Ako sa vyliečiť z traumy odmietnutia: 5 psychologických techník

Často sa vyhýbate ťažkým rozhovorom alebo zatvárate oči pred konaním druhých, ktoré vám je nepríjemné? Pociťujete strach pri pomyslení na nadviazanie vážneho vzťahu? Ak sú vám tieto spôsoby správania známe, možno trpíte traumou z odmietnutia. Povieme vám, kedy vzniká, podľa akých znakov ju môžete rozpoznať a ako ju môžete liečiť.

Trauma z odmietnutia je psychická trauma, ktorú človek dostane v hlbokom detstve, väčšinou pred šiestym rokom života, v dôsledku citového chladu a odstupu matky alebo otca. V psychológii sa takíto rodičia nazývajú “neprítomní”.

V tomto prípade sa podľa vedeckých výskumov pri psychickej nepohode spôsobenej takouto emocionálnou izoláciou aktivujú tie isté oblasti v mozgu, ktoré sú zodpovedné za fyzickú bolesť, takže emocionálna bolesť z psychickej traumy je veľmi silná. A jej dôsledkom môže byť nízke sebavedomie, ťažkosti pri budovaní akýchkoľvek vzťahov, pocit hlbokej osamelosti, nedôvera vo svet a neustále napätie v tele.

AKO ROZPOZNAŤ, ČI MÁTE TRAUMU Z ODMIETNUTIA

Vzhľadom na už spomínané dôsledky traumy z odmietnutia človeka s ňou prezradia nasledujúce príznaky:

• Vyhýbanie sa – v spoločnosti sa snažíte mlčať a viete, ako na seba zbytočne neupozorňovať. V každej nejasnej situácii chcete utiecť alebo úplne zmiznúť.
• Sebapodceňovanie – neustále porovnávanie sa s ostatnými, pocit bezvýznamnosti, pocit obrovskej priepasti medzi vami a ľuďmi okolo vás sú vašimi vernými spoločníkmi v živote. Úprimne veríte, že nie ste hodní lásky a starostlivosti, neprijímate svoje telo a emócie.
• Závislosť – vyvinuli ste si vlastné techniky vyhýbania sa realite. Napríklad závislosť od alkoholu, drog, hier. Často sa prenášate do svojho imaginárneho sveta, “visíte v oblakoch”. A/alebo závislosť od mienky druhých: hľadáte uznanie v očiach druhých, vnucujete sa im, očakávate pochvalu, bojíte sa, že sa stanete nepohodlným partnerom a položíte zbytočnú otázku.
• Minulý život – možno sa často vraciate k okamihom svojho života, keď ste sa cítili opustení, opustení svojimi blízkymi. Tieto spomienky vyvolávajú úzkosť a strach, že sa veci budú opakovať.

Je dôležité poznamenať, že tieto položky môžu byť aj príznakmi psychotických alebo hraničných porúch osobnosti. Ak sa v mnohých z uvedených aspektov spoznáte, mali by ste navštíviť odborníka.

AKO PREKONAŤ TRAUMU Z ODMIETNUTIA

Najúčinnejším spôsobom, ako si pomôcť, je samozrejme návšteva kvalifikovaného terapeuta. Ak však túto možnosť nemáte, tu sú kroky, ktoré môžete podniknúť sami.

1. Dajte si povolenie cítiť

Najdostupnejšou a najjednoduchšou technikou je napísať si na papier všetko, čo cítite. Vráťte sa k bolestivým udalostiam z minulosti a cíťte sa ako dieťa, ale neospravedlňujte svojich rodičov: opíšte všetok odpor, hnev, vylejte na papier všetky zablokované emócie. Potom poznámky spáľte. To vám prinesie úľavu.

2. Prijmite svoje vnútorné dieťa

Nájdite si pokojné miesto, zavrite oči a predstavte si seba ako päťročné dieťa. Predstavte si, že sa s týmto ja rozprávate, vyjadrujete mu svoju bezhraničnú lásku a hovoríte mu, že je najdôležitejšou osobou vo vašom živote. Premýšľajte o tom, čo by ste mu chceli povedať? Čo potrebuje? Mentálne mu dajte to, čo mu chýba. Objímte sa a sľúbte si, že už nikdy nedovolíte, aby vás niekto zradil.

3. Sebareflexia

Pozrite sa nezaujato na svoj život a zistite, aké ponaučenie si môžete vziať zo svojich minulých skúseností. Na čo vám boli daní vaši rodičia? Čím ste sa vďaka nim stali? Sebareflexia vám pomôže zlepšiť si sebaúctu, stanoviť si nové ciele a uvedomiť si, že vaši rodičia už nemajú moc nad vaším životom. Ste dospelý človek, ktorý je zodpovedný za svoje rozhodnutia, myšlienky a činy.

4. Pozrite sa na situáciu z druhej strany

Postavte dve stoličky oproti sebe na tiché a pokojné miesto, kde vás nebude nikto rušiť. Určite, koho alebo čo bude predstavovať prázdna stolička: môže to byť osoba, ktorá vás odmietla, časť vášho ja, s ktorou ste v konflikte, alebo vnútorný hlas, ktorý vo vás vyvoláva pocit odmietnutia.

Sadnite si na jednu zo stoličiek a začnite rozhovor s “osobou” na druhej stoličke. Vyjadrite svoje pocity, myšlienky a otázky, akoby tam skutočne niekto sedel. Vo svojich výpovediach buďte úprimní a čestní.

Po vyjadrení svojich myšlienok si sadnite na prázdnu stoličku a predstavte si, že ste osoba alebo jej časť, s ktorou vediete dialóg. Reagujte na to, čo bolo povedané z ich pohľadu. Pokračujte v dialógu a podľa potreby si toľkokrát vymeňte miesto, aby ste problém preskúmali z rôznych uhlov pohľadu. Keď máte pocit, že dialóg je vyčerpaný, ukončite sedenie.

Zamyslite sa nad tým, čo ste sa počas tohto procesu naučili. Môže vám to poskytnúť nový pohľad na situáciu a vaše pocity.

5. Osloboďte sa od pocitu viny

Je dôležité uvedomiť si, že to, čo sa stalo, nebola vaša vina. Bolo to zlyhanie a bolestivosť vašich rodičov, ich nezrelosť. Nedokázali vám poskytnúť lásku a podporu, ktorú ste potrebovali. Teraz, ako dospelý a zrelý človek, máte právo prevziať kontrolu nad svojím životom.