Poznáte to. Máte vystúpiť a prezentovať pred ľuďmi, zaleje vás pot a vy začnete koktať? Alebo sa bojíte, že niečo popletiete a tak sa zablokujete, že nedokážete urobiť ani krok? Alebo sa snažíte dosiahnuť uspokojenie pri partnerovi/partnerke a už ste to aj vzdali, lebo to nejde? Alebo vás zahrnie stres z toho, čo sa môže stať v budúcnosti a nakoniec si nedokážete užiť danú chvíľu, ak situácia nastane? Alebo máte z niečoho fóbiu? Ako prekonať strach a úzkosť?

PARADOXNÁ INTENCIA

Nemusíme byť žiadni veľkí neurotici, aby sa nám takéto veci stávali. Verte, vyskúšala som to tiež ? Technika, ktorú vám predstavím pomáha aj pri bežných veciach. Aj keď táto technika len ťažko pomôže osobám, ktoré trpia existenciálnym vákuom, iné fóbie a strachy vie vyliečiť efektívne. Tie sa totiž nedajú prekonať len bežným filozofickým pochopením typu: ,,veď hej, viem, nemám sa čoho báť, veď všetko je v poriadku, ten pavúk je malý, nič mi nespraví, atď.“ Niekedy sa niektoré prejavy strachu, či stresu zhoršia a „nedajú nám spávať“. Dobrou správou je, že ich vieme poraziť, ak zvolíme túto logoterapeutickú techniku. Volá sa paradoxná intencia alebo ináč paradoxný zámer. Aj keď je táto terapia krátkodobá, vie pomôcť dlhodobo, čo je v protiklade s tým, čo mylne tvrdí freudovská psychológia (Emil A. Gutheil). Účinnosť tejto techniky funguje bez ohľadu na pôvod choroby (Edith Weisskopf-Joelson). Pomáha aj pri obsedantno-kompulzívnych poruchách (nutkavé myšlienky, opakovať určitý druh správania napr. 100x kontrolovať, či sú dvere zamknuté).

Všetky takéto strachy z toho, čo sa stane, či nestane, sa v logoterapii (psychológia zaoberajúca sa zmyslom života) označujú ako anticipačná (predbežná) úzkosť. Želanie je totiž otcom myšlienky a strach je matkou obávanej úzkosti. Strach naozaj priťahuje to, čoho sa človek obáva. Ide o hyperreflexiu. Viktor Frankl, zakladateľ logoterapie uvádza viacero príkladov z praxe, kedy ľudia prekonali svoju úzkosť, či strach pomocou techniky paradoxnej intencie. Na záver vysvetlím, prečo je tomu tak.

Bol istý lekár, ktorý mal strach z toho, že sa bude veľmi potiť, ak bude musieť vystúpiť pred druhými ľuďmi. Tento strach ho trápil štyri roky. Po jedinom sedení bol schopný zbaviť sa tejto úzkosti tým, že si povedal: „Predtým som vypotil len liter, ale teraz musím vypotiť aspoň 10 litrov!“ ?. Alebo príbeh účtovníka, ktorý prišiel k Dr. Eve Kozderovej už na pokraji síl a s myšlienkou sebavraždy.  Trpel totiž pisárskym kŕčom (kŕč svalov pri písaní) a jeho rukopis sa nedal čítať. V dnešnej dobe si poviete, nič moc, ale pred niekoľkými desiatkami rokov, mu písanie pomáhalo zarobiť si na každodenný chlieb. Lekárka mu poradila, aby sa vedome snažil čmárať. Jeho spôsob myslenia sa obrátil a on už ďalší deň začínal s myšlienkou: ,,Teraz ľuďom ukážem, ako viem čmárať!“ Nedokázal to. Vyliečil sa do 48 hodín. Iný Franklov kolega z laryngologického oddelenia viedenskej nemocnice, mal najzávažnejší prípad koktania, s akým sa kedy v praxi stretol. Dospelý muž celý život neprestal koktať, až na jednu výnimku. Keď mal 12 rokov, viezol sa načierno električkou. A čo sa nestalo? Ups! Revízor! Ostal tak v šoku, že chcel aspoň vyvolať súcit u revízora a ukázať sa ako úbohý koktajúci chlapec, aby nedostal pokutu. A čo? Nedarilo sa mu to. Vtedy použil paradoxnú intenciu.

Náš tip: Čo je iracionálny strach a ako ho prekonať?

HYPERTENCIA

Druhým pólom hyperreflexie je hypertencia. Ide o prehnanú túžbu o naplnenie určitého želania. Želanie, ktoré si človek praje nasilu, znemožňuje jeho naplnenie. Typickým príkladom je strach z nespavosti, keď sa človek tak sústredí na to, že chce zaspať, až sa mu to nedarí. Podľa techniky paradoxnej intencie by sa mal snažiť ostať bdelý čo najviac a oslobodiť sa od danej myšlienky. Podobne je to aj pri poruche s*xuálnych neuróz. Čím viac sa muž snaží prejaviť svoju s*xuálnu potenciu, alebo žena dosiahnuť orgazmus, tým menej sú schopní v tom uspieť. Pôžitok by mal byť sprievodným javom, nie cieľom samotným. Cieľom by malo byť úprimné oddanie sa a odovzdanie partnerovi/partnerke.

Metóda paradoxnej intencie pozostáva z obrátenia pacientovho naladenia, pretože vymení strach za paradoxné želanie. Pri takomto zmýšľaní sa úzkosť dáva na ústup. Takáto schopnosť je vlastná len človeku. Ide o odpútanie sa od seba samého, ktoré je obsiahnuté v zmysle pre humor. Vystihujúci je výrok  Gordona W. Allporta, ktorý povedal“ ,,neurotik, ktorý sa naučí zasmiať sa nad sebou, je na ceste k zvládnutiu seba samého a možno aj k svojmu vyliečeniu.“

Totižto, ak človek neustále myslí na to, čo sa môže stať v strachu, dáva moc týmto myšlienkam ubližovať mu, to vyvoláva spätný tlak a syndróm sa posilňuje. Keď pacient prestane so svojimi utkvelými predstavami bojovať, ale naopak ich zosmiešni tak, že sa na ne začne dívať s iróniou (aplikovaním paradoxnej intencie), bludný kruh sa pretrhne, symptóm sa začne oslabovať a dostáva sa do pozadia.

Skúste vyskúšať paradoxnú intenciu dnes, zajtra, či najbližšie, keď sa stretnete so situáciou, z ktorej máte obavy. Dajte nám vedieť v komentári, ako ste ju prekonali.

Viac sa dočítate v knihe od Viktora Frankla.