“Celý deň som nebol doma, pes sa urazil”, “Žiarli na nové dieťa” – máme tendenciu poľudšťovať domáce zvieratá a predpokladať, že chápu a vnímajú svet rovnako ako my. Takéto mylné predstavy nám bránia v ich skutočnom pochopení.
Myslíme si, že o psoch vieme všetko, pretože sú medzi nami, stále okolo nás, žijú v našich domovoch a niekedy dokonca spia v našich posteliach. Dokonca si naivne myslíme, že vieme, čo si myslia, lepšie ako oni. V skutočnosti je opak pravdou.
Na konferencii Royal Canin v Paríži sa zoologička a autorka bestselleru Inside the Dog Alexandra Horowitzová podelila o 7 faktov o psoch, ktoré nás prekvapili. Možno vás prinútia pozrieť sa na svojho domáceho miláčika z úplne inej perspektívy.
Takzvaný “previnilý pohľad” je póza, ktorú všetci dobre poznáme: hlava sklonená, uši stiahnuté dozadu, chvost spustený a vrtiaci sa k zemi. Myslíme si, že sa takto správajú, keď urobili niečo zlé a cítia sa kvôli tomu vinní. Mnohé výskumy ukázali, že to tak nie je. Je to len získaná reakcia na konanie majiteľa, keď je nahnevaný.
Všetci vieme, že ak pes vrtí chvostom, je pokojný a spokojný. Ale bližší pohľad na pohyby chvosta prezrádza niečo o psom mozgu: psy vrtia chvostom asymetricky. Keď vidia svojich majiteľov, vrtia viac vpravo, a keď stretnú cudzích ľudí alebo psov, vrtia viac vľavo. Tým, že ich pozorujeme, môžeme nahliadnuť do ich mozgu – a najmä zistiť, kto je pre nich priateľ a kto cudzí.
U psov s pretiahnutou tvárou, ako sú retrievery, je väčšina buniek sietnice sústredená v horizontálnej línii naprieč okom. U psov so sploštenou tvárou, ako sú napríklad mopslíci, je najviac buniek v strede oka, kde tvoria zaoblený zhluk – rovnako ako u ľudí. A to má priamy vplyv na rozdiely v správaní.
Retrieveri sú oveľa náchylnejší na pohyb: lepšie dokážu sledovať bežiaceho králika alebo tenisovú loptičku. Na druhej strane mopslíkov je veľmi ťažké prinútiť, aby aportovali loptičku. Dokážu však dlho sedieť svojmu majiteľovi na kolenách a oddane sa mu pozerať do tváre.
Všetci vieme, že psy majú ostrý čuch, však? Ale aký jemný? Ľudia majú približne 5 miliónov citlivých čuchových buniek, zatiaľ čo psy ich majú od 200 miliónov do miliardy. Majú aj tzv. druhý nos. Nachádza sa nad ústnou dutinou – vomeronazálny orgán alebo Jacobsonov orgán. Zachytáva molekuly látok, ktoré nemajú zápach, ale zároveň nesú množstvo informácií: ide o feromóny a hormóny. Nesú aj informácie o individualite človeka alebo zvieraťa – akýsi chemický “osobný podpis”. Je veľmi pravdepodobné, že vďaka týmto látkam dokážu psy vycítiť strach a možno aj radosť alebo smútok.
Vyskúšajte si to, je ľahké to zopakovať? Pre nás by to skončilo hyperventiláciou! Priemerný človek sa nadýchne dvakrát za 3 sekundy – čo znamená, že v porovnaní so psami je náš čuch už trochu “zastaraný”. Ľudia vdychujú aj vydychujú vzduch rovnakým spôsobom: cez nosovú dutinu, a ak sa chceme zbaviť pocitu zápachu, “vydýchneme” ho. Psy sa pachov zbaviť nechcú, preto majú špeciálny “tajný spôsob” výdychu: cez bočné zárezy nozdier. Týmto spôsobom sú vlastne schopné vdychovať a vydychovať súčasne.
Aj po tom, ako opustíte miestnosť, pes spozná, že ste tam boli. Osoba odíde, ale jej pach zostane. Analýzou pachov získavajú psy predstavu o čase. Staré pachy necítia tak silno ako nové pachy. Takže psy sa vlastne môžu dozvedieť o tom, čo sa stalo v minulosti, len tým, že očuchajú zem pod nohami. Dokážu tiež “predpovedať budúcnosť”: napríklad keď sa otvoria dvere, vietor cez ne prinesie náš pach, keď sme ešte nevstúpili. Pach nás predchádza a psy ho dokážu vycítiť.
Nedávne štúdie ukázali, že majitelia psov niekedy nedávajú svojim miláčikom príležitosť trénovať čuch. Preto psy často strácajú čuch a prestávajú ho používať. To ovplyvňuje kvalitu života zvierat. Ak je totiž ich čuch ich hlavným spôsobom interakcie so svetom, potom keď vypadnú zo sféry takejto interakcie, stanú sa ako človek, ktorý stratí zrak a ani keď sa otočí k oknu, nemôže vidieť krásny západ slnka za ním.
Psy, ktoré pracujú na stope, pochopia, akým smerom sa hľadaná osoba vydala, na piatich odtlačkoch stôp. A pochopia to podľa koncentrácie pachu nad prvou a poslednou stopou: piata stopa bude mať o niečo vyššiu koncentráciu ako prvá. Psy používané na vyhľadávanie výbušnín dokážu rozpoznať jeden pikogram – trilióntinu gramu – TNT alebo inej výbušniny. Jeden foxteriér dokázal rozpoznať pach kyselín, ktoré tvoria ľudský pot, v koncentrácii jeden miligram na 100 miliónov kubických metrov.
Teraz psy pomáhajú pri hľadaní nielen výbušnín, ale aj populácie voľne žijúcich zvierat. Niektoré dokonca dokážu diagnostikovať rakovinu v jej počiatočnom štádiu, hoci na to zatiaľ neexistujú iné, technologické metódy. Vedci teraz pracujú na tom, aby naučili psa povedať svojmu majiteľovi, keď zacíti chorobu, aby človek mohol rýchlejšie navštíviť lekára.
Závistlivé, vždy nespokojné, nedokážu sa z vás tešiť, snažia sa vás vo všetkom prekonať.... Toto…
Mnohí ľudia majú pravidelne problémy s ochranou svojich hraníc: sme zvyknutí komunikovať pokojne a snažíme…
Superinteligenti často zlyhávajú vo veciach, ktoré sú pre ľudí s priemernou inteligenciou ľahké. Otestujeme to?…
Žena v domácnosti alebo kariéristka - na tom nezáleží. Sila ženy nespočíva v úlohe, ktorú…
Máte pripraviť veľkú správu a chodíte po dome a premýšľate, kde ešte umyť, upratať a…
Dnes máme viac možností žiť svoj život podľa svojich túžob. Môžeme sa ľahšie vzdať presvedčení,…