“Viac neznamená lepšie”: koľko socializácie naozaj potrebujeme

Často počúvame, že stretávanie sa s ľuďmi, ktorých máme radi, nám prináša nielen potešenie, ale aj zlepšuje naše zdravie. Mali by sme sa teda s priateľmi a rodinou stretávať častejšie? Nová štúdia toto tvrdenie spochybňuje.

BENEFITS

Psychologické štúdie opakovane potvrdili, že udržiavanie zdravia pomáha:

• správna výživa,
• fyzická aktivita,
• normálny spánok,
• pravidelná komunikácia s dôležitými osobami.

Okrem toho filozofi už dávno poznamenali, že kľúčom k šťastiu a dlhovekosti je striedmosť vo všetkom. Je to zrejmé. Obžerstvo, aj keď so zdravými potravinami, je rozhodne zlé. Nadmerná fyzická aktivita nie je o nič menej nebezpečná ako nedostatočná. Aj nočný spánok má “zlatú strednú cestu” – približne osem hodín, pretože príliš veľa spánku je rovnako škodlivé ako príliš málo.

A čo kontakt s inými ľuďmi? Ľudia sú spoločenské bytosti, potrebujeme byť v kontakte so svojimi blížnymi. Žijeme a pracujeme v skupinách, sme na sebe závislí a komunikácia je základnou ľudskou potrebou.

Avšak hoci každodenné interakcie doma a v práci poskytujú mnoho dobrého, niekedy nás aj stresujú a vyvádzajú z miery.

Okrem tých, ktorí nás obklopujú deň čo deň, sa stretávame s priateľmi a príbuznými, ktorí žijú oddelene. Chodíme sa navzájom navštevovať, stretávame sa, usporadúvame večierky, skrátka unikáme od rutiny v dobrej spoločnosti.

Trávime čas s ľuďmi, tešíme sa z ich spoločnosti a to nám pozdvihuje náladu. Štúdie stále dokazujú, že čím viac sociálnych kontaktov máme, tým sme šťastnejší a tým dlhšie žijeme. Ale čo ak je hlavným prínosom spoločenských kontaktov striedmosť – rovnako ako pri jedle, cvičení a spánku?

VÝSKUM

Túto otázku si položili psychológovia Olga Stavrova a Donning Reng z Holandska. Vo svojej práci testovali veľmi jednoduchú hypotézu: sú ľudia s častými sociálnymi kontaktmi naozaj zdravší ako ostatní?

Aby výskumníci zistili, či je to naozaj tak, použili údaje z najnovšieho Európskeho sociálneho prieskumu, ktorý pravidelne skúma postoje, hodnoty a blahobyt ľudí v 37 krajinách. Autori sa zaujímali o dve položky.

• Počet sociálnych kontaktov: účastníci uviedli, ako často sa stretávajú s kolegami, priateľmi a príbuznými. Odpovede
  boli hodnotené na stupnici od 1 do 7, pričom “1” znamenalo “nikdy” a “7” znamenalo “každý deň”.
• Sebahodnotenie sa hodnotilo od 1 do 5, pričom “1” znamenalo “veľmi zlé” a “5” znamenalo “veľmi dobré”.

Vedci potom skúmali vzťah medzi týmito dvoma premennými a zistili pozitívnu koreláciu. Inými slovami, úroveň zdravia sa zvyšuje so zvyšujúcou sa frekvenciou kontaktov.

V skutočnosti sa tak opäť potvrdil záver mnohých odborníkov, na základe ktorého sa vytvoril názor, že aktívna komunikácia je pre zdravie dobrá

Vedci však upozorňujú, že závery založené na takýchto údajoch nie sú celkom spoľahlivé, pretože korelačná analýza poskytuje priamu závislosť. Preto sa rozhodli overiť platnosť predchádzajúceho tvrdenia, pričom získané údaje analyzovali na inom princípe.

Keď odborníci porovnali hodnotenia pohody s každým zo siedmich ukazovateľov frekvencie sociálnych kontaktov, výsledok bol odlišný. Grafy jasne ukázali výrazné zlepšenie pohody aj medzi “nikdy sa nestretávam s ľuďmi”, “menej ako raz za mesiac” a “raz za mesiac”.

To znamená, že aj zriedkavé spoločenské aktivity nám pomáhajú zlepšiť naše zdravie. Pozoruhodné je, že pozitívny účinok sa výrazne znižuje, keď sa počet sociálnych kontaktov zvýši na “niekoľkokrát za mesiac” a “raz za týždeň”. Okrem toho nebol prakticky žiadny rozdiel v skóre pohody tých, ktorí uviedli “niekoľkokrát týždenne” a “každý deň”.

VYSVETLENIE

Olga Stavrová a Donning Reng pripisujú výsledky svojej štúdie javu, ktorý ekonómovia nazývajú “hraničná užitočnosť”. Pojem “užitočnosť” sa vzťahuje na úžitok plynúci zo spotreby.

Povedzme, že ak ste napríklad naozaj veľmi hladní, kúsok pizze by vám priniesol obrovský úžitok. Možno budete chcieť zjesť aj druhý, ale pravdepodobne vám nebude chutiť tak dobre ako ten prvý. A ak zjete aj tretí kúsok, pravdepodobne neskôr zistíte, že to bolo zbytočné.

Spomínaná štúdia naznačuje, že aj sociálny kontakt má okrajový úžitok. Osamelosť je nešťastná skúsenosť a časom môže vážne poškodiť duševné a fyzické zdravie. Preto občasný sociálny kontakt v skutočnosti zlepšuje náladu, čo je dobré pre celkovú pohodu.

Autori však upozorňujú, že osamelosť je dôležitá aj pre duševné zdravie

Všetci potrebujeme samotu, aby sme sa zamysleli nad svojím osudom alebo jednoducho robili to, čo nás baví. V zhonu moderného života mnohí ľudia zisťujú, že v kalendári plánovaných spoločenských udalostí pre nich takmer nie sú “okienka”.

Spoločenský život je prospešný pre zdravie, ale má aj svoje tienisté stránky. Koniec koncov, spoločenské kontakty určite zasahujú do našich každodenných aktivít, a to doma aj v práci. Bez ohľadu na to, ako veľmi si vytvárame zdravé návyky – stravovanie, cvičenie, spánok – režim sa tak či onak naruší.

Keď sa stretávame s priateľmi alebo príbuznými, máme tendenciu jesť a piť viac ako zvyčajne a často si dovolíme vysokokalorické, “ťažké” jedlá. Spoločenské stretnutia tiež často narúšajú náš zavedený harmonogram cvičenia a spánku.

Zatiaľ čo občasné vybočenie z rutiny nám môže pomôcť oceniť výhody zdanlivo monotónnych každodenných činností, nadmerná spoločenská aktivita je hlavnou prekážkou zdravého životného štýlu.

ZÁVER

Pred dvadsiatimi piatimi storočiami starogrécky filozof Aristoteles povedal, že umiernenosť vo všetkom je kľúčom k zdraviu a dlhovekosti. Mali by ste teda jesť zdravé potraviny, ale neprejedať sa, cvičiť, ale neprepínať sa, dostatočne spať… Dôležité je tiež nájsť “zlatú strednú cestu” v komunikácii s priateľmi a príbuznými.