Agresívne správanie u detí

Prirodzenou vlastnosťou u detí je závislosť a potreba. Na rozdiel od dospelých nie sú schopní uspokojovať svoje potreby na základe vlastných zdrojov, takže sa nevyhnutne stávajú závislými od ostatných. Táto závislosť sa bohužiaľ stáva príčinou ich zraniteľnosti, z čoho môže prameniť agresívne správanie u detí.

Jednou z najzákladnejších psychologických potrieb je potreba bezpečia a ak nie je uspokojená, spôsobuje okamžité úzkostné zážitky, rôzne abnormality a poruchy vo fungovaní dieťaťa. Podľa mnohých psychológov a psychiatrov strach spočíva v koreni všetkých neuróz a v ranom detstve treba hľadať príčiny úzkostných postojov.

Aj milujúci rodičia si niekedy neuvedomujú účinky rôznych faktorov a situácií na psychiku dieťaťa, ktoré môžu viesť k zbaveniu potreby bezpečnosti a k ​​formovaniu úzkostných reakcií a postojov, ktoré sa získavajú v prvých rokoch života.

AGRESÍVNE SPRÁVANIE U DETÍ A POCIT BEZPEČIA U DIEŤAŤA

Pocit bezpečia detí je založený výlučne na starostlivosti, porozumení a bezpodmienečnom akceptovaní. Dieťa, ktorého potreby sú uspokojené je dôveryhodné, aktívne a nezávislé. Je tiež dôležité zdôrazniť, že nesplnenie vyššie uvedenej potreby dodatočne brzdí činnosť dieťaťa od ktorej okrem iného závisí rozvoj jeho kognitívnych a intelektuálnych schopností.

V situácii, keď rodičia nedajú svojmu dieťaťu pocit bezpečia, dieťa žije v neustálom pocite nebezpečenstva a rodí sa v ňom pocit „menejcennosti“. Túto základnú psychologickú potrebu sa často snaží uspokojiť klamstvom, predstieraním, zatajovaním a zjavnou alebo potlačenou agresivitou a nepriateľstvom.

Negatívne správanie a reakcie dieťaťa môžu byť priamym dôsledkom osamelosti. Pri kontaktoch s dospelým človekom sa začína prejavovať znepokojivá emočná labilita, zvýšená tvrdohlavosť, negativita, sklon k rebelantstvu, výbušnosť a tvrdohlavosť. Rozvíja sa v ňom hnev, ktorý je jednou zo základných emócii človeka.

Stojí za to pripomenúť, že samotný hnev nie je nič nevhodné, ale agresívny spôsob vyjadrenia tejto emócie je spoločensky neprijateľný. Dieťa ho napriek tomu často používa, pretože jeho skúsenosti hovoria, že tento typ správania má okamžitý efekt – agresia dáva batoľaťu pozornosť. Dieťa sa cíti zle, keď nevzbudzuje pozornosť u rodičov.

Agresívne správanie však nie vždy súvisí s prežívaním hnevu. Toto je často naučené správanie. Rodičia si neuvedomujú, že môžu spôsobiť agresívne správanie u detí.

Dieťa sa učí správaniu sledovaním filmov alebo sledovaním agresívnych športov. Dieťa začína napodobňovať brutálne správanie zobrazené v počítačových hrách a neuvedomuje si ich následky v skutočnom svete, ktoré môžu byť niekedy dokonca až tragické.

Ak vás zaujíma téma emocionálnych porúch detí, tak o tom sme písali tu.

AKO BY SME MALI REAGOVAŤ, KEĎ SA DIEŤA SPRÁVA AGRESÍVNE?

Je dôležité, aby dieťa malo v živote aspoň jednu osobu s ktorou pocíti emocionálnu identitu od najskorších okamihov existencie, ktorá mu zabezpečí pocit bezpečia a spolupatričnosti.

Rovnako dôležitý je častý kontakt s rodičmi alebo aspoň s jedným z rodičov. Dieťa musí mať pocit prijatia, vedieť, že je dôležité a milované rodičom, bez ohľadu na jeho správanie, úspechy a neúspechy.

Je potrebné zdôrazniť, že batoľa, ktorému je v každodennom živote zabezpečený pokoj a poriadok, sa zriedka správa agresívne.

Pokúsme sa byť s dieťaťom v ťažkých chvíľach, ako je choroba, konflikt s priateľmi, zúčastňovať sa na udalostiach pre neho dôležitých a spoločne ich prežívať.

Zdroj: www.babyboom.pl