Upratovanie a kolotoč povinností: Ako sa robí spokojná mama?

Na sociálnych sieťach som natrafila na zaujímavú diskusiu. V nej sa mama dvoch pubertálnych dievčat pýta, ako donútiť deti upratovať. Nielen tie. Ale aj manžela. „Už mám dosť toho nekonečného kolotoča. Cítim sa ako upratovačka. Len, čo prídem z práce, čaká ma druhá šichta. Tá doma. Tá neviditeľná. Trojizbový byt upracem za hodinu. Večer však všetko vyzerá tak, ako predtým. Už nevládzem,“ sťažuje sa. Začítala som sa do diskusie. Od autorky príspevku sa dozvedám, že sa cíti šťastná len vtedy, keď má domácnosť dokonale upratanú. „Čo keď príde nečakane návšteva? Pomyslia si, že prišli do chlieva, nie do civilizovanej rodiny,“ zdieľa svoje obavy. Prečo hľadáme šťastie vo vonkajších okolnostiach a nie vo vnútri nás? A čo upratovanie? Dá sa vôbec nájsť nejaká rovnováha?

Autorka sa v komentároch dozvedela hocičo. Aj to, že kvôli prehnanej snahe o perfekcionizmus skôr či neskôr vyhorí. Vysáva každý deň, okná umýva raz za mesiac a zrnko prachu zbadá na dva kilometre. Trápi ju to. „Je to jediná téma, ktorú nosím v hlave. Nezaujímajú ma úspechy dievčat, ani manželova únava z práce. Jediné, čo ma zaujíma, je neporiadok.“

Tie najdôležitejšie veci – nie sú veci

Skúste si to osvojiť ako motto domácnosti. Keď budete starí, nebudete spomínať na dokonale upratanú domácnosť. S prístupom „strážcu poriadku“ stratíte radosť z bežných radostí života a upratanú domácnosť dáte na piedestál hodnôt. Zmeňte prístup. Veci majú slúžiť vám, nie vy im. Niekedy veľa urobí aj zmena postoja.

Rozdeľte si to

Vždy máte možnosť voľby. Zavolajte si rodinnú radu, spoločne so všetkými preberte, čo by si kto mohol vziať na starosť. Môže to byť:

• kosenie;
• vynášanie smetí;
• polievanie kvetov;
• pranie;
• vešanie bielizne;
• umývanie kúpeľne;
• pravidelné nákupy;
• varenie večere;

Po rozdelení úloh nastúpi ťažšia fáza. Dodržanie pravidiel. Ide najmä o vaše vnútorné nastavenie, že nebude si brať na plecia viac ako chcete. Keď sa pozriete na zoznam, ľahko uvidíte, že jednotlivé činnosti na seba nadväzujú. Nenakúpil manžel? Super. Tak vy nemusíte robiť večeru. Neumyl niekto riad? Nemáte do čoho nabrať polievku. Skúste vydržať. Stačí pár dní a rodina raz-dva pochopí, že domáce povinnosti neurobí Samo. Je prirodzené, že každý z nás priloží ruku k spoločnému dielu.

Mužské verzus ženské práce

Zakladateľka diskusie sa sťažovala na to, že podľa manžela je upratovanie a všetko, čo sa týka domácnosti záležitosťou ženy. Zabudol však na to, že typicky mužské práce u nich vymizli z povrchu zemského. „S autom chodí do servisu, bývame v byte, v ktorom maximálne raz za polroka opraví upchatý odpad. Nemáme maštaľ, ani pozemky, ani sa neživí ťažkou fyzickou prácou. Je účtovník,“ tvrdí žienka. Hranica medzi ženskými a mužskými prácami sa stiera. Ženy sa finančnou čiastkou veľmi intenzívne podieľajú na chod domácnosti, preto aj spoločné zdieľanie povinností by sa malo stať bežnou záležitosťou oboch partnerov.  Áno, aj detí.

Príbeh autorky diskusie mal svoje pokračovanie. Pár dní nerobila nič. Pubertálne deti neumreli od hladu, no rýchlo pochopili, že fastfoodové stravovanie ide poriadne do peňazí. Zistili, že ani čisté oblečenie sa samo od seba nezjaví v skrini. Autorka vydržala venovať sa viac svojím záujmom. Po dlhom čase si išla zabehať, pustila sa do čítania obľúbenej knihy. Je to tvrdá metóda, no niekedy skutok povie viac než tisíc viet.

A na záver? Príbeh, ktorý dokáže inšpirovať:

Unavená žena išla za psychológom, pretože už nevládala ďalej. Ten jej dal radu. Vrátila sa spokojná. Každý deň sa na dve hodiny vyparila z bytu, nechala muža s deťmi. Prichádzala vysmiata a spokojná, na otázku, kde bola, nedávala odpoveď. Len sa usmievala. Raz to jej starší syn nevydržal. Premohla ho zvedavosť. Tajne ju sledoval. Mama odomkla dvere bytu svojej sestry, ktorá bola v tom čase v práci. Sadla si do kresla a čítala knihu. Urobila si kávu, nalakovala nechty, po dlhom čase si spievala. Syn to nevydržal: „Mami, čo tu robíš?“ Mama sa usmiala a spokojne odpovedala: „Robím ti spokojnú mamu.“