia a asténia. Tieto stavy sú desivé, a len čo sa vráti akákoľvek sila, začína sa nový kruh úniku pred bezmocnosťou.

Schopnosť všímať si nuansy svojho stavu: únavu, hlad, chlad, pocity, túžby, a schopnosť primerane reagovať na tieto signály je najdôležitejším minimom duševného a iného zdravia. Učíme to naše deti? Vieme to robiť sami?

Raz mi rozprávali príbeh o tom, ako učiteľka na základnej škole učila prvákov všímať si vlastnú únavu, stratu pozornosti a túžbu po rozptýlení. Keď sa deti naučili túto zručnosť, bolo pre ne oveľa jednoduchšie zvládať svoj stav mysle a dokázali sa lepšie zapájať do vyučovania. Tento príbeh ma nesmierne dojal: aké je dôležité, keď múdry dospelý učí deti nielen školské predmety, ale aj základné veci – vedieť, ako sa máte, zvládať a nebojovať sám so sebou, so svojím prirodzeným stavom.

ČO JE V CELKOVOM SÚČTE

Byť unavený je rovnako prirodzené ako byť plný energie. Ak do niečoho investujeme, prichádza únava. Ak si vieme oddýchnuť a relaxovať, čoskoro sme opäť plní energie na nové výkony. Žijeme v prirodzenom striedaní cyklov: deň a noc, napätie a uvoľnenie.

Nič z toho nie je nebezpečné ani škodlivé, keď dovolíme, aby sa prirodzená dynamika, striedanie týchto stavov, uskutočňovala

Všetko sa skomplikuje až vtedy, keď stratíme kontakt s prirodzenou reguláciou a snažíme sa umelo udržať to, čo by sa malo zmeniť, a niektoré stavy považujeme za neprípustné, ťažko prežívateľné, nebezpečné. Veď ak nepochopíme dôvody takýchto postojov a vnímania, pôjdeme proti prírode a určite na to doplatíme. Naštudujte si to, pomôže vám to.

Phillips Holly: “Unavený z toho, že som unavený. Jednoduché spôsoby, ako sa zotaviť z chronickej únavy.”

Chronickú únavu často prehliadame a považujeme ju za neoddeliteľnú súčasť života. Práca a domáce práce, výchova detí a starostlivosť o blízkych, to všetko nám zaberá veľa energie a času. V priebehu rokov je zodpovednosti stále viac a viac a vnútorné zdroje sa nepridávajú, v dôsledku čoho sa zvyšuje fyzické a nervové vyčerpanie, čo zhoršuje zdravotné problémy.

Okrem toho samotná únava môže byť príznakom vážneho ochorenia, o ktorom nemusíte vedieť.

Únava by nemala byť vaším spoločníkom, nie je normálna, ubezpečuje autorka knihy, americká lekárka Holly Phillipsová. Tému ženskej únavy komplexne preskúmala a vyvinula metódu na obnovenie síl. Jednoduché a účinné odporúčania vám pomôžu zbaviť sa nepríjemnej zlomeniny a vrátiť stratenú energiu a dobrú náladu.