Vzdorujúce dieťa – čo s ním?

Patríte aj vy medzi tých „šťastných“ rodičov, ktorí sa strachujú so svojimi deťmi čo i len vyjsť na ulicu a nie to ešte na nákupy? Obávate sa, že zase raz budete musieť zdvíhať svoje donedávna vždy usmiate dieťa zo zeme, keď bude kopať nohami do všetkých strán a vrieskať tak hlasno ako stíhačka na leteckých dňoch? Ak áno, vitajte v období vzdoru. A nie, nebojte sa, nemáte doma nič výnimočné a ani trvalé. S týmto problémom sa stretáva takmer každý, kto vychováva malého tvora s pomenovaním človek.

Toto obdobie v detstve, ktoré sa nedá nazvať práve najkrajším, sa môže objaviť už v 1,5 roku života, niekedy aj skôr. Ide o to, že dieťa si začne uvedomovať svoju vlastnú osobnosť, svoje „ja“ a chce sa vo svojom okolí prejaviť, presadiť sa a ukázať svoju slobodu. U niektorých je toto obdobie menej výrazné alebo naopak, môže byť vyhrotené až do krajných situácií, kedy sa zamýšľate aj nad takými vecami, o ktorých sa nehovorí. Jedným z hlavných faktorov, ktoré vplývajú na to, aké bude vaše dieťa, určuje jeho temperament. Ak máte doma flegmatika, tak jeho prejavy nebudú ani zďaleka také ako reakcie cholerického typu.

Ďalším faktorom, ktorý vplýva na to, ako bude dieťa reagovať na riešenie situácií, ktorým bude vystavené, je výchova. Sú dva typy, ktoré sa vyslovene neodporúčajú. Prvým je výchova, kedy sa rodič chová príliš protektívne, dieťa priam rozmaznáva, nedovolí mu prejaviť svoju osobnosť naplno, ukázať, čo všetko dokáže. Rodičia sú často príliš úzkostliví, riešia veci za svoje ratolesti a toto, keď sa spojí s obdobím sebapresadenia sa dieťaťa, smeruje len k tomu, že dieťa s rodičom bojuje. Na druhej strane je zase výchova akoby bez výchovy. Nie sú stanovené hranice, všetko sa dovoľuje a dieťa sa má takmer vo všetkom rozhodnúť samo, a keď nastane situácia, že rodič zrazu od neho niečo chce a očakáva, tak sme prekvapení, že sa milý potomok vzbúri a skúša, čo všetko mu bude tolerované a dovolené resp. reaguje na príkaz svojsky a snaží sa o presný opak. Táto výchova je podľa psychológov jednou z najhorších variant, akú si vybrať.

Ale poďme k veci, ako teda čo najvhodnejšie reagovať v situáciách, kedy by ste boli radšej tí druhí, ktorí len prechádzajú okolo vás a zazerajú, čo to vaše dieťa vyvádza? No pravdupovediac neexistuje žiadne čarovné slovíčko ani ťah, ktorým by ste to zvíjajúce sa klbko kričiace o život ihneď premenili na zlatíčko roka. Treba sa však vyvarovať toho, aby ste sa dopustili chýb, ktoré toto správanie ešte zhoršia. Najčastejšie môžeme na uliciach a hlavne v obchodoch vidieť, ako dospelý na takéto dieťa kričí a naloží mu na zadok. Potom už len nasleduje, že rodič buď rezignuje a tomu malému milému stvoreniu vyhovie, alebo ho za ruku urevané ťahá za sebou s pohľadom skloneným k zemi, aby nevidel všetky tie pohľady, ktoré ho prenasledujú. Toto sa skutočne neodporúča. Ideálne je snažiť sa pozornosť dieťaťa podľa možností odpútať na nejaký iný podnet, niečo, čo ho zaujme a pokúsiť sa tento vzdor prerušiť a ukončiť. Komunikácia s takýmto dieťaťom je náročná, ale musíme sa s ním snažiť hovoriť ako s rovnocenným partnerom. Direktívne nakladanie deti v tomto stave neznášajú. Pokiaľ sa jedná o to, že je odmietané plnenie našich príkazov, je vhodným a zaberajúcim riešením dávať mu na výber. Najjednoduchší príklad je v tom, keď sa dieťa odmieta ráno obliecť do toho, čo sme mu nachystali. Vhodné je, ak sa môže samo rozhodnúť medzi nami dvoma vybranými variantami. Ak je to situácia, v ktorej proste nie je na výber, no je nutné počúvnuť príkaz a sme doma, môžeme vzdor nechať vyprchať, odznieť.

V tomto období vzdoru sa treba hlavne obrniť veľkou trpezlivosťou a dôslednosťou. Musím vás však sklamať, nie je jediné. V puberte príde ďalšie. Pozitívne je, že keď sa vám podarí zvládnuť toto prvé, tak máte šancu, že to, čo ste zasiali v ranom detstve, v puberte budete žať. Správnej výchove zdar!