ÚZKOSŤ A STRACH DETÍ

Zdroj

Úzkosť je dôležitá emócia, ktorá dieťaťu pomáha byť opatrný. Je tiež potrebné pripomenúť, že niektoré obavy sú prirodzené a sprevádzajú každé dieťa v danom období vývoja. Ktoré detské úzkosti sú úplne normálne? Čoho by sa mali rodičia naopak obávať?

Bábätká sa boja cudzích ľudí. Keď má dieťa okolo 8-9 mesiacov, dokáže rozpoznať tváre ľudí, ktorých pozná. Preto nové tváre, či už opatrovateľka alebo dlho nevidená príbuzná, môžu na neho pôsobiť desivo.

Deti od 4 do 6 rokov majú veľmi bujnú fantáziu. Nie vždy však vedia povedať, čo je skutočné a čo nie. Strašidelné príšery, duchovia, čarodejnice, ktoré si predstavujú alebo o ktorých počuli v rozprávke alebo videli v televízii, sa zdajú byť skutočné. Boja sa toho, čo môže byť pod ich posteľou alebo v skrini. Niektorí sa boja temných a hrozných snov. Malé deti sa môžu báť aj hlasných zvukov, ako sú hromy a ohňostroje. V tomto období sa deti boja aj zvierat a zlých ľudí (lupiči, únoscovia, špióni). Majú strach z návštevy lekára, zubára, injekcie či nemocnice. Boja sa, že zostanú samé, stratia sa alebo že ich nikto nevyzdvihne zo škôlky či školy.

Predškoláci a dospievajúci môžu mať sociálnu úzkosť. Môžu pociťovať obavy z toho, ako vyzerajú alebo či zapadnú do skupiny. Tiež môžu pociťovať úzkosť alebo strach z verejných vystúpení, nástupu do novej školy, dôležitej skúšky alebo zápasu.

Staršie deti a tínedžeri sa obávajú skutočného nebezpečenstva. Keď majú deti 7 alebo viac rokov, príšery pod posteľou ich nedokážu vystrašiť, pretože vedia, že nie sú skutočné. V tomto veku sa niektoré deti začínajú báť vecí, ktoré sa môžu stať v skutočnom živote. Tiež pociťujú úzkosť z neúspechu a zlyhania v škole, nedostatku prijatia alebo kritiky zo strany ostatných. Boja sa hanby a výsmechu v prípade spoločenského vystavenia.

Väčšina detí zvláda svoju bežnú úzkosť vďaka jemnej podpore rodičov. Ako rastú, prekonávajú strach, ktorý mali, keď boli mladší.

Kedy sa oplatí navštíviť psychológa?

• Keď sú obavy dieťaťa veľmi silné, trvajú dlho alebo sú neadekvátne obdobiu vývoja.
• Keď úzkosť spôsobuje silné emocionálne reakcie, dieťa je neustále rozrušené alebo má časté záchvaty hnevu.
• Keď strachy bránia dieťaťu vykonávať rôzne činnosti, ktoré pre neho predtým neboli ťažké alebo mu boli príjemné. Keď dieťa kategoricky odmieta chodiť do škôlky či školy, nechce samo spať ani byť mimo domova.
• Keď úzkosť spôsobuje fyzické príznaky, ako je bolesť brucha, bolesť hlavy alebo búšenie srdca.

Niektoré deti to majú ťažšie a potrebujú viac pomoci pri zvládaní úzkosti. Ak sú vaše obavy veľmi silné alebo bránia vášmu dieťaťu vykonávať bežné činnosti, môže to byť príznakom úzkostnej poruchy.

Ako pomôcť dieťaťu, keď sa bojí?

Objatie a upokojujúci hlas sú najlepším spôsobom, ako znížiť úzkosť batoľaťa. Môžete povedať: „To je v poriadku. Si v bezpečí. Som tu s tebou”. Vďaka tomu bude vaše dieťa vedieť, že ste prítomní a pripravení ho chrániť. V tomto období je pre dieťa nevyhnutná upokojujúca prítomnosť rodiča, aby sa cítilo bezpečne. Ako vaše dieťa rastie, hovorte s ním a počúvajte ho. Buďte pokojní a láskaví. Pomôžte svojmu dieťaťu vyjadriť svoje pocity a povzbuďte ho, aby skúšalo nové veci. Keď malé dieťa spoznáva nových ľudí alebo miesta, držte ich v rukách, aby sa cítili bezpečne. Nechajte dieťa cítiť sa bezpečne a milované. Pomôžte svojmu dieťaťu pomaly čeliť jeho strachu. Spoločne napríklad skontrolujte, či sa pod posteľou nenachádzajú žiadne príšery. S vašou podporou by malo dieťa samé zistiť, že sa nie je čoho báť. Pomôžte mu cítiť sa odvážne. Zaujímajte sa o to, čo deti sledujú. Obsah v televízii alebo na internete je často veľmi desivý. Pomôžte svojmu dieťaťu vysporiadať sa s ťažkými situáciami a výzvami, ako je verejné vystupovanie a skúšky. Ukážte svojmu dieťaťu, že mu veríte.