Tajomstvo dlhovekých: ako si udržať kondíciu a zdravie aj po 100 rokoch

Existuje jeden faktor, ktorý zvyšuje šancu dožiť sa vysokého veku v dobrom zdraví. Hovorí o ňom naša publicistka Elena Pogrebizhskaya.

Mám film o tajomstve večnej mladosti. Tak sa volá. Hrdinami filmu sú, ako iste tušíte, vedci a ľudia vo veku okolo sto rokov. Chirurg Fiodor Uglov mal v čase nakrúcania 104 rokov. A mňa celkom úprimne zaujímalo, v čom spočíva to tajomstvo. Podarilo sa mi nájsť len jedno spoločné kritérium. Mali ho všetci, bez ohľadu na pohlavie, povahu, slávu a povolanie. Z každého storočného človeka sa vykľul optimista.

PREČO JE VÝHODNÉ BYŤ OPTIMISTOM

Rozmýšľal som, či to bola náhoda, alebo nie. Život pripravuje optimistovi rovnaké neúspechy a tragédie ako pesimistovi, ale optimista ich vraj znáša lepšie. Po porážke sa krásne postaví na nohy a napriek ranám osudu pozbiera sily a znovu sa vydá na cestu. Pesimista sa naopak vzdáva a upadá do depresie.

Učili ma, že zdravý človek, normálny a príčetný človek (a je dobré byť zdravý) je ten, ktorý viac-menej objektívne a dokonca kriticky hodnotí svet okolo seba a predovšetkým sám seba. To znamená, že dokonale chápe, kde je dobrý a múdry a kde je klamár, slaboch a slaboch.

A práve teraz sa ukázalo, že byť realistom je zlé a nevýhodné

A je veľmi dobré vnútorne si „fotografovať“ realitu, venovať sa pozitívnemu sebaklamu, považovať sa za najlepšieho bez ohľadu na objektívnu realitu – skrátka byť optimistom.

Výskumníčky Joanna Starek a Caroline Keating skúmali úspechy športovcov – plavcov rovnakého veku, v rovnakej fyzickej kondícii – a zistili priamu súvislosť medzi ich úspechmi v súťažiach a úrovňou pozitívneho sebavedomia. Športovci, ktorí si o sebe, svojich schopnostiach a budúcich výkonoch mysleli veľa, plávali oveľa rýchlejšie ako ostatní. Starek pri opise experimentu poznamenal: „To, čo vedci zvyknú nazývať optimizmom, vierou v to najlepšie, by tréner úspešného tímu nazval myslením šampióna.“

ČÍM SA OPTIMISTI LÍŠIA OD PESIMISTOV

Hlavným odborníkom na optimizmus je americký psychológ Martin Seligman, zakladateľ celého odboru pozitívnej psychológie. Svoje prvé experimenty uskutočnil, aby pochopil, ako liečiť depresiu: jeho otec bol ochrnutý a kedysi pokojný a vyrovnaný muž rýchlo stratil záujem o život.

Keď čelia nepríjemnej situácii, niektorí ju vnímajú ako nevyhnutnú a vzdávajú sa, zatiaľ čo iní – optimisti – sa ju snažia zmeniť.

Charakteristickým znakom pesimistov je ich presvedčenie, že neúspechy budú trvať dlho, bez ohľadu na to, ako tvrdo s nimi bojujú, a že si za ne môžu sami. Optimisti, naopak, pristupujú k ranám osudu presne opačne. Veria, že každá porážka je dočasná. Nepriaznivú situáciu vnímajú ako výzvu a energicky s ňou bojujú. Samozrejme, niekedy môžu spanikáriť, ale hovorím tu o všeobecnom princípe.

AKO SPÔSOB, AKÝM SA POZERÁTE NA SVET, OVPLYVŇUJE VAŠE ZDRAVIE

Vo viacerých štúdiách sa dokázalo, že optimisti majú lepšie zdravie ako pesimisti. Napríklad psychológ Christopher Peterson sledoval počas jedného roka zdravie 150 študentov. Zistil, že pesimisti v porovnaní s optimistami dvakrát častejšie dostávali infekcie a navštevovali lekárov.

V polovici 30. rokov 20. storočia Grant Research Foundation zorganizovala sledovanie zdravých dospelých. Výskumníci chceli sledovať osudy nadaných ľudí, aby zistili zložky ich úspechu a zdravia. Vybrali dvesto mužov spomedzi prvákov na Harvarde. Títo muži sa aktívne zúčastňovali na štúdii pol storočia. Každých päť rokov sa podrobovali lekárskym vyšetreniam a neúnavne ich nútili vypĺňať dotazníky.

Po rokoch mladí výskumníci nahradili starnúcich výskumníkov a pokračovali v práci

A čo zistili? Ukázalo sa, že zdravie v šesťdesiatke silne súvisí s úrovňou optimizmu v 25 rokoch. V strednom veku začali pesimisti chorľavieť skôr a vážnejšie ako optimisti. Vo veku 45 rokov bol tento rozdiel už dosť výrazný.

Do veku 45 rokov nemal optimizmus na zdravie takmer žiadny vplyv: zostával približne na rovnakej úrovni ako v 25 rokoch. Okolo 45. roku však mužský organizmus začína starnúť. Ako rýchlo a vážne, sa dá predpovedať na základe toho, či bol muž pred štvrťstoročím pesimista alebo optimista. Vedci navyše zohľadnili aj ďalšie faktory – fyzické a duševné zdravie vo veku 25 rokov – tým, že ich do rovnice zaviedli. Ukázalo sa, že optimizmus zohráva rozhodujúcu úlohu v zdraví od veku 45 rokov a minimálne do veku 65 rokov.