3 úlohy, ktoré sú deti nútené hrať v rodine narcistických rodičov

„Zlaté dieťa“, ‚obetný baránok‘ a ‚stratené dieťa‘ – ktorú z nich ste dostali vy?

Narcisti si v rodine zvyčajne určia hlavnú úlohu a ostatní príbuzní dostanú vedľajšie úlohy. Najčastejšie toto rodinné „obsadenie“ vyzerá takto: manželka alebo manžel hlavnej postavy potvrdí svoje právo na moc a kontrolu a deti sa nejako samy rozdelia do troch hlavných rolí – „zlaté dieťa“, „obetný baránok“ a „stratené dieťa“. To znamená, že jedno dieťa je milované, druhé je šikanované a ponižované a tretie je jednoducho ignorované.

Každá z týchto rolí je potrebná na to, aby bol dysfunkčný rodinný systém v rovnováhe a aby narcis mohol vládnuť.

Pokiaľ ide o deti, ich roly im nie sú pridelené navždy a môžu sa meniť v závislosti od túžob a potrieb narcistického rodiča. Napríklad v určitom okamihu si môže nemilovaný „obetný baránok“ náhle vymeniť rolu so „zlatým dieťaťom“ a naopak. To všetko vedie k deštrukcii súrodeneckých vzťahov a negatívne dôsledky takéhoto hrania rolí môžu trvať celý život – zdanlivo najbližší ľudia namiesto toho, aby si pomáhali a podporovali sa, zostávajú si cudzí a niekedy dokonca nepriateľskí.

AKÉ ÚLOHY ZOHRÁVAJÚ DETI U NARCISTICKÝCH RODIČOV

Poďme si trochu podrobnejšie predstaviť jednotlivé úlohy detí v narcistickej rodine.

1. „Obetný baránok.“

Dieťa, ktorému bola pridelená úloha obete, znáša ponižovanie a zneužívanie zo strany narcistického rodiča, súrodencov, má pocit, že z nejakého dôvodu nie je milované, a cíti sa ako „čierna ovca“ v rodine. Rebeli sú často obetnými baránkami.

Deti, ktoré sú schopné kriticky myslieť a správať sa samostatne, ktoré sa vzpierajú kontrole narcistického rodiča a porušujú ním stanovené pravidlá.

Ak je obetný baránok silná osobnosť, nedá sa zlomiť a v dospelosti dokáže prekonať následky ťažkého detstva. V opačnom prípade, ak je obeť slabá osoba, nesie bremeno viny, hanby, neistoty a nízkeho sebavedomia po zvyšok života.

2. „Zlaté dieťa.“

Byť v tejto úlohe nie je zďaleka také skvelé, ako sa môže zdať. Ak na „obetného baránka“ rodič-narcista premieta svoje negatívne emócie, potom „zlaté dieťa“ je jeho ideálnym obrazom.

Z tohto dôvodu sa rodičovi-majetku dostáva príliš veľa pozornosti a obdivu a je preňho ťažké oddeliť sa, uvedomiť si svoje ja a pochopiť, kým v skutočnosti je.

Narcistický rodič zvyčajne dohliada na svojho obľúbenca, nadväzuje s ním osobitný, blízky a dôverný vzťah, ale na to je tu jedna nevyhnutná podmienka – záujmy dieťaťa sa musia zhodovať so záujmami rodiča. Preto v záujme zachovania rodičovskej lásky musí „zlaté dieťa“ napríklad chodiť s otcom na futbalové zápasy, aj keď ho futbal vôbec nezaujíma.

Dôsledky takejto úlohy v dospelosti môžu byť rôzne. Z niektorých „zlatých detí“ vyrastú samotní narcisti. Niekto vyjde do reálneho sveta, očakáva rovnaký obdiv a uctievanie, ako to bolo v rodine, a je kruto sklamaný. Niektorých trápi pocit viny, keď si uvedomia, že situácia v rodine bola voči ostatným deťom nespravodlivá. Azda najnegatívnejším dôsledkom „zlatého detstva“ je perfekcionizmus, teda neustála vnútorná potreba prispôsobiť sa nejakému nedosiahnuteľnému ideálu, ktorý narcistický rodič vnucuje.

3. „Stratené dieťa.“

Ak vás neustále ignorujú, zanedbávajú, pre príbuzných akoby ste neexistovali, je to ťažké, bolestivé bremeno, ktorého dôsledky pociťujete po celý život.

Keď sa stanete dospelým, za každú cenu sa vyhýbate konfliktom, snažíte sa splynúť s krajinou, nepriťahovať pozornosť, dobrú ani zlú.

Chcete zostať neviditeľní – je to váš obranný mechanizmus, ktorý vám umožnil prežiť v narcistickej rodine. V detstve ste stratili kontakt so svojimi pocitmi a túžbami, nechápete, kto ste a čo chcete. Toto všetko sa budete musieť znovu naučiť.

Do seba uzavreté „stratené deti“, ktoré vyrastali v narcistických rodinách, sa často nájdu v tvorivosti, stanú sa umelcami, spisovateľmi, hudobníkmi.

ČO SA STANE S JEDINÝM DIEŤAŤOM V TAKEJTO RODINE

Ak je dieťa v narcistickej rodine jediné, je určené na všetky tieto roly striedavo, v závislosti od nálad a potrieb rodiča-narcistu. Potom je vyzdvihované a stavané na piedestál, potom obviňované a ponižované, potom ignorované. Takéto nepredvídateľné emocionálne „prešľapy“ a „hojdačky“ sú mätúce, podkopávajú im pôdu pod nohami, nútia ich byť stále v strehu a na osobnosť dieťaťa sa silno podpisujú.